Ochrana zamestnanca počas PN: Práva, povinnosti a kontroly

Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá zasahuje do života zamestnanca aj zamestnávateľa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na práva a povinnosti zamestnanca počas PN, povinnosti zamestnávateľa, kontrolu dodržiavania liečebného režimu a zmeny, ktoré priniesla elektronická PN (ePN). Cieľom je poskytnúť prehľadnú informáciu pre zamestnancov aj zamestnávateľov.

Povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom

Každý zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tieto povinnosti pokrývajú celý pracovný cyklus - od náboru zamestnancov, cez uzatvorenie pracovnej zmluvy a každodenné povinnosti, až po ukončenie pracovného pomeru. Cieľom je zaistiť bezpečnosť, spravodlivé podmienky a ochranu práv zamestnancov, ako aj predísť prípadným sankciám a sporom.

Práva a povinnosti zamestnávateľa

Práva a povinnosti zamestnávateľa sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov a slúžia na zabezpečenie rovnováhy medzi požiadavkami zamestnávateľa a ochranou zamestnanca. Ich hlavným cieľom je vytvoriť jasné pravidlá, ktoré podporujú efektívne riadenie práce, bezpečnosť a spravodlivé podmienky pre všetkých zúčastnených. Sú nastavené tak, aby zamestnávateľ mohol riadiť pracovné procesy, no zároveň rešpektoval práva zamestnancov a dodržiaval zákonné normy.

Práva zamestnávateľa:

• Právo organizovať a riadiť prácu. Zamestnávateľ má právo určovať druh práce, pracovné podmienky a rozvrh pracovného času.
• Právo vyžadovať plnenie pracovných povinností. Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca vykonávanie práce v súlade s pracovnou zmluvou a pracovnými normami.
• Právo vybrať zamestnancov. Zamestnávateľ môže rozhodovať o prijatí, preradení alebo prepustení zamestnancov podľa svojich potrieb a požiadaviek.
• Právo udeliť disciplinárne opatrenia. V prípade porušenia pracovnej disciplíny má zamestnávateľ právo uložiť zamestnancovi disciplinárne opatrenia, ako napríklad pokarhanie alebo výpoveď.
• Právo na ochranu majetku a informácií. Zamestnávateľ môže určiť pravidlá týkajúce sa ochrany majetku firmy, dôverných informácií a zamedziť ich zneužitiu.
• Právo na vykonávanie kontroly. Zamestnávateľ má právo vykonávať kontrolu pracovného výkonu a dodržiavania pracovného poriadku zamestnancami.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP:

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) začínajú už pri nástupe zamestnanca. Zamestnávateľ musí zabezpečiť vstupné školenie BOZP, ktoré oboznámi zamestnanca s rizikami na pracovisku, pracovnými postupmi a opatreniami na ich minimalizáciu. Okrem toho je povinný vypracovať a sprístupniť dokumentáciu týkajúcu sa BOZP, vrátane interných smerníc a pokynov na bezpečné vykonávanie práce. Každý zamestnanec musí byť informovaný o svojich povinnostiach a právach v oblasti BOZP ešte pred začatím pracovných činností.

Počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ zabezpečuje pravidelné školenia BOZP minimálne raz za tri roky alebo častejšie, ak si to vyžadujú zmeny v pracovných podmienkach. Zamestnávateľ musí tiež zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré spĺňajú všetky zákonné normy v oblasti BOZP, a zaistiť, aby boli zamestnanci pripravení riešiť nebezpečné situácie. Zamestnávateľ je tiež povinný zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov, a to v zákonom stanovených prípadoch: pri práci v prostredí s vysokou teplotou (nad 30 °C) alebo nízkou teplotou (pod 4 °C); pri práci na vonkajších pracoviskách v extrémnych poveternostných podmienkach (napr. počas letných horúčav). Zamestnávateľ je povinný znášať všetky náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a nesmie ich prenášať na zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Kľúčová pozícia v starostlivosti o dekubity

Povinnosti zamestnávateľa počas PN zamestnanca

Počas práceneschopnosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný prijať oznámenie o vzniku PN, ktoré musí zamestnanec doručiť najneskôr do troch dní od začiatku práceneschopnosti. Zamestnávateľ má povinnosť overiť si, či zamestnanec predložil potrebné potvrdenie od lekára, ktoré osvedčuje trvanie PN. Zároveň je zodpovedný za zaevidovanie PN v interných záznamoch o dochádzke a pracovnom čase. Počas prvých 10 dní práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy, a to podľa zákonom stanovených pravidiel. Náhrada sa vypočítava ako percento z priemerného zárobku zamestnanca (prvé tri dni 25 %, od štvrtého dňa 55 %).

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

Choroba z povolania je zdravotné poškodenie spôsobené dlhodobým pôsobením pracovných podmienok alebo faktorov na pracovisku. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné lekárske prehliadky zamestnancov, ak ich práca zahŕňa rizikové faktory, a informovať ich o potenciálnych rizikách. Pri vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný bezodkladne prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu ohrozeniu zdravia zamestnancov. V prípade závažného pracovného úrazu musí okamžite informovať príslušný inšpektorát práce a zachovať stav pracoviska až do príchodu vyšetrujúcich orgánov, pokiaľ to neohrozuje bezpečnosť. Následne je potrebné dôkladne vyšetriť príčiny a okolnosti úrazu, pričom pri závažných úrazoch s následkom smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví je nutné prizvať aj bezpečnostného technika. Do ôsmych dní od zistenia, že ide o registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný spísať záznam o tomto úraze a do ôsmych dní ho zaslať príslušnému inšpektorátu práce.

Praktický zoznam povinností zamestnávateľa

Pred uzatvorením pracovnej zmluvy:

• Oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami.
• Zahrnúť do pracovnej zmluvy povinné náležitosti:
  • Druh práce a jeho stručnú charakteristiku.
  • Miesto výkonu práce.
  • Deň nástupu do práce.
  • Mzdové podmienky (nesmú byť nižšie ako zverejnené v pracovnej ponuke).
  • Pracovné podmienky (výplatné termíny, pracovný čas, dovolenka, výpovedná lehota).
• Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni pred nástupom prvého zamestnanca.

Pri nástupe do zamestnania:

• Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne pred začiatkom pracovného pomeru.
• Prihlásiť zamestnanca do zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru.
• Registrovať sa na daňovom úrade ako platiteľ dane z príjmov pri zamestnaní prvého zamestnanca.
• Poskytnúť školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP).

Počas trvania pracovného pomeru:

• Prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou.
• Vyplácať mzdu v dohodnutých termínoch.
• Viesť mzdové listy a výplatné listiny za každý kalendárny mesiac.
• Vytvárať vhodné pracovné podmienky na splnenie úloh.
• Oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom a relevantnými právnymi predpismi.
• Viesť evidenciu pracovného času zamestnancov.
• Zabezpečiť stravovanie zamestnancov, či už formou gastrolístkov alebo finančného príspevku (min. 55 % ceny jedla).
• Poskytovať zákonnú dovolenku:
  • 4 týždne, resp. 5 týždňov po dovŕšení 33 rokov veku.
• Odosielať pravidelné výkazy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a na daňový úrad.
• Zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov.
• Vypracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň na základe žiadosti zamestnanca.
• Vystaviť zamestnancovi doklady o vyplatenom príjme a vykonaných zúčtovaniach.

Povinnosti zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru:

• Odhlásenie zamestnanca:
  • Zo Sociálnej poisťovne do 8 dní.
  • Zo zdravotnej poisťovne do 8 dní.
• Výpočet a vyplatenie nárokov:
  • Vyplatenie zostatkovej mzdy.
  • Náhrada za nevyčerpanú dovolenku.
  • Vyplatenie odstupného alebo odchodného (ak naň zamestnanec má nárok).
• Vystavenie potrebných dokumentov:
  • Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list).
  • Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch.
  • Pracovný posudok (na žiadosť zamestnanca).
• Vysporiadanie pracovných pomôcok:
  • Zabezpečiť vrátenie zverených pracovných pomôcok.
• Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa:
  • Daňovému úradu, ak prestal byť zamestnávateľom.
  • Pri zániku zamestnávateľa oznámiť ukončenie platiteľa poistného v zdravotnej poisťovni.
• Archivácia dokumentácie:
  • Uchovať pracovné zmluvy a mzdové doklady podľa zákonom stanovenej lehoty.

Povinnosti zamestnávateľa sú kľúčové pre vytváranie bezpečného a spravodlivého pracovného prostredia, ktoré chráni práva zamestnancov a podporuje efektívnu prácu.

Elektronická PN (ePN) a jej vplyv na povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov

Od 1. júna 2023 nastala významná zmena v procese práceneschopnosti zavedením elektronickej PN (ePN). Táto zmena priniesla úľavu zamestnancom a zjednodušenie administratívy pre zamestnávateľov.

Zmeny pre zamestnancov

Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN. Pokiaľ máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.

Prečítajte si tiež: Ako si zvýšiť materskú dávku?

Zmeny pre zamestnávateľov

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku, v tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Porovnanie s papierovou PN

Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte sociálke zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.

Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Finančné zabezpečenie počas PN

Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: vyplácaná zamestnancovým zamestnávateľom od 1. najviac do 10. dňa PN.
• Nemocenská dávka: vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Kompletný sprievodca

Podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklad výpočtu

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

• Náhrada za 1. až 3. deň: 25% z denného vymeriavacieho základu.
• Náhrada za 4. až 10. deň: 55% z denného vymeriavacieho základu.

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenské.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu počas PN

Počas PN má zamestnanec povinnosť dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určil ošetrujúci lekár. Cieľom je podporiť liečbu a skoré obnovenie pracovnej schopnosti.

Liečebný režim a povinnosti zamestnanca

Pojem liečebný režim nedefinuje Zákonník práce, ale zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 576/2004 Z. z.“), podľa ktorého je liečebný režim definovaný ako „životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár“. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia.

Počas tzv. PN-ky má zamestnanec - pacient - isté povinnosti, a to zdržiavať sa na nahlásenej adrese, liečiť sa. Dodržiavanie liečebného režimu kontrolujú kontrolóri Sociálnej poisťovne. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 461/2003 Z. z.“) tiež ukladá práceneschopnému poistencovi (t. j. Zamestnanec, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného (PN), má povinnosť dodržiavať liečebný režim, ktorý bol určený jeho ošetrujúcim lekárom. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného zamestnanca informuje, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity, a to vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. Liečebný režim pritom závisí od druhu ochorenia zamestnanca. Zamestnanec v tomto čase nesmie hlavne vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným, musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať, nesmie napr.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Právnu úpravu kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca upravuje § 155 Zákona č. 461/2003 Z. Kontrolu spravidla vykonáva Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN. Ak má zamestnávateľ podozrenie, že jeho dočasne práceneschopný zamestnanec porušuje liečebný režim, môže teda požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, ktorý sa musí pri kontrole preukázať oprávnením na vykonanie kontroly, a to predložením preukazu zamestnanca Sociálnej poisťovne. Kontrolovaný zamestnanec je po­vinný sa preukázať občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.

Dôsledky porušenia liečebného režimu

Ak Sociálna poisťovňa zistí porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky. Ak poistenec poruší liečebný režim na PN-ke, Sociálna poisťovňa mu udelí sankciu v podobe zastavenia výplaty nemocenských dávok. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Príklad z praxe

Najvyšší súd SR v konaní vo veci 7So/67/2012 riešil prípad porušenia liečebného režimu študentkou vysokej školy. Krajský súd považoval za preukázané, že žalobkyňa nedodržala liečebný režim, určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej práceneschopnosti tým, že v čase povolených vychádzok bola na zápočte na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Zdravotná dokumentácia a odborné vyšetrenia potvrdzujú, že žalobkyňa bola povinná dodržiavať kľudový režim. Samotné absolvovanie a vykonanie zápočtu z medicínskeho hľadiska malo nepriaznivý vplyv na jej zdravotný stav a narušilo liečebný režim. Najvyšší súd konštatoval, že žalobkyňa sa v predmetný deň nezdržiavala na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského, kedy vykonala cestu autom z T. do Bratislavy a späť za účelom vykonania pre ňu dôležitej činnosti, inej ako je účel povolených vychádzok, ktoré majú slúžiť na zlepšenie kvality liečby, čo znamená nedodržanie liečebného režimu, ktorý jej určila ošetrujúca lekárka.

Odporúčania pre zamestnancov počas PN

• Dodržiavajte liečebný režim: Rešpektujte pokyny lekára, užívajte predpísané lieky, dodržiavajte pokojový režim a oddych na lôžku či vystríhajte sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie alebo sťažovať obnovovanie pracovnej schopnosti.
• Rešpektujte čas vychádzok: Súčasťou dodržiavania liečebného režimu je aj rešpektovanie času vychádzok určených ošetrujúcim lekárom.
• Komunikujte so Sociálnou poisťovňou: Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
• Zmena pobytu: Dočasne práceneschopný zamestnanec sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže sa nachádzať na adrese, ktorú si určí, avšak musí sa na nej dohodnúť s ošetrujúcim lekárom a ten ju uvedie na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

tags: #zákon #ochrana #zamestnanca #po #PN