Finančná správa nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM)

Tento článok sa zaoberá problematikou finančnej správy nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) na Slovensku. Rozoberá rôzne aspekty zdaňovania príjmov z predaja a prenájmu nehnuteľností v BSM, ako aj špecifické situácie, ktoré môžu nastať po rozvode alebo úmrtí jedného z manželov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad a praktické rady pre manželov a daňovníkov, ktorí vlastnia nehnuteľnosti v BSM.

Čo je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)?

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je štandardný majetkový režim, ktorý vzniká automaticky uzatvorením manželstva. Znamená to, že väčšina majetku a záväzkov, ktoré jeden alebo obaja manželia nadobudnú počas trvania manželstva, sú považované za spoločné. Nezáleží na tom, kto daný majetok kúpil, kto mal vyššie príjmy alebo na koho je vedený. Ak je kúpený počas manželstva zo spoločných prostriedkov, patrí do BSM.

BSM upravuje zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v §143 až §147. BSM vzniká manželmi priamo zo zákona, a to uzavretím manželstva. Cieľom BSM je obom manželom po ekonomickej stránke zabezpečiť rovnoprávne postavenie počas trvania manželstva.

Možnosti úpravy BSM: Od BSM je možné sa odchýliť, a to prostredníctvom tzv. manželskej zmluvy. Ide o dohodu medzi manželmi, ktorou môžu rozšíriť alebo zúžiť rozsah BSM. Takáto zmluva musí mať nevyhnutne formu notárskej zápisnice a je potrebné ju zapísať do katastra nehnuteľností. Manželská zmluva neslúži ako titul pre zmenu vlastníckych vzťahov manželov založených pred jej uzavretím.

Čo nepatrí do BSM: Podľa Občianskeho zákonníka dedičstvo do BSM nepatrí. To znamená, že ak jeden z manželov zdedí nehnuteľnosť, táto nepatrí do BSM, teda ide o zdedenú vec.

Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky z Rakúska: Kompletný návod

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti v BSM

Príjem z predaja nehnuteľnosti sa zaraďuje medzi ostatné príjmy [podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov]. V daňovom priznaní sa uvedie príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je od dane z príjmov oslobodený a k nemu prislúchajúce výdavky (VIII. oddiel daňového priznania, tabuľka č. 3, riadok č. 2, stĺpec č. 1 Príjmy, stĺpec č. 2 Výdavky).

Predaj nehnuteľnosti nezahrnutej v obchodnom majetku

Príjem z predaja nehnuteľnosti nezahrnutej v obchodnom majetku, ktorý plynie manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňa do základu dane (čiastkového základu dane) u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak (v zákone nie je ustanovená forma takejto dohody).

Príklad č. 1: V roku 2025 manželia predali byt, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2022 kúpou za 140 000 eur a ktorý nebol zaradený v obchodnom majetku. Byt predali za 180 000 eur, pričom kúpna cena im bola zaplatená v roku 2025. Manželia sa dohodli, že celý príjem z predaja bytu zahrnie do základu dane manželka.

Príklad č. 2: V máji 2025 manželia predali byt, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v januári 2022 kúpou za 150 000 eur a ktorý nebol zaradený v obchodnom majetku. Príjem z predaja bytu v sume 180 000 eur im kupujúci zaplatil v roku 2025. Pretože si manželia nedohodli iný pomer zahrnovania príjmov z predaja predmetného bytu do základu dane, zahrnú dosiahnuté príjmy do základu dane (čiastkového základu dane) v rovnakom pomere.

Otázky a odpovede:

  • Otázka č. 1: V roku 2025 manželia predali byt, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2021 kúpou za 110 000 eur. Byt nebol zaradený v obchodnom majetku ani jedného z manželov. Byt predali za 190 000 eur, pričom kúpna cena im bola zaplatená v roku 2025. Ak sa tak manželia dohodnú, môže celý príjem z predaja bytu zahrnúť do základu dane manželka.

    Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a dane

  • Otázka č. 2: V máji 2025 manželia predali byt, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v januári 2021 kúpou za 150 000 eur. Príjem z predaja bytu v sume 190 000 eur im kupujúci zaplatil v roku 2025. Ak si manželia nedohodli iný pomer zahrnovania príjmov z predaja predmetného bytu do základu dane, zahrnú dosiahnuté príjmy do základu dane (čiastkového základu dane) v rovnakom pomere.

Predaj nehnuteľnosti zahrnutej v obchodnom majetku

Ak jeden z manželov mal predmetnú nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku používanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, potom príjem z predaja tejto nehnuteľnosti dosiahnutý po jej vyradení z obchodného majetku zdaní ten z manželov, ktorý mal túto nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku ako posledný. Pri predaji nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zahrnutej do obchodného majetku, ktorú využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti obaja manželia, sa príjem z predaja rozdelí medzi oboch manželov v takom pomere, v akom nehnuteľnosť využívajú pri svojej činnosti.

Príklad č. 3: Manželia dosiahli v roku 2025 príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú mal manžel zaradenú v obchodnom majetku od roku 2011 do roku 2021. Keďže manžel mal predmetnú nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku, je povinný príjem z jej predaja zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) iba manžel. U manžela ide o príjem, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov.

Príklad č. 4: V roku 2025 manželia predali nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Túto nehnuteľnosť využívali obidvaja manželia na podnikanie. Manžel mal nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku od roku 2006 do roku 2012 a manželka ju mala zaradenú v obchodnom majetku od roku 2013 do 2021. Príjem z predaja nehnuteľnosti je povinná zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) iba manželka, ktorá mala nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku ako posledná.

Otázky a odpovede:

  • Otázka č. 3: Manželia vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnosti, vlastnia od roku 2015 nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktorú využívajú na vykonávanie živnosti, a to v rovnakom pomere. V marci 2015 manžel zaradil predmetnú nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku. V apríli 2025 manželia nehnuteľnosť predali za 100 000 eur. Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej v čase predaja do obchodného majetku manžela, príjem z jej predaja nie je oslobodený od dane z príjmov a ide o zdaniteľný príjem z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjem z nakladania s obchodným majetkom).

    Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva a kúpele

  • Otázka č. 4: Manželia vlastnia nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov od roku 2021. Manžel vykonáva podnikateľskú činnosť a v roku 2022 zaradil predmetnú nehnuteľnosť do obchodného majetku v súvislosti s vykonávaním živnostenského oprávnenia. V roku 2025 predmetnú nehnuteľnosť vyradil z obchodného majetku a následne ju manželia predali. Nakoľko neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku manžela, tento príjem nie je od dane z príjmov oslobodený a považuje sa za zdaniteľný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Doba vlastníctva a oslobodenie od dane

Podľa § 9 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa pri predaji nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 Občianskeho zákonníka do doby vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je ustanovená v 9 ods. 1 písm. a) zákona, započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Otázka a odpoveď:

  • Otázka č. 5: Manželia nadobudli v marci 2011 do bezpodielového spoluvlastníctva byt. Po rozvode manželstva v roku 2021 byt nadobudla na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov manželka a v apríli 2025 ho predala. Byt nebol zahrnutý do obchodného majetku. Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Nadobudnutie nehnuteľnosti dedením

V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti dedením je dôležité rozlišovať, či ide o dedenie v priamom alebo nepriamom rade. O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodič, dieťa). Príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá dedením v nepriamom rade (napr. po sestre, bratovi, ujovi), je oslobodený od dane z príjmov až po uplynutí piatich rokov odo dňa, kedy nadobudol takúto nehnuteľnosť do vlastníctva dedič (§ 9 ods. 1 písm. a) zákona). Podľa Občianskeho zákonníka sa vlastníctvo pri dedení nadobúda smrťou poručiteľa.

Príklady:

  • Príklad č. 1: V marci 2025 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2022 po smrti otca (dedenie v priamom rade).
  • Príklad č. 2: Daňovník predal v apríli 2025 rekreačnú chatu, ktorú nadobudol v novembri roku 2022 dedením po svojej sestre. Nakoľko daňovník nehnuteľnosť nadobudol dedením, ale v nepriamom rade, na účely oslobodenia príjmu nie je možné aplikovať zákonné ustanovenie, ktoré vymedzuje, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa.

Nadobudnutie nehnuteľnosti darovaním

Ak daňovník predá nehnuteľnosť, ktorú nadobudol darovaním, pričom neuplynulo viac ako 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia, príjem z predaja tejto nehnuteľnosti nie je od dane z príjmov oslobodený a daňovníkovi vzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov ako príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Výdavky pri predaji darovanej nehnuteľnosti: Ak by príjem z predaja nehnuteľnosti u darcu v čase darovania nebol oslobodený od dane z príjmov, výdavkom u predávajúceho je obstarávacia cena nehnuteľnosti zistená u darcu (t. j. ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku, výdavkom je zostatková cena (§ 25 ods. 3 zákona).

Príklad: Daňovník fyzická osoba dosiahne v roku 2025 príjem z predaja pozemku, ktorý nadobudol darovaním v roku 2023. Darca nehnuteľnosť nadobudol reštitúciou. Pretože k predaju pozemku došlo do päť rokov od jeho nadobudnutia a nie je splnená podmienka oslobodenia, uvedený príjem podlieha zdaneniu a zaradí sa medzi ostatné príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti.

Predaj nehnuteľnosti využívanej na podnikanie

Ak daňovník predáva nehnuteľnosť, ktorá je využívaná na podnikanie a v momente predaja je zaradená do obchodného majetku, príjem dosiahnutý z predaja takejto nehnuteľnosti zdaneniu podlieha a zaradí sa medzi jednotlivé druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v závislosti od toho, na ktorú z uvedených činností je nehnuteľnosť využívaná. Ak nehnuteľnosť bola preradená z obchodného majetku do osobného užívania (v momente predaja nie je teda zaradená do obchodného majetku) a k predaju došlo do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, príjem nie je oslobodený od dane z príjmov. Takto dosiahnutý príjem sa zaradí medzi ostatné príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad: Daňovník nadobudol byt do osobného vlastníctva v roku 2012 za 50 000 eur. Od roku 2013 byt začal prenajímať a zahrnul ho do obchodného majetku. V roku 2025 byt predal za 100 000 eur. Pretože ide o predaj bytu, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predaja je rozhodujúca doba, ktorá uplynula od vyradenia bytu z obchodného majetku do jeho predaja. K predaju bytu došlo do piatich rokov od vyradenia bytu z obchodného majetku, preto príjem z jeho predaja predstavuje zdaniteľný príjem. Daňovník uvedie v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2025 príjem z predaja bytu v sume 100 000 eur, ku ktorému uplatní ako výdavok zostatkovú cenu nehnuteľnosti (§ 25 ods. 3 zákona).

Výdavky pri predaji nehnuteľnosti

Výdavky, ktoré si môže daňovník uplatniť pri príjmoch z predaja nehnuteľnosti, vymedzuje zákon o dani z príjmov v ustanovení § 8 ods. 5. Medzi tieto výdavky patria napríklad:

  • obstarávacia cena nehnuteľnosti (ak bola nehnuteľnosť obstaraná kúpou),
  • zaplatené úroky z hypotekárneho, stavebného, alebo účelového úveru poskytnutého na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, ako aj poplatky súvisiace s poskytnutým úverom,
  • finančné prostriedky preukázateľne vynaložené v súvislosti s predajom nehnuteľnosti, ako napr. poplatky realitnej kancelárii, notárske poplatky a pod.

Príklady:

  • Príklad č. 1: Daňovník uzavrel v roku 2025 zmluvu o predaji bytu a rekreačnej chaty, ktoré boli využívané len na osobné účely. Byt, ktorý kúpil v roku 2021 za 100 000 eur, predal za 120 000 eur a chatu, ktorú kúpil v roku 2010 za 60 000 eur, predal za 70 000 eur. Zdaniteľným príjmom daňovníka je iba príjem z predaja bytu, nakoľko príjem z predaja rekreačnej chaty je od dane z príjmov oslobodený (k predaju chaty došlo po 5 rokoch odo dňa jej nadobudnutia).
  • Príklad č. 2: V decembri 2021 daňovník nadobudol byt kúpou za 90 000 eur a v roku 2022 ho zrekonštruoval (výdavky na rekonštrukciu boli 10 000 eur). V marci 2025 ho predal za 110 000 eur. Príjem z predaja bytu nie je od dane z príjmov oslobodený, nakoľko daňovník byt nevlastnil viac ako 5 rokov. Daňovník uvedie v daňovom priznaní príjem z predaja bytu v sume 110 000 eur a ako výdavky môže uplatniť obstarávaciu cenu bytu (90 000 eur) a výdavky na rekonštrukciu (10 000 eur).

Špecifické situácie

  • Predaj nehnuteľnosti po rozvode: Podľa § 9 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa pri predaji nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 Občianskeho zákonníka do doby vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je ustanovená v 9 ods. 1 písm. a) zákona, započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

  • Vyporiadanie BSM a vyplatenie podielu:

    Otázka č. 6: Manželia vlastnili byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Na základe dohody o vyporiadaní majetku manželov po rozvode byt pripadol manželke, pričom manželovi vyplatila podiel vo výške 120 000 eur. Manželia nadobudli byt kúpou do BSM v roku 2021 za 140 000 eur. V roku 2022 manželka zomrela. Časť bytu pripadajúcu na manželku zdedil manžel a dcéra, teda manžel po dedičskom konaní vlastnil spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v 3/4 a dcéra spoluvlastnícky podiel v 1/4. V roku 2025 byt predali. V dedičskom konaní bola stanovená hodnota bytu na 150 000 eur. Daňovník (manžel) v uvedenom prípade nadobudol časť bytu kúpou a časť bytu dedením, preto aj pri vyčíslovaní výdavkov je potrebné postupovať rozdielne. Do daňových výdavkov si môže zahrnúť 1/2 z kúpnej ceny zaplatenej pri obstaraní bytu kúpou v roku 2021, teda sumu 70 000 eur, a 1/4 z ceny určenej v uznesení o dedičstve, teda sumu 37 500 eur.

  • Predaj rozostavanej stavby: Ak sa predáva rozostavaná stavba spolu s pozemkom, tieto sa na daňové účely posudzujú samostatne, a to aj v takom prípade, ak v kúpnej zmluve je kúpna cena dohodnutá úhrnnou sumou, t. j. nie je stanovená jednotlivo, nakoľko podľa § 120 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku. V prípade predaja rozostavanej stavby je potrebné vychádzať zo skutočnosti, či rozostavaná stavba je evidovaná v katastri nehnuteľností. Ak rozostavaná stavba je evidovaná v katastri nehnuteľností, momentom nadobudnutia takejto nehnuteľnosti je deň právoplatného vkladu nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Príjem z predaja takejto rozostavanej stavby zapísanej na liste vlastníctva (ak nie je splnená podmienka oslobodenia príjmu) sa zaraďuje medzi príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností (podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov). Ak daňovník predáva rozostavanú stavbu, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, potom príjem z jej predaja nie je možné na účely zákona o dani z príjmov posudzovať ako príjem z predaja nehnuteľností (nie je možné ani uplatňovať ustanovenia týkajúce sa oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľnosti). V danom prípade ide o príjem z predaja majetku daňovníka (nejde ani o predaj hnuteľných vecí) a ako taký sa zaraďuje medzi ostatné príjmy, ktorý sa v daňovom priznaní k dani z príjmov uvádza v VIII. oddiele ako iné príjmy. Do daňových výdavkov je možné uplatniť výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu (napr. materiál, mzdy).

  • Zámena bytu za byt: Základný právny rámec zámeny veci za vec predstavuje zámenná zmluva, ktorá je upravená platnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zámennou zmluvou sa jeden účastník zaväzuje odovzdať druhému účastníkovi určitú vec do vlastníctva a ten sa zaväzuje výmenou odovzdať mu do vlastníctva inú vec. Ak dochádza k zámene bytov (ak nejde o byty zahrnuté do obchodného majetku), pričom nie je splnená podmienka oslobodenia, pri zámene bytu za byt dochádza k prevodu vlastníctva bytu a príjem (a to peňažný aj nepeňažný príjem) získaný zámenou sa považuje za ostatný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie, pričom výdavky, ktoré je možné pri príjmoch získaných zámenou bytu za byt uplatniť, sú vymedzené § 8 ods. 5 zákona (t. j. kúpna cena bytu, výdavky na technické zhodnotenie, opravy a pod.).

    Príklad: Daňovník A vlastní jednoizbový, ktorý nadobudol kúpou za kúpnu cenu vo výške 100 000 eur. Daňovník B vlastní trojizbový byt nadobudnutý kúpou za 200 000 eur. Tieto byty neboli zahrnuté v obchodnom majetku. Obidvaja sa na základe zámennej zmluvy dohodli, že si predmetné byty vymenia. Daňovník A sa v zámennej zmluve zaviazal odovzdať daňovníkovi B do vlastníctva jednoizbový byt a daňovník B sa zaviazal odovzdať do vlastníctva daňovníkovi A trojizbový byt. Vzhľadom na to, že daňovník A za jednoizbový byt získa trojizbový byt, v predmetnej zmluve sa okrem toho dohodli, že daňovník A je povinný doplatiť daňovníkovi B v hotovosti 90 000 eur. V zámennej zmluve je uvedená cena vymieňaných bytov, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku tak, že cena jednoizbového bytu je 120 000 eur a cena trojizbového bytu predstavuje 220 000 eur. Nakoľko predmetom dane z príjmov fyzickej osoby je aj nepeňažný príjem získaný zámenou, v dôsledku zámeny získa teda daňovník A nepeňažný príjem 220 000 eur, čo je hodnota trojizbového bytu, ktorý získal zámenou. Daňovník B získal nepeňažný príjem 120 000 eur, čo je hodnota jednoizbového bytu, ktorý získal zámenou a okrem tohto nepeňažného príjmu získal aj peňažný príjem 90 000 eur, čo je doplatok, ktorý na základe zámennej zmluvy zaplatil daňovník A, t.j. Príjem (peňažný aj nepeňažný), ktorý daňovníci dosiahli na základe zámennej zmluvy, za predpokladu, že tento príjem nie je oslobodený podľa § 9 zákona o dani z príjmov, sa považuje za zdaniteľný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Nakoľko obidvaja nadobudli byty, ktoré dali na zámenu kúpou, bude u obidvoch výdavkom kúpna cena preukázateľne zaplatená za byt, ktorý dali na zámenu. Daňovník A si môže príjem získaný zámenou v sume 220 000 eur znížiť o výdavok v sume 100 000 eur (kúpna cena preukázateľne zaplatená za byt, ktorý dal na zámenu).

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025 v tom prípade, ak úhrn všetkých jeho zdaniteľných príjmov (t. j. príjmov, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené) presiahne sumu 2 876,90 eura.

Príklad: Pani Jana Hrubá bola v roku 2025 zamestnaná u zamestnávateľa so sídlom v SR a jej príjem zo závislej činnosti predstavoval v roku 2025 sumu 17 740 eur. Okrem príjmu zo zamestnania dosiahla aj príjem z predaja bytu v SR vo výške 175 000 eur. Predmetný byt obstarala v roku 2022 za 128 000 eur. Výdavky, ktoré vynaložila na opravu bytu, predstavovali sumu 20 300 eur a zaplatila aj poplatok realitnej kancelárii v sume 1 700 eur. Má 2 vyživované deti, na ktoré si u zamestnávateľa uplatňovala daňový bonus. Dcéra má 16 rokov a je študentom na strednej škole v SR a syn má 7 rokov. Pani Jana Hrubá je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025, nakoľko jej úhrn zdaniteľných príjmov presiahol sumu 2 876,90 eura.

Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti v BSM

Príjmy uvedené v § 6 ods. 3 (príjmy z prenájmu nehnuteľností, ak nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 a v § 5 zákona o dani z príjmov), príjmy uvedené v § 7 (príjmy z kapitálového majetku) a § 8 (ostatné príjmy) zákona o dani z príjmov, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. Príjmy plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom majetku ako posledný.

Rozdelenie príjmov a výdavkov z prenájmu

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva, bez ohľadu na to, kto je uvedený ako účastník zmluvného vzťahu a je registrovaný u svojho miestne príslušného správcu dane, môžu manželia zahrnúť do základu dane v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak a v tom istom pomere zahrnú do základu dane aj výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov.

Príklad č. 1: Manželia prenajímali nehnuteľnosť, ktorú vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve. Dosiahli príjmy vo výške 6 000 eur, a na dosiahnutie týchto príjmov vynaložili výdavky vo výške 2 400 eur. Príjmy z prenájmu môžu rozdeliť na každého z manželov vo výške 3 000 eur, pričom každý z manželov si môže uplatniť oslobodenie príjmov z prenájmu vo výške 500 eur. V tomto prípade každý z manželov bude podávať daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom uvedie okrem príjmov zo zamestnania aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 2 500 eur (3 000- 500). V rovnakom pomere do základu dane každý z manželov zahrnie aj výdavky na dosiahnutie príjmov, pričom výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. Ak je to pre manželov výhodné, môžu sa dohodnúť aj tak, že všetky príjmy z prenájmu bude zahŕňať do základu dane len manžel, alebo len manželka, resp. v inom pomere.

#

tags: #financna #sprava #nehnutelnost #BSM

Ďalšie články