
Finančná správa Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu v živote občanov, vrátane dôchodcov, prostredníctvom správy daní a zabezpečovania dodržiavania daňových povinností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňových povinnostiach, s dôrazom na zmeny a novinky v legislatíve, ktoré sa týkajú nielen firiem a živnostníkov, ale aj dôchodcov. Cieľom je poskytnúť čitateľom ucelený pohľad na to, ako sa orientovať v daňovom systéme a plniť si svoje povinnosti voči štátu.
Finančná správa Slovenskej republiky pokračuje v modernizácii a digitalizácii svojich procesov, čo sa prejavuje aj v rozširovaní registrácie z úradnej moci na daň z príjmov pre nové skupiny daňových subjektov. Tento systém, zavedený na základe legislatívnej úpravy účinnej od januára 2023, znamená, že Finančná správa SR automaticky zaregistruje daňový subjekt na daň z príjmov bez potreby predkladania formulára „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien alebo žiadosť o zrušenie registrácie”.
Z úradnej moci sa registrujú fyzické aj právnické osoby, ktoré sú vedené v Registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (RPO). Od 6. októbra 2025 Finančná správa rozširuje automatické preberanie údajov z registra právnických osôb (RPO) o ďalšie zdrojové registre, čo umožňuje registráciu ďalších skupín daňových subjektov.
Hlavným prínosom rozšírenia registrácie z úradnej moci je zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie procesov. Daňové subjekty ušetria nielen čas, ale aj prostriedky spojené so spracovaním dokumentácie. Podľa údajov Finančnej správy bolo za rok 2024 z úradnej moci zaregistrovaných až 79 889 daňových subjektov a od 1. januára do konca septembra 2025 pribudlo ďalších 54 935 subjektov.
Aj napriek výraznému rozšíreniu automatickej registrácie sa tento proces nevzťahuje na všetky subjekty. Tento postup sa týka napríklad jednotlivcov alebo organizácií, ktoré nepodliehajú evidencii v uvedených registroch, prípadne pôsobia v špecifických oblastiach bez centrálneho registra. Rozšírenie registrácie z úradnej moci je súčasťou širšieho konceptu modernizácie štátnej správy a digitalizácie procesov.
Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky z Rakúska: Kompletný návod
Finančná správa SR dlhodobo smeruje k tomu, aby boli jej služby pre občanov aj podnikateľov rýchlejšie, jednoduchšie a dostupné online. Vďaka prepojeniu registrov je dnes možné, aby finančná správa automaticky získavala relevantné údaje o nových subjektoch, ktoré vzniknú alebo sa zapíšu do niektorého zo zdrojových registrov.
Finančná správa pripomína daňové povinnosti, ktoré sa týkajú aj dane z finančných transakcií. Hoci majú firmy, živnostníci a ďalší platitelia dane povinnosť podať oznámenie o dani z finančných transakcií a daň zaplatiť do konca mája, niektorým platiteľom dane zákon umožňuje podať prvé oznámenie, ako aj zaplatiť daň až do 31. júla. Daň z finančných transakcií je novou daňou, a preto legislatíva umožňuje väčšine platiteľov tejto dane v prechodnom období odviesť daň daňovému úradu za prvé tri mesačné zdaňovacie obdobia, tzn. za apríl, máj a jún 2025, až do 31. júla 2025.
Ďalšou skupinou sú daňovníci, ktorí sú zároveň platiteľmi dane z finančných transakcií (tzv. samoplatitelia). Ak došlo k preúčtovaniu nákladov už v apríli 2025, potom je takýto samoplatiteľ povinný podať oznámenie o dani z finančných transakcií, ako aj zaplatiť daň daňovému úradu, za zdaňovacie obdobie apríl 2025 najneskôr do 2. júna 2025. Ak platitelia dane, ktorými sú banky alebo ďalší poskytovatelia platobných služieb, ktorí vyberajú daň z finančných transakcií od daňovníkov, vybrali túto daň od daňovníkov už v apríli, potom sú povinní vybratú daň za zdaňovacie obdobie apríl 2025 odviesť daňovému úradu tiež do 2. júna 2025 a v rovnakej lehote sú povinní podať oznámenie o dani z finančných transakcií. V prípade, že títo platitelia vybrali daň od daňovníkov v máji 2025, potom majú lehotu na splnenie týchto povinností do 30. júna 2025. Platiteľ dane, ktorý využije možnosť podať oznámenie o dani z finančných transakcií za zdaňovacie obdobia apríl, máj a jún 2025 až do 31. júla 2025, je povinný zaplatiť daň v tejto lehote.
FS priblížila, že ak daňovník zruší transakčný účet v období od 1. apríla do 31. mája 2025, je povinný oznámiť túto skutočnosť správcovi dane v lehote do 30. júna 2025.
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. ak má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava).
Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva a kúpele
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je do 31. marca 2026. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, môže túto lehotu predĺžiť, najviac však o tri celé kalendárne mesiace, alebo ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy zo zdrojov v zahraničí, najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, a to oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Daňové priznanie je možné podať na ktoromkoľvek daňovom úrade.
Daňové priznanie typu A podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t. j. zo zamestnania. Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol aj príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem, ako napr. príjem z predaja nehnuteľnosti.
Dani z príjmov podliehajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov, patria:
Všetky príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov. Medzi najčastejšie patria:
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu, z kapitálového majetku alebo ostatných príjmov) nemôže znížiť o nezdaniteľné časti základu dane.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre finančnú správu
Daňovník - dôchodca si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo ak bol poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo obdobného výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku nepresiahla sumu 5 753,79 eur. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka stanovenú pre zdaňovacie obdobie, daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu, z kapitálového majetku alebo ostatných príjmov) nemôže znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela).
Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov [nové okno], alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti, resp. ak druhá oprávnená osoba nemá žiadny základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, môže navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane oboch oprávnených osôb vyživujúcich dieťa v domácnosti.
Ak je základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn alebo navýšený základ dane (čiastkový základ dane) vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR [nové okno] za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uplatňuje daňový bonus (za rok 2025 je to priemerná mzda vyhlásená za rok 2023), nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnu alebo navýšeného základu dane (čiastkového základu dane) a 1,5-násobkom 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uplatňuje daňový bonus.
Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Zníženie základu dane o príspevky na DDS (III. pilier) je tiež možné.
Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. [nové okno] o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ako aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. Táto nezdani…
Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ na písomnú žiadosť zamestnanca. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, ak suma tohto dôchodku vyplatená v roku 2025 nepresiahla sumu 5 753,79 eur, na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období, na zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, ak zamestnanec do 16. februára 2026 predložil všetky potrebné doklady.
Ako majú postupovať zamestnanci, ktorí minulý rok pracovali pre viacerých zamestnávateľov - či už súčasne alebo postupne? Kto vykoná ročné zúčtovanie zamestnancom, ktorí v súčasnosti nepracujú? O ročné zúčtovanie preddavkov na daň za daný rok môže požiadať aj bývalý zamestnanec svojho bývalého zamestnávateľa, ktorý mu v tomto zdaňovacom období vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Ak o vykonanie ročného zúčtovania títo zamestnanci nepožiadajú, zamestnávateľ je povinný im vydať vyplnené tlačivo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch.
#
tags: #financna #sprava #dochodcovia #povinnosti