
Príkazná zmluva predstavuje flexibilný nástroj pre dočasné alebo občasné práce. Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na príkaznú zmluvu, jej náležitosti, rozdiely oproti pracovnej zmluve, daňové a odvodové povinnosti, zodpovednosť za škodu a jej využitie pre dôchodcov.
Príkazná zmluva je upravená v Občianskom zákonníku a predstavuje dohodu, na základe ktorej príkazník (vykonávateľ) obstaráva pre príkazcu (objednávateľa) nejakú vec alebo vykonáva inú činnosť. Táto činnosť nie je zákonom bližšie limitovaná, a preto sem možno zaradiť rôzne druhy prác. Dôležité je, že príkazník postupuje podľa pokynov príkazcu.
Zákon osobitné náležitosti príkaznej zmluvy neupravuje, jej obsah tak zostáva na dohode príkazcu a príkazníka, t.j. zadávateľa a obstarávateľa. Z hľadiska formy sa pre uzatvorenie príkaznej zmluvy nevyžaduje písomná forma, avšak bez nej len ťažko dokážete uzatvorené podmienky, preto sa odporúča. Hoci zákon nevyžaduje písomnú formu, preukázateľnosť dohodnutých podmienok je oveľa jednoduchšia s písomnou zmluvou. Medzi dôležité prvky patrí:
Charakter príkaznej zmluvy veľmi prípomína zmluvu pracovnú. Príkazník podobne ako zamestnanec taktiež vykonáva prácu či obstaráva vec pre iného, v mene a na účet iného a podľa pokynov iného, t.j. príkazcu (inak zamestnávateľa). Rozdiel je v tom, že príkazná zmluva by mala byť uzatváraná len pri výkone príležitostných prác a nemal by ňou byť zastieraný výkon závislej činnosti, prípadne podnikania. Zmluvy sa však neposudzujú len podľa ich pomenovania. V zmysle ustanovenia § 35 ods,. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon definuje jeho obsah a vôľa zmluvných strán, nie len názov a slovné vyjadrenie. Pokiaľ by sa príkazca a príkazník dohodli, že príkazník bude v mieste príkazcu vykonávať pravidelne v stanovenom čase osobne prácu pre príkazcu a tento mu za ňu bude platiť odmenu, z hľadiska obsahu už možno hovoriť o výkone závislej práce a teda zmluve pracovnej. Ak by ste aj chceli zastrieť pracovnú zmluvu zmenou jej pomenovania, aby ste sa vyhli plateniu odvodov či daní, týmto spôsobom si nepomôžete a odvodovým povinnostiam sa nevyhnete.
Závislou prácou je činnosť vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa vo vzťahu podriadenosti a nadradenosti, v mene a podľa pokynov zamestnávateľa, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Prečítajte si tiež: Kľúčová pozícia v starostlivosti o dekubity
Osobný výkon práce je jednou z náležitostí príkaznej zmluvy, preto na vylúčenie aplikácie ustanovení pracovného práva je potrebné vylúčiť niektorú z ďalších charakteristík závislej práce. Z hľadiska praktického využitia prichádza do úvahy najmä absencia dohodnutého pracovného času za súčasného splnenia občasnosti vykonávanej práce.
Ako sme uviedli už vyššie, pri zmluvách sa nevychádza len z ich pomenovania, ale z ich obsahu. Preto aj z daňového hľadiska je dôležitý skutočný obsah zmluvy, ako aj podmienky a spôsob, akým sa činnosť podľa nej vykonáva. Ak by príkazník príkaznou zmluvou vykonával závislú činnosť, bude považovaný de facto za zamestnanca a platiť dane a odvody (sociálne, zdravotné).
Výhody príkaznej zmluvy nastupujú, pokiaľ jej predmetom je výkon nezávislej činnosti. Predmetná činnosť nesmie vykazovať ani znak sústavnosti, ktorý charakterizuje podnikanie. Sústavnosť znamená aj výkon činnosti v pravidelných či dokonca nepravidelne sa opakujúcich turnusoch. Príjem z podnikania podlieha zdaneniu a súčasne je živnostník povinný platiť aj odvody.
Ak však výkon práce na základe príkaznej zmluvy splní predpoklady, t.j. nepôjde o zastieranie pracovného pomeru či výkonu práce na základe dohody o prácach mimo pracovného pomeru a podnikania, príjem získaný na základe príkaznej zmluvy bude posudzovaný ako príjem ostatný v zmysle ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ostatný príjem je úhrnne do výšky 500,00 Eur ročne oslobodený od dane. Nad predmetný limit vzniká povinnosť platiť zdravotné odvody.
Príklad: Ak je fyzická osoba zamestnaná v inej firme a táto činnosť je len jednorazová, príkazca neplatí daň ani odvody za túto osobu. Fyzická osoba však musí tento príjem zdaniť vo svojom daňovom priznaní.
Prečítajte si tiež: Kontroly počas PN
Príkazník nesie aj povinnosť nahradiť škodu, ktorú prípadne spôsobí príkazcovi v súvislosti s výkonom príkazu. Predmetná povinnosť vzniká bez obmedzenia aj pokiaľ príkazník škodu spôsobil z nedbanlivosti. Tu vidíme rozdiel medzi pracovným pomerom a výkonom práce na základe príkaznej zmluvy.
Zákonník práce upravuje bez obmedzenia len zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnancom úmyselne, prípadne za vzniknutý schodok, avšak len za podmienky uzatvorenia zmluvy o hmotnej zodpovednosti. Pokiaľ hovoríme o zodpovednosti za škodu spôsobenú z nedbanlivosti, náhrada škody nesmie presiahnuť štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Povinnosť nahradiť škodu v prípade výkonu príkazu podľa príkaznej zmluvy je zjavne prísnejšia. Uvedená prísnosť pomáha precíznosti výkonu príkazu, čo možno v konečnom dôsledku označiť za výhodu, najmä pre príkazcu.
Príkazná zmluva môže byť pre dôchodcov atraktívna forma privyrobenia si k dôchodku. Dôchodcovia, ktorí si chcú privyrobiť, môžu uzatvoriť príkaznú zmluvu na rôzne činnosti, ako napríklad:
Nižšie uvádzam zoznam subjektov, ktoré v minulosti uzatvárali príkazné zmluvy:
Prečítajte si tiež: Ako si zvýšiť materskú dávku?