
Vecné bremená predstavujú komplexnú oblasť práva, ktorá sa dotýka vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a ich obmedzení. V kontexte exekučného konania je dôležité rozumieť tomu, ako tieto bremená ovplyvňujú možnosti exekútora siahnuť na majetok dlžníka. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o vecných bremenách, ich typoch, vplyve na exekúcie a možnostiach ich zrušenia.
Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby alebo subjektu. Toto obmedzenie znamená, že vlastník je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Rozlišujeme dva základné typy vecných bremien:
Vecné bremeno sa zriaďuje písomnou zmluvou, ktorá musí obsahovať všetky potrebné údaje, ako aj jednoznačné určenie nehnuteľnosti, na ktorú sa bremeno vzťahuje. Táto zmluva bude následne predmetom vkladu do katastra nehnuteľností, čím nadobudne účinnosť. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zápis vecného bremena sa vykonáva v katastri nehnuteľností a každý si ho môže verejne overiť.
Zmluva o zriadení vecného bremena musí jasne odzrkadľovať úmysel zriadenia vecného bremena a musí byť podrobne špecifikovaná, aby nevznikli pochybnosti o jej obsahu. Všetky zúčastnené strany musia so zriadením vecného bremena súhlasiť a podpísať príslušné zmluvy.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a exekučné konanie
V kontexte exekučného konania je dôležité rozlišovať, či je nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom in rem alebo in personam.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. To znamená, že ak je nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom in rem (napr. právo prechodu), toto bremeno zostáva v platnosti aj po predaji nehnuteľnosti v exekúcii. Nový vlastník (nadobúdateľ) je povinný toto bremeno rešpektovať.
Pri vecnom bremene in personam (napr. právo doživotného bývania) je situácia zložitejšia. Exekútor môže siahnuť na majetok dlžníka (povinného) len za predpokladu, že daná nehnuteľnosť či právo je v jeho vlastníctve. Ak je nehnuteľnosť vo vlastníctve inej osoby a dlžník má len právo doživotného bývania, exekútor nemôže siahnuť priamo na nehnuteľnosť.
Napriek tomu je potrebné si uvedomiť, že hodnota vecného bremena môže byť predmetom záujmu veriteľov. Veritelia sa teoreticky môžu snažiť zhodnotiť právo dlžníka (napr. právo doživotného bývania), ale reálne úkony takéto vecné bremeno sa len ťažko dajú speňažiť.
Zriadenie vecného bremena môže byť jedným zo spôsobov, ako chrániť majetok pred exekúciou. Napríklad, ak vlastník nehnuteľnosti zriadi právo doživotného bývania pre blízku osobu, môže to obmedziť možnosti exekútora predať nehnuteľnosť v exekúcii. Je však dôležité, aby bolo vecné bremeno zriadené v súlade so zákonom a aby nešlo o účelové konanie s cieľom vyhnúť sa plateniu dlhov.
Prečítajte si tiež: Exekúcia na dôchodcu
Zriadenie vecného bremena bytu - doživotné právo na užívanie bytu pre blízku osobu, môže minimálne spomaliť proces zablokovania nehnuteľnosti exekútorom. V niektorých prípadoch môže dokonca exekúciu zastaviť, najmä ak ide o drobnú exekúciu.
Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom.
Vecné bremeno nemožno jednoducho „zrušiť“ pri predaji, pretože je zapísané v katastri a viaže sa na vec, nie na osobu. K zániku dochádza len vtedy, ak dôvod jeho existencie odpadol (napr. zanikne prístupová cesta), alebo ak sa zmluvné strany dohodnú na jeho výmaze a kataster túto zmenu zapíše.
Ak oprávnený z vecného bremena už zomrel a ide o bremeno in personam (napríklad právo dožitia), vlastník môže po predložení úmrtného listu požiadať kataster o výmaz tohto bremena z listu vlastníctva. Ak by však išlo o bremeno in rem, zostáva zapísané aj po zmene vlastníka.
Prečítajte si tiež: Oddlženie: bankrot alebo exekúcia?
Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť je upravené v Exekučnom poriadku. Ide o tzv. nútené záložné právo, ktoré sa zriaďuje len na návrh oprávneného z exekučného titulu a len ak sa preukáže, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
Exekútor je povinný zrealizovať prvý procesný úkon smerujúci k zriadeniu exekučného záložného práva. Týmto úkonom je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, čo sa exekútorovi doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá súdny exekútor exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť). Tým dochádza k zriadeniu exekučného záložného práva.
Exekútor je povinný doručovať exekučný príkaz oprávnenému, povinnému a miestne príslušnému okresnému úradu, pričom platí, že povinnému a okresnému úradu je nevyhnutné doručiť exekučný príkaz do vlastných rúk. Následne je okresný úrad povinný zapísať zriadenie exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností. Zápis exekučného záložného práva na nehnuteľnosť sa vykoná záznamom. Záložné právo sa bude vpisovať do časti „C“ listu vlastníctva, kde sa uvádzajú ťarchy. V tejto časti sa uvedie aj osoba záložného veriteľa, ktorá je oprávnenou osobou zo záložného práva.
Na vydanie exekučného príkazu súdnym exekútorom sa bude vyžadovať kumulatívne splnenie nasledovných podmienok:
Jediným zákonom upravený spôsob zrušenia exekučného záložného práva sa nachádza v Exekučnom poriadku. Ďalším spôsobom zrušenia exekučného záložného práva, ktorý by prichádzal do úvahy v prípade, ak nedošlo k zastaveniu exekúcie je výmaz exekučného záložného práva na návrh exekútora, nakoľko platí zásada „kto vymenúva, ten odvoláva“.
Poslednou teoretickou možnosťou výmazu je možnosť súdu uložiť exekútorovi pokyn na výmaz exekučného záložného práva a to najmä v prípade, ak by mal súd za to, že ide o úkon potrebný na odstránenie nedostatkov exekúcie napr. v prípade, ak nebol pri zriadení exekučného záložného práva udelený súhlas prednostného záložného veriteľa.
Záložné právo na nehnuteľnosť sa najčastejšie viaže na existenciu záložnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť musí mať písomnú formu. Predmetom zálohu bude nehnuteľnosť, ktorú môže založiť obligačný dlžník alebo záložca. Spravidla ide o osobu, ktorej bol poskytnutý úver alebo pôžička, teda o osobu, ktorá má dlh.
Záložné právo, ktorého predmetom je nehnuteľnosť nazývame aj tzv. hypotekárne záložné právo. Najčastejšie sa prostredníctvom zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zabezpečujú pohľadávky banky pri poskytovaní hypotekárnych úverov. Hypotekárna banka vystupuje ako záložný veriteľ, žiadateľ o úver môže byť obligačným dlžníkom, prípadne predmet zálohu môže poskytnúť aj 3.osoba s postavením záložcu.
Hypotekárne záložné právo sa eviduje v katastri nehnuteľností v časti „C“ ťarchy. Na okresný úrad katastrálny odbor je potrebné doručiť najskôr záložné zmluvy až následne kúpne zmluvy.
Následkom zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť je skutočnosť, že pokiaľ si obligačný dlžník neplní svoje povinnosti vyplývajúce z hlavného záväzkovoprávneho vzťahu, ktorým sa zmluvný vzťah medzi dlžníkom a bankou, môže záložný veriteľ (napr. banka) domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z výťažku predaja založenej nehnuteľnosti.
Daňové záložné právo je upravené v Zákone o správe daní. Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka.
„Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi.“ Voči tomuto rozhodnutiu je možné v lehote 15 dní podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Následne je rozhodnutie o zabezpečení daňové nedoplatku zriadením záložného práva zaslané na zápis alebo registráciu okresnému úradu katastrálnemu odboru.
V prípade konkurencie viacerých záložných práv sa uspokojujú záložné práva podľa poradia zápisu alebo registrácie.