
Fakturácia nájmu je bežnou súčasťou podnikateľského života, no čo sa stane, ak je faktúra vystavená neskoro? Tento článok sa zameriava na dôsledky neskoro vystavenej faktúry za nájom, pričom berie do úvahy rôzne aspekty, ako sú daňové povinnosti, účtovné predpisy a špecifické situácie, ktoré môžu nastať.
V praxi, ako aj v systémoch ako SuperFaktúra, faktúry obsahujú tri hlavné dátumy: dátum vystavenia, dátum dodania a dátum splatnosti. Dátum splatnosti je často výsledkom dohody medzi partnermi, zatiaľ čo dátum vystavenia a dátum dodania môžu byť uvedené nesprávne alebo dokonca vynechané.
Náležitosti faktúr sú upravené dvoma hlavnými zákonmi: zákonom o DPH a zákonom o účtovníctve. Platitelia DPH musia dodržiavať oba tieto zákony, zatiaľ čo neplatitelia sa riadia iba účtovnými predpismi. Medzi povinné náležitosti patrí dátum vystavenia, ktorý označuje deň vzniku faktúry, a dátum dodania, ktorý je obzvlášť dôležitý.
Ak je podnikateľ platiteľom DPH, zákon o DPH určuje, kedy sa tovar alebo služba považujú za dodané. Zvyčajne ide o deň, keď tovar zmení majiteľa alebo keď je služba poskytnutá. Ak podnikateľ nie je platiteľom DPH, riadi sa iba zákonom o účtovníctve, podľa ktorého je dátum dodania "dátumom uskutočnenia účtovného prípadu", čo je zvyčajne deň splnenia dodávky.
Ak je na faktúre uvedený iba dátum vystavenia, považuje sa za dátum uskutočnenia účtovného prípadu. Naopak, ak sa dátum dodania zhoduje s dátumom vystavenia, nie je potrebné uvádzať dátum dodania samostatne. Pre prehľadnosť je však lepšie uvádzať oba dátumy, aby bolo možné jednoznačne určiť obdobie, do ktorého faktúra daňovo aj účtovne patrí. Neplatitelia DPH si musia sledovať hodnotu vlastných obchodov na účely prípadnej povinnej registrácie za platiteľa DPH.
Prečítajte si tiež: Podmienky prenájmu priestorov pre jasle
Účtovníctvo a fakturácia v stavebníctve sú špecifickou oblasťou, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť. V tejto oblasti platia odlišné pravidlá, najmä v súvislosti s uplatňovaním DPH. Nesprávne vystavená faktúra môže viesť k dodatočným platbám a sankciám zo strany daňového úradu.
Faktúra je kľúčový dokument, ktorý slúži ako dôkaz o dodaní stavebných prác a žiadosť o platbu. Musí obsahovať niekoľko povinných údajov, vrátane údajov o dodávateľovi, jedinečného čísla faktúry, dátumu vystavenia a dátumu splatnosti. V jadre faktúry je potrebné presne špecifikovať poskytnuté práce, množstvo, jednotkovú cenu, medzisúčet a prípadne sadzbu DPH alebo informáciu o prenose daňovej povinnosti. Na záver nesmú chýbať celková suma k úhrade a jasne definované platobné podmienky a spôsoby úhrady.
Pri dodaní stavebných prác medzi dvoma platiteľmi DPH na území Slovenska môže nastať situácia, kedy sa uplatňuje tzv. prenos daňovej povinnosti. Ak sú splnené všetky tri podmienky stanovené zákonom o DPH, dodávateľ vystaví faktúru bez DPH, pričom na nej musí byť jasne uvedená poznámka „prenesenie daňovej povinnosti“. Na strane odberateľa vzniká povinnosť tzv. samozdanenia.
Ak pri dodaní stavebných prác nie sú splnené všetky tri podmienky na uplatnenie prenosu daňovej povinnosti, uplatňuje sa tzv. bežný režim DPH. To znamená, že dodávateľ vystaví faktúru s DPH, pričom je povinný daň uviesť vo faktúre, zahrnúť ju do daňového priznania a následne aj odviesť do štátneho rozpočtu.
Zodpovednosť za správne určenie režimu fakturácie pri stavebných prácach nesie v prvom rade dodávateľ. Ak sa dodávateľ na základe odôvodneného predpokladu rozhodne uplatniť režim prenosu daňovej povinnosti, a neskôr sa ukáže, že tento režim nebol správny, zákon prenáša zodpovednosť za úhradu DPH na odberateľa, ak ide o platiteľa DPH.
Prečítajte si tiež: Sprievodca zdaňovaním pre dôchodcov
Pri realizácii stavebných prác a nákupoch materiálu je pre každého podnikateľa alebo investora kľúčové mať riadne účtovné doklady, najmä faktúry a bločky. Nákup „bez papierov“ znemožňuje uplatniť náklady v daňovom priznaní a znižuje daňovú efektivitu. V prípade daňovej kontroly nemáte žiadny dôkaz o výdavku, čím riskujete dodatočné vymeranej dane aj sankcie.
Novela zákona o DPH priniesla zmeny v oblasti daňovej povinnosti pri opakovaných a čiastkových dodaniach tovaru a služby. Od roku 2010 vzniká daňová povinnosť posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje.
Ak ide o mesačné cykly, za ktoré sa požaduje platba, zákon umožňuje vyhnúť sa byrokracii a vystavovať jeden doklad na opakované alebo čiastočné dodanie tovaru alebo služby. Pri opakovaných a čiastkových dodávkach vznikne v rámci jedného mesiaca posledná daňová povinnosť vždy posledným dňom kalendárneho mesiaca.
Ak je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodané posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí.
V praxi sa veľakrát požaduje platba skôr, ako je ukončené samotné dodanie služby alebo tovaru. V takomto prípade platí ustanovenie § 19 ods. 4 zákona a daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby.
Prečítajte si tiež: Nájomná zmluva: Jednotlivý manžel
Daňový poriadok stanovuje sankcie za rôzne delikty, vrátane nesplnenia lehoty na podanie daňového priznania, nepodanie súhrnného výkazu k dani z pridanej hodnoty alebo nepodanie prehľadu k závislej činnosti. Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti.
Novela daňového poriadku účinná od 1. januára zaviedla inštitút "druhej šance", ktorý znamená, že daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží. Táto právna úprava sa použije len na tie správne delikty, za ktoré sa ukladajú pokuty podľa daňového poriadku a ktorých výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia.
Porušenie povinností bude posudzované podľa skutkovej podstaty konkrétneho správneho deliktu. Ak daňový subjekt po 31.12. nesplní niektorú zo svojich povinností, tak sa dopustí správneho deliktu. Pretože sa jedná o prvé porušenie povinnosti po 31.12., pokuta sa za uvedený správny delikt neuloží.
Uloženie pokuty pri prvom porušení povinnosti bude závisieť od toho, či skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty nastala do 31.12. vrátane alebo po tomto dátume. Ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty nastala po 31.12., tak ide o prvé porušenie povinnosti od účinnosti zákona a za toto porušenie povinnosti sa pokuta neuloží.
Časové rozlíšenie je neoddeliteľnou súčasťou účtovníctva každej účtovnej jednotky. Upravuje ho zákon o účtovníctve. Na to, aby sa podal pravdivý a verný obraz o výnosnosti podnikateľskej činnosti, náklady a výnosy musia s daným účtovným obdobím súvisieť.
Každá účtovná jednotka musí dodržiavať všeobecne uznávané účtovné zásady, ktoré sa týkajú účtovania v bežnom účtovnom období a účtovných závierok, vrátane zásady verného a pravdivého zobrazenia skutočností, zásady nezávislosti účtovných období a zásady opatrnosti.
Na účtoch nákladov a výnosov sa účtujú všetky náklady a výnosy, ktoré s daným účtovným obdobím vecne a časovo súvisia. Ak sa v bežnom účtovnom období uskutoční výdavok, ktorý nie je nákladom, musí sa časovo rozlíšiť ako náklad budúceho obdobia. To isté platí aj pre príjem, ktorý sa uskutoční v bežnom roku a nie je výnosom, tak sa musí časovo rozlíšiť ako výnos budúceho obdobia.
Ide o aktívny súvahový účet, u ktorého na ťarchu na stranu MD sa účtujú tie výdavky, ktoré nastali v bežnom účtovnom období, ale náklady s nimi spojené ešte nevznikli. Náklady vzniknú v budúcom období, a to konkrétne na účtoch v účtovej triede 5, napr. vopred platené nájomné, poistné pri majetku, predplatné pri časopisoch a iné.
Je to aktívny súvahový účet, na ktorom sa účtujú výdavky bežného obdobia týkajúce sa nákladov budúcich období, ktoré sa sledujú vo vzťahu k danému účelu, napr. vopred platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzercie.
Je to pasívny súvahový účet, na ktorom sa účtujú náklady, ktoré súvisia s bežným účtovným obdobím, ale výdavok spojený s nimi ešte nenastal, napr. nájomné platené pozadu.
Je to pasívny súvahový účet. Ide o výnosy, ktoré predstavujú príjmy (resp. pohľadávky) bežného účtovného obdobia, ktoré vecne patria do výnosov budúcich období, t. j. období, keď bude výkon poskytnutý a vo vzťahu k nemu vzniknú aj primerané náklady, napr. príjem nájomného vopred.