Farmaceutická starostlivosť a jej aplikácia v klinickej praxi

Efektívny a bezpečný liekový manažment je kľúčovým prvkom modernej nemocničnej starostlivosti. Tento článok analyzuje štruktúru, procesy a výzvy liekového manažmentu v slovenských nemocniciach s dôrazom na legislatívny rámec, úlohu zdravotníckeho personálu, technologické inovácie a bezpečnosť pacientov. Predstavuje výsledky z praxe a odborných štúdií, vrátane skúseností sestier, klinických farmaceutov a projektov ako EU-NetPas, ktoré podporujú bezpečné podávanie liekov a systematické hlásenie incidentov. Poukazuje na výzvy ako nedostatok času, slabé IT systémy či nízku angažovanosť manažmentu a zároveň formuluje konkrétne odporúčania - od zavedenia pravidelných tréningov a medikačného zosúladenia až po legislatívne zmeny a rozvoj inter-profesionálnej spolupráce.

Úvod

Liekový manažment v nemocničnom prostredí je neoddeliteľnou súčasťou fungovania každej zdravotníckej inštitúcie. Ide o komplexný súbor procesov, ktorý zahŕňa plánovanie, zabezpečenie, distribúciu, evidenciu, výdaj, podávanie, monitorovanie a vyhodnocovanie účinkov liečiv podávaných pacientom počas hospitalizácie. V posledných desaťročiach zaznamenávame prudký vývoj v oblasti farmakoterapie, čo so sebou prináša nové výzvy a nároky na nemocničné zariadenia. Spektrum dostupných liekov sa neustále rozširuje, pričom s tým narastá aj komplexnosť ich použitia - najmä u pacientov s viacerými chronickými ochoreniami, polypragmáziou a rizikovými faktormi, ako sú vek, renálna či hepatálna insuficiencia. Cieľom tohto článku je podrobne rozobrať štruktúru a fungovanie liekového manažmentu v nemocničnom prostredí, identifikovať hlavné výzvy a riziká, poukázať na súčasné nedostatky v slovenskom systéme, ako aj načrtnúť perspektívne smery rozvoja. Článok čerpá z domácich aj medzinárodných skúseností, odborných štúdií, prípadových analýz a príkladov dobrej praxe.

Moderný liekový manažment

Moderný liekový manažment už dávno neznamená len „zásobovanie oddelení liekmi“. Dnes ide o strategicky riadený systém, ktorý zahŕňa široké spektrum činností - od výberu liekov na základe medicíny založenej na dôkazoch (EBM), cez ich obstarávanie, sledovanie spotreby, kontrolu expirácií, až po intervencie klinických farmaceutov pri lôžku pacienta. V slovenskom nemocničnom prostredí je liekový manažment formovaný najmä legislatívou, vyhláškami a metodickými usmerneniami Ministerstva zdravotníctva SR, pravidlami Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ako aj odporúčaniami Slovenskej lekárnickej komory a Európskej asociácie nemocničných farmaceutov (EAHP). Na Slovensku existujú rozdiely medzi jednotlivými nemocnicami v úrovni digitalizácie liekového manažmentu, dostupnosti nemocničných farmaceutov a technickej vybavenosti. Dôležitým aspektom liekového manažmentu je aj finančný tlak, ktorému nemocnice čelia. Náklady na lieky tvoria významnú časť celkového rozpočtu nemocnice, a preto je nevyhnutné hľadať rovnováhu medzi dostupnosťou inovatívnych terapií a udržateľnosťou rozpočtu. Liekový manažment sa v neposlednom rade dotýka aj otázok etiky, transparentnosti a bezpečnosti. Každá chyba v procese predpisovania, výdaja alebo podania lieku môže viesť k závažným nežiaducim udalostiam vrátane poškodenia zdravia alebo dokonca úmrtia pacienta. Z toho dôvodu sa vo vyspelých zdravotníckych systémoch kladie veľký dôraz na vytváranie bezpečnostnej kultúry, podporu hlásenia incidentov.

Legislatívny rámec liekového manažmentu

Liekový manažment v nemocničnom prostredí je v Slovenskej republike striktne regulovaný legislatívou, ktorá určuje pravidlá nielen pre nákup, výdaj a evidenciu liekov, ale aj pre organizáciu nemocničných lekární, postavenie farmaceutov a úhradu liečiv. Právny rámec je tvorený viacerými zákonmi a vyhláškami, pričom základom je zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, známy aj ako „zákon o liekoch“. Na to, aby mohla nemocničná lekáreň fungovať, musí získať povolenie od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Lekáreň musí mať kvalifikovaný odborný personál, najmä farmaceutov so špecializáciou v príslušných odboroch. Úloha nemocničného farmaceuta na Slovensku bola dlhodobo vnímaná ako logisticko-technická, no s rastúcimi požiadavkami na bezpečnosť liečby sa jeho pozícia posúva smerom ku klinickej podpore. Od roku 2018 sa zaviedol nový model postgraduálneho vzdelávania, ktorý umožňuje nemocničným farmaceutom absolvovať 2-ročný klinický program, zameraný na získanie kompetencií v oblasti individuálneho poradenstva, hodnotenia rizík liečby, optimalizácie dávkovania a interakcií. Dôležitým aspektom liekového manažmentu je financovanie liekov, ktoré sú podávané hospitalizovaným pacientom. V zmysle slovenských predpisov sú tieto lieky plne hradené z verejného zdravotného poistenia, čo znamená, že pacient za lieky počas hospitalizácie neplatí žiadne doplatky. Avšak, financovanie nie je „automatické“. Každý liek, ktorý chce nemocnica zahrnúť do svojho nemocničného formulára, musí byť zaradený do tzv. úhradového zoznamu podľa zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Uprednostňujú sa lieky s priaznivým pomerom cena/výkon. V posledných rokoch sa čoraz viac uplatňuje centralizovaný nákup liekov, ktorý zastrešuje Ministerstvo zdravotníctva SR alebo štátna spoločnosť Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Tento systém má zabezpečiť transparentnosť, nižšie ceny a kontrolu nad spotrebou najmä vysoko nákladových liekov. Každá nemocnica je zo zákona povinná vytvoriť liekovú komisiu, ktorá má rozhodovaciu právomoc nad zaradením liekov do interného nemocničného formulára. Komisia má medziodborové zastúpenie - zvyčajne ju tvoria hlavný farmaceut, hlavný lekár, zástupcovia oddelení a ekonomický riaditeľ. Formulár potom slúži ako referenčný zoznam liekov, ktoré sú štandardne dostupné v nemocnici a na ktoré je prioritne orientovaná spotreba.

Štruktúra liekového manažmentu v nemocnici

Liekový manažment v nemocničnom prostredí je multidisciplinárny proces, ktorý si vyžaduje koordinovanú spoluprácu medzi viacerými organizačnými zložkami nemocnice. Od zabezpečenia liekov až po ich správne podanie a vyhodnotenie účinnosti sa na tomto procese podieľajú odborníci z oblasti farmácie, klinickej medicíny, logistiky, informatiky a zdravotníckeho manažmentu. Lieková komisia je kľúčovým rozhodovacím orgánom v rámci nemocničného liekového manažmentu. Zloženie komisie je interdisciplinárne: zvyčajne ju tvoria hlavný lekár nemocnice, hlavný farmaceut, zástupcovia jednotlivých odborných oddelení, ekonomický riaditeľ alebo iný člen vedenia nemocnice. Princípy rozhodovania sa opierajú o medicínu založenú na dôkazoch (Evidence-Based Medicine, EBM), pričom rozhodujúcu váhu majú výsledky klinických štúdií, odporúčania odborných spoločností a farmako-ekonomické analýzy. Výsledkom práce komisie je nemocničný formulár - interný dokument, ktorý obsahuje zoznam liekov schválených na použitie v nemocnici. Nemocničná lekáreň je základným logistickým a odborným centrom, ktoré zabezpečuje nákup, skladovanie, výdaj, evidenciu a prípravu liekov. Odborné zabezpečenie lekárne je v kompetencii nemocničného farmaceuta, ktorý okrem riadenia tímu zodpovedá aj za kvalitu poskytovaných služieb, dodržiavanie správnej lekárenskej praxe a kontrolu súladu s legislatívnymi požiadavkami. Súčasťou lekárne je aj prípravovňa liekov, kde sa pripravujú individuálne liečivá, najmä infúzne roztoky, parenterálna výživa, očné prípravky, roztoky pre inhaláciu a iné špecifické lieky na mieru podľa potrieb pacienta. V posledných rokoch naberá na význame klinická farmácia, ktorá predstavuje odborný segment farmaceutickej praxe priamo pri lôžku pacienta. Klinický farmaceut nie je len pasívnym poskytovateľom liekov, ale aktívne sa podieľa na optimalizácii farmakoterapie, identifikácii liekových interakcií, monitorovaní rizikových pacientov. Efektívna logistika je základným predpokladom pre funkčný liekový manažment. V moderných nemocniciach je logistika často podporovaná informačnými systémami, ktoré umožňujú automatizované objednávanie, elektronické sledovanie zásob, varovania pri nedostatku liekov či kontrolu nad distribúciou drahých liekov. Niektoré nemocnice už využívajú automatizované výdajné systémy. Dôležitou súčasťou modernej štruktúry liekového manažmentu je digitalizácia a využívanie elektronických systémov. Tie zvyšujú efektivitu, znižujú chybovosť a umožňujú lepšiu kontrolu nad pohybom liekov v rámci nemocnice.

Prečítajte si tiež: Definícia farmaceutickej starostlivosti

Proces liekového manažmentu

Liekový manažment v nemocnici nie je jednorazovou činnosťou, ale dynamickým procesom, ktorý prebieha v niekoľkých na seba nadväzujúcich fázach. Každá z týchto fáz - od výberu lieku, jeho nákupu, skladovania, distribúcie, predpisovania, podávania, až po monitoring účinnosti a spätné vyhodnocovanie - tvorí procesné komponenty, ktoré spolu zabezpečujú funkčný a bezpečný systém práce s liekmi. Celý liekový cyklus sa začína procesom výberu liekov, ktoré budú používané v konkrétnom nemocničnom zariadení. Výsledkom je nemocničný formulár, ktorý predstavuje oficiálny zoznam liekov dostupných v danom zdravotníckom zariadení. Formulár je pravidelne aktualizovaný - niekedy kvartálne, inokedy ročne - na základe zmien v klinických odporúčaniach, výpadkov v dodávkach alebo vstupu nových liekov na trh. Po výbere liekov nasleduje ich obstarávanie, ktoré je predmetom verejného obstarávania podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Tento proces zahŕňa výber dodávateľov, rokovania o cenách, garancie dodávok a zabezpečenie zmluvných podmienok. V mnohých prípadoch sa preferuje centralizovaný nákup. Po dodaní liekov nasleduje ich príjem a zaevidovanie do systému. Oddelenie skladovania a logistiky zabezpečuje fyzickú správu zásob, pravidelné inventúry a sledovanie minimálnych hladín zásob. Preskripcia predstavuje jeden z najkritickejších bodov celého liekového manažmentu. Predstavuje rozhodnutie lekára o konkrétnom liečebnom režime pre pacienta. Klinický farmaceut často spolupracuje s lekármi na kontrole predpisov - upozorňuje na duplicity, kontraindikácie alebo neindikované kombinácie. Výdaj liekov môže byť realizovaný rôznymi spôsobmi: pravidelných dávok alebo decentralizovane - výdaj pacientovi „na meno“. V moderných nemocniciach sa využívajú automatizované výdajné jednotky, ktoré sledujú, kto liek vydal, kedy, pre koho a v akom množstve. Fáza podania je zodpovednosťou ošetrovateľského personálu - najčastejšie všeobecných alebo špecializovaných zdravotných sestier. Kľúčovou zložkou moderného manažmentu liekov je monitorovanie účinnosti a bezpečnosti farmakoterapie. Takisto je dôležité systematické hlásenie liekových chýb a incidentov.

Interprofesionálna spolupráca v liekovom manažmente

Liekový manažment v nemocničnom prostredí je multidisciplinárny proces, ktorý si vyžaduje úzku spoluprácu rôznych profesií zdravotníckeho tímu. Každý člen tímu má svoju špecifickú rolu, kompetencie a zodpovednosti. Zabezpečenie bezpečného, efektívneho a ekonomicky výhodného používania liekov je možné len vtedy, ak medzi jednotlivými profesiami prebieha otvorená komunikácia, dôvera a koordinovaná činnosť. Lekár je hlavným nositeľom klinickej zodpovednosti za pacienta a zohráva rozhodujúcu rolu v predpisovaní liekov. Nemocničný farmaceut plní viacero funkcií, ktoré presahujú tradičný výdaj liekov. Individuálne dávkovanie liekov u špecifických pacientov. Zdravotné sestry sú konečným článkom v liekovom reťazci - vykonávajú podanie lieku pacientovi. Ich rola však zďaleka nie je len vykonávacia. Laboratórni diagnostici - poskytujú údaje potrebné pre dávkovanie. Jednou z najčastejších príčin liekových chýb je nedostatočná alebo nejednoznačná komunikácia medzi zdravotníckymi profesiami. Multidisciplinárne porady - najmä pri riešení zložitých pacientov. Kľúčovým aspektom spolupráce je vytváranie kultúry bezpečnosti, kde každý člen tímu cíti zodpovednosť za pacienta a je povzbudzovaný k aktívnemu prístupu. Z nemocničného prostredia možno uviesť príklad, kde interprofesionálna spolupráca prináša merateľné výsledky. Spoločné klinicko-farmaceutické vizity na jednotkách intenzívnej starostlivosti, kde farmaceut upozorňuje na nevhodné kombinácie a upravuje dávkovanie podľa aktuálnych lab.

Digitalizácia liekového manažmentu

Digitalizácia zdravotníctva je kľúčovým nástrojom na zvyšovanie bezpečnosti pacientov, efektivity systémov a transparentnosti procesov. V oblasti liekového manažmentu sa technológie uplatňujú v celom spektre činností - od elektronickej preskripcie, cez automatizovaný výdaj, skladovanie, monitorovanie, až po spätnú väzbu a reporting. Elektronická preskripcia (ePreskripcia) patrí medzi najvýraznejšie zmeny v oblasti predpisovania liekov. V Slovenskej republike je zavedená najmä v ambulantnej sfére, no jej aplikácia v nemocničnej starostlivosti je stále predmetom rozvoja. Logistické informačné systémy. Používanie týchto systémov umožňuje nemocnici znížiť plytvanie, optimalizovať nákupné rozhodnutia a zabrániť výpadkom pri kritických liekoch. V mnohých moderných nemocniciach sa zavádzajú automatizované výdajné jednotky, známe aj ako „med cabinets“ alebo „drug cabinets“. Možnosť nastavenia obmedzení pre rizikové lieky. eMAR (Electronic Medication Administration Record) je elektronická forma dokumentácie o podaní lieku. Odchýlky. Jednou z najväčších výhod eMAR je prepojenie na preskripčný systém a sklad. Tým sa dosahuje úplná kontinuita - od predpisu, cez výdaj, až po podanie lieku pacientovi. Veľkou výhodou digitalizovaného liekového systému je možnosť analýzy dát. Na zvýšenie bezpečnosti liekového reťazca sa čoraz viac využívajú čiarové kódy a RFID čipy. Tieto technológie zásadne znižujú výskyt liekových chýb, zvyšujú trasovateľnosť a zabezpečujú lepšiu kontrolu nad citlivými skupinami liekov. Pre plnohodnotné využitie všetkých digitálnych nástrojov je nevyhnutné, aby boli systémy navzájom prepojené.

Nemocničné lekárenstvo a farmaceutická starostlivosť

V nemocničnom prostredí je bezpečnosť pacienta najvyššou prioritou. Napriek technickému pokroku, digitalizácii a zlepšenej organizácii však stále dochádza k závažným liekovým chybám, ktoré môžu ohroziť zdravie aj život pacientov. Liekový manažment je komplexný reťazec… Nemocničné lekárenstvo je špecializovaný farmaceutický odbor, ktorý sa zaoberá poskytovaním komplexnej farmaceutickej starostlivosti (lekárenskej aj klinicko-farmaceutickej). Je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ako sa nepretržite vyvíja a skvalitňuje komplexné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tak sa v praxi zároveň prejavuje aj snaha o neustále zvyšovanie kvality farmaceutickej starostlivosti predovšetkým pre pacientov hospitalizovaných v zariadení ústavnej starostlivosti. Svetová zdravotnícka organizácia definovala farmaceutickú starostlivosť ako „koncepciu postupov, na základe ktorých má pacient priamy osoh z činnosti farmaceuta. Zameriava sa na postoje, správanie, angažovanosť, etiku, úlohy, vedomosti, zodpovednosti a zručnosti farmaceutov potrebné pre zabezpečenie terapie liekmi s cieľom dosiahnuť stanovený terapeutický výsledok, čo sa týka pacientovho zdravia a kvality života. Farmaceutická starostlivosť zastrešuje celú škálu činností farmaceutov, ktoré vedú k optimalizácii farmakoterapie, z rôznych uhlov pohľadu. V minulosti bola farmaceutická starostlivosť vo veľkej miere orientovaná na činnosti súvisiace s prípravou liekov. Postupom času ako farmaceutický priemysel ponúkal stále viac hromadne vyrábaných liekov, sa farmaceutická starostlivosť začala čoraz viac orientovať na pacienta a individualizáciu jeho farmakoterapie. Pre nemocničného lekárnika to znamená sústrediť svoju pozornosť na to, že všetky jeho každodenné aktivity majú smerovať k pacientovi a jeho individuálnym potrebám týkajúcich sa farmakoterapie. Zároveň sa jedným z atribútov modernej farmakoterapie stáva bezpečnosť liečby. Podľa Rezolúcie Rady Európy (2001) by farmaceuti mali spolupracovať v predchádzaní a znižovaní rizík jatrogénnych poškodení. Farmaceuti sú spôsobilí rozvíjať kultúru bezpečnosti farmakoterapie, pretože prostredníctvom analýzy komplexnej liečby pacientov sú schopní identifikovať mnoho problémov súvisiacich s liekmi. Úlohou nemocničného farmaceuta, je kompletne manažovať používanie liekov v zdravotníckom zariadení za účelom optimalizácie výsledkov terapie. Legislatívny základ nemocničného lekárenstva v Slovenskej republike bol daný v roku 1991, a to Zásadami na zriaďovanie a prevádzku nemocničných lekární. Následne v roku 1993 vydalo MZ SR tri zásadné predpisy týkajúce sa rozdelenia nemocničných lekární na dve samostatné jednotky a tým pádom odčlenenia výdaja liekov na recept do súkromného vlastníctva (Prípis MZ SR č. 129/93, Prípis MZ SR č. 1376/93, Prípis MZ SR č. 1861/93/A). Tieto predpisy priniesli zásadné zmeny v princípoch prevádzkovania a odbornej orientácie nemocničných lekární. Ďalšiu zmenu priniesla novela č. 633/2004 Zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Umožnila verejným lekárňam poskytovať lekárenskú starostlivosť vrátane individuálnej prípravy liekov „zdravotníckemu zariadeniu ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak spĺňa požiadavky podľa § 35 ods. 11 na materiálne vybavenie, priestorové vybavenie a personálne obsadenie pracoviska poskytujúceho lekárenskú starostlivosť v nemocničnej lekárni” (9). Na základe toho hlavne menšie nemocnice zmenili viaceré nemocničné lekárne na verejné. Hlavným záujmom bola možnosť poskytovať lekárenskú starostlivosť aj verejnosti za účelom tvorby zisku. Zlom prišiel novým Zákonom č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach podľa ktorého verejná lekáreň poskytujúca lekárenskú starostlivosť nemocnici už nemusí spĺňať požiadavky na materiálne a priestorové vybavenie a personálne obsadenie nemocničnej lekárne. Niektoré nemocnice začali rušiť nemocničné lekárne a zásobovanie nemocníc liekmi zabezpečili prostredníctvom verejných lekární, ktoré v niektorých prípadoch ani nie sú súčasťou nemocníc. To spôsobilo, že lieky sú do nemocníc privážané priamo na lôžkové oddelenia. Následne v roku 2012 novela č. 459 Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach umožnila nemocničným lekárňam, opätovne po 20 rokoch, zriaďovať oddelenia výdaja pre verejnosť a tým pádom vytvárať zisk. Nemocničná lekáreň je neoddeliteľnou súčasťou ústavného zdravotníckeho zariadenia, ktorá na základe objednávky pripravuje a vydáva humánne lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny oddeleniam vlastného ústavného zdravotníckeho zariadenia alebo inému ústavnému zdravotníckemu zariadeniu; ak je súčasťou tohto ústavného zdravotníckeho zariadenia onkologická ambulancia, musí mať zriadené oddelenie prípravy cytostatík. Počas obdobia od začiatku zriaďovania nemocničných lekární, prechádzalo nemocničné lekárenstvo rôznymi zmenami, ktoré nie všetky boli priaznivé pre jeho rozvoj. Odčlenenie verejných častí spôsobilo odklon zisku smerom do súkromného sektoru a nemocničná lekáreň sa stala čisto nákladovou položkou pre manažmenty nemocníc. Neposkytovanie služieb verejnosti a výrazný rozdiel vo výške miezd hlavne v období vzniku súkromného verejného lekárenstva priniesol viacročný nezáujem mladšej generácie farmaceutov o prácu v nemocničnej lekárni. Ďalším z dôvodov nezáujmu bolo aj to, že pregraduálne vzdelávanie je zamerané hlavne na verejné lekárenstvo a nedostatočne zohľadňuje špecifiká nemocničného lekárenstva. Študenti farmácie častokrát ani nevedia, v čom spočíva činnosť nemocničnej lekárne. Počas štúdia majú k dispozícii predmet nemocničné lekárenstvo len ako voliteľný, dostupný len pre obmedzený počet študentov. Nemocničným lekárňam enormne zvyšuje administratívnu záťaž zo zákona vyplývajúca povinnosť verejne obstarávať lieky a zdravotnícke pomôcky a súčasný systém zaobchádzania s liekmi centrálne nakupovanými poisťovňami. Pri prevažne nízkom počte farmaceutov v nemocničných lekárňach to spôsobuje nedostatok kapacít, či už personálnych alebo časových, ktoré sú potrebné pre rozvoj vysokoodborných činností hlavne v klinicko-farmaceutickej oblasti. Napriek nie ľahkej situácii sa nemocniční lekárnici medzi sebou neustále snažia o aktívnu spoluprácu. Už v roku 1994 vznikla Sekcia nemocničných lekárnikov vo forme samostatnej odbornej sekcie Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) ako dobrovoľné združenie nemocničných lekárnikov, reprezentujúce a definujúce ich potreby a požiadavky. Okrem participácie na tvorbe farmaceutickej legislatívy, sekcia zabezpečuje pre nemocničných lekárnikov rôzne vzdelávacie aktivity, každoročne organizuje Kongres nemocničného lekárenstva (v roku 2018 už 27. Významným prínosom pre nemocničné lekárenstvo na Slovensku bolo začlenenie Sekcie nemocničných lekárnikov SLeK do Európskej asociácie nemocničných lekárnikov (EAHP - European Association of Hospital Pharmacists) v roku 1996, o ktoré sa pričinil doc. PharmDr. Sýkora CSc. ako dlhoročný predseda Sekcie nemocničných lekárnikov SLeK. To umožnilo slovenským nemocničným lekárnikom aktívnu účasť na vzdelávacích aktivitách a kongresoch organizovaných EAHP a tiež participáciu na tvorbe dokumentov a formovaní politiky EAHP. Na úrovni EAHP a FIP vzniklo niekoľko kľúčových dokumentov nemocničného lekárenstva. Slovenské nemocničné lekárenstvo prechádza rôznymi etapami vývoja, ktoré sú ovplyvňované najmä celkovou situáciou v slovenskom zdravotníctve. V súčasnosti, vďaka členstvu v EAHP a jeho projektu implementácie Európskych vyhlásení nemocničného lekárenstva do praxe stojí slovenské nemocničné lekárenstvo pred kľúčovou výzvou svojho rozvoja s cieľom nezaostať v kvalite poskytovania komplexnej farmaceutickej starostlivosti za ostatnými vyspelými európskymi krajinami. S pomocou EAHP má slovenské nemocničné lekárenstvo šancu nasmerovať svoj rozvoj správnym smerom v súlade so súčasnými európskymi trendmi a s cieľom neustáleho zvyšovania kvality farmaceutickej starostlivosti. Avšak pre úspešnú realizáciu v praxi je potrebná súčinnosť a podpora všetkých zainteresovaných strán. Je dobré si uvedomiť, že farmaceut je vysokokvalifikovaný zdravotnícky pracovník, takzvaný univerzálny odborník na lieky.

Prečítajte si tiež: Financovanie liekov a zdravotnej starostlivosti

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

tags: #farmaceutická #starostlivosť #a #jej #aplikácia #v