
Dostupnosť inovatívnych liekov predstavuje komplexnú problematiku, ktorá sa dotýka nielen medicínskych, ale aj ekonomických a etických aspektov. Hoci Európska únia (EÚ) prostredníctvom Európskej agentúry pre lieky (EMA) zohráva kľúčovú úlohu v povoľovaní nových liekov, toto povolenie automaticky nezaručuje ich dostupnosť pre pacientov v jednotlivých členských štátoch. Financovanie farmaceutickej starostlivosti je preto kritickým faktorom, ktorý ovplyvňuje, či sa inovatívne terapie reálne dostanú k tým, ktorí ich potrebujú.
Proces registrácie liekov v EÚ je centralizovaný a riadi sa nariadením (ES) č.. Rozhodnutia o uvedení lieku na trh sú prijímané Európskou komisiou (EK) na základe stanoviska EMA. Tento systém má zabezpečiť, že na trh sa dostanú len lieky, ktoré spĺňajú prísne kritériá účinnosti, bezpečnosti a kvality.
Je však dôležité si uvedomiť, že splnenie týchto kritérií nedokazuje automaticky nepopierateľný terapeutický prínos nového lieku. Hoci právna úprava naznačuje, že lieky povolené rozhodnutím EK sú bez výnimky vysoko účinné, skutočnosť je podstatne iná. Samozrejme, aj liek, ktorý sa zdá byť jednoznačne účinný v čase povolenia, môže v reálnom živote zlyhať. Takáto predikcia je náročná aj pre liečivá povolené na základe dostatočne robustných štúdií. Obavy týkajúce sa dlhodobej účinnosti sú ešte závažnejšie. Štatistiky ukazujú, že "takmer polovica látok, ktoré úspešne ukončia fázu II klinického skúšania, zlyhá vo fáze III, predovšetkým kvôli nedostatku účinnosti alebo bezpečnosti."
EMA má mechanizmy uľahčujúce európsku registráciu liekom, ktoré by mohli uspokojiť nenaplnené potreby pacientov trpiacich život ohrozujúcimi ochoreniami bez iných možností liečby. Podmienečné povolenie lieku negarantuje jeho prístupnosť, tá závisí od jeho úhrady, aspoň pre väčšinu pacientov, ktorí si nemôžu dovoliť liek kúpiť.
Povolenie na úrovni EÚ nezaručuje, že liek je pre pacientov v členských štátoch skutočne prístupný. Existujú značné rozdiely v tom, ako rýchlo a za akých podmienok sa nové lieky dostávajú k pacientom v jednotlivých krajinách. Tieto rozdiely sú spôsobené rôznymi faktormi, vrátane:
Prečítajte si tiež: Definícia farmaceutickej starostlivosti
V snahe znížiť rozdiely v dostupnosti liekov a zlepšiť svoju vyjednávaciu pozíciu voči farmaceutickým spoločnostiam, niektoré členské štáty sa združujú do útvarov usilujúcich o zlepšenie ich vyjednávacej pozície vo vzťahu k farmaceutickým spoločnostiam. Hoci sú tieto aktivity nepochybne chvályhodné, nemožno ich označiť za jednoznačne úspešné.
Je nanajvýš žiaduce, aby sa všetky úhrady zo spoločných prostriedkov riadili objektívnymi a overiteľnými kritériami umožňujúcimi preskúmať ich dôvodnosť. Definované kritériá sa musia monitorovať a priebežne hodnotiť, čo si okrem iného vyžaduje IT systémy a registre, t.j. dodatočné náklady.
Dohody o riadenom vstupe (Managed Entry Agreements - MEA) predstavujú nástroj, ktorý sa používa na prekonanie neistoty ohľadom účinnosti a nákladovej efektívnosti nových liekov. Cieľom MEA je obmedziť vplyv inovatívnych liekov na rozpočet platiteľa. Napriek tejto "jedinečnosti" sú MEA uzatvárané v právnom rámci umožňujúcom určité typy dohôd v danom štáte.
Prečítajte si tiež: Klinická prax a farmaceutická starostlivosť
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
tags: #farmaceutická #starostlivosť #financovanie