Finančný príspevok DPH uplatnenie

Tento článok sa zameriava na problematiku finančného príspevku a uplatňovania DPH v rôznych situáciách, vrátane príjmov z podnikania, prenájmu nehnuteľností, činnosti samostatne hospodáriacich osôb a zamestnaneckých benefitov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako správne postupovať pri uplatňovaní DPH a aké sú daňové dôsledky rôznych transakcií.

Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti

Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sa medzi príjmy z podnikania zaraďujú príjmy zo živnosti, z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak daňovník uplatňuje paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka, okrem povinne zaplateného poistného a príspevkov na verejné sociálne a zdravotné poistenie v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Toto zaplatené poistné príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.

Uplatňovanie paušálnych výdavkov

Daňovník môže uplatniť výdavky percentom z príjmov z úhrnu príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov za predpokladu, že neuplatní skutočné preukázateľné výdavky. Ak sa daňovník rozhodne uplatniť výdavky percentom z príjmov, musí ich uplatniť z úhrnu príjmov zo živnosti a príjmov z činnosti osobného asistenta.

Príklad: Daňovník, fyzická osoba vykonávajúca počas celého zdaňovacieho obdobia činnosť na základe živnostenského oprávnenia (nie je platiteľom DPH), dosiahol v tomto zdaňovacom období príjmy zo živnosti (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov) vo výške 12 500,- eur. Okrem týchto príjmov dosiahol aj príjmy z činnosti osobného asistenta (§ 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov) vo výške 4 620,- eur. Daňovník môže uplatniť výdavky percentom z príjmov z úhrnu príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov za predpokladu, že neuplatní skutočné preukázateľné výdavky. Daňovník môže v príslušnom zdaňovacom období uplatniť výdavky percentom z príjmov v sume 10 272,- eura (17 120*0,60). Daňovník sa môže rozhodnúť uplatniť pri obidvoch druhoch príjmov skutočné preukázateľne vynaložené výdavky (na základe vedeného jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, resp.

Kombinovanie spôsobov uplatňovania výdavkov

V prípade, že daňovník dosahuje príjmy z výkonu činnosti súkromného lekára podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a súčasne aj príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, v tomto prípade sa spôsob uplatňovania výdavkov kombinovať môže. Daňovník môže pri príjmoch z výkonu činnosti súkromného lekára uplatniť skutočné preukázateľne vynaložené výdavky (na základe vedeného jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, resp. daňovej evidencie) a pri príjmoch z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) sa môže rozhodnúť (ak nie je platiteľ DPH alebo je platiteľ DPH len časť zdaňovacieho obdobia) uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z týchto príjmov vo výške 1 590,- eur (2 650*0,60).

Prečítajte si tiež: Podmienky finančného príspevku pre mladých

Paušálne výdavky a zamestnanci

Daňovník, ktorý vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia (príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona), a ktorý nie je platiteľom DPH, sa môže rozhodnúť uplatniť paušálne výdavky aj za predpokladu, že zamestnáva zamestnancov.

Maximálna suma paušálnych výdavkov

Ak sa daňovník rozhodol, že neuplatní skutočné preukázateľne vynaložené výdavky, ale výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov a v príslušnom zdaňovacom období zaplatil poistné na zdravotné a sociálne poistenie, môže uplatniť výdavky percentom z príjmov maximálne vo výške 20 000 eur. K takto vypočítaným paušálnym výdavkom pripočíta zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie.

Príklad: Daňovník je fyzická osoba vykonávajúca počas celého zdaňovacieho obdobia činnosť na základe živnostenského oprávnenia (nie je platiteľom DPH). V tomto zdaňovacom období dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 35 540,- eur. Rozhodol sa, že neuplatní skutočné preukázateľne vynaložené výdavky, ale výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Daňovník v príslušnom zdaňovacom období zaplatil poistné na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 2 750 eur. Keďže výdavky vo výške 60 % z úhrnu zdaniteľných príjmov zo živnosti predstavujú sumu 21 324,- eur (35 540 * 0,60), daňovník môže uplatniť výdavky percentom z príjmov maximálne vo výške 20 000 eur. K takto vypočítaným paušálnym výdavkom pripočíta zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie, t. j. uplatní výdavky v celkovej výške 22 750,- eur (20 000 + 2 750).

Rozsah evidencie pri paušálnych výdavkoch

Daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d) zákona o dani z príjmov. Zákon o dani z príjmov v ustanovení § 6 ods.11 zákona o dani z príjmov stanovuje len obsah a náležitosti daňovej evidencie, ktoré je daňovník povinný viesť počas celého zdaňovacieho obdobia. Zákon o dani z príjmov teda neurčuje presnú formu, akou má byť evidencia vedená. Evidenciu pri uplatňovaní výdavkov percentom z príjmov je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z.

Príjmy z prenájmu nehnuteľností

S účinnosťou od 1.1.2013 v súlade s platným ustanovením § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov daňovník nemá možnosť uplatnenia výdavkov percentom z príjmov (paušálnych výdavkov) pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Pri zisťovaní základu dane z príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník môže uplatniť len preukázateľne vynaložené daňové výdavky podľa účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Ako žiadať o príspevok od obce

DPH a zdaniteľná osoba

Zákon o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje výlučne len na osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť, t. j. na podnikateľov v zmysle definície podľa Obchodného zákonníka. V súvislosti so stanovením, ktoré osoby sú povinné uplatňovať DPH, je potrebné sa zaoberať definíciou pojmov zdaniteľná osoba a ekonomická činnosť. Ekonomickou činnosťou (podnikaním) na účely zákona o DPH sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem (pričom má ísť o pravidelné vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze) a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (napr. činnosť lekárov, audítorov, daňových poradcov, advokátov, exekútorov a pod.). Za podnikanie na účely DPH sa považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku s cieľom dosahovania príjmu z tohto majetku.

Registrácia na DPH podľa § 7 zákona o DPH

Daňovník, ktorý je registrovaný na DPH podľa § 7 zákona o DPH, je zdaniteľnou osobou, ktorej je pridelené IČ DPH.

Subjekty verejnej správy a DPH

Zdaniteľnými osobami nie sú ani rozpočtové organizácie štátnych orgánov a ani rozpočtové organizácie orgánov územnej samosprávy, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, ak táto činnosť z hľadiska ich postavenia ako nezdaniteľnej osoby nenarušuje hospodársku súťaž. Ak orgán verejnej moci nekoná v rozsahu svojej hlavnej činnosti a z tejto činnosti dosahuje príjem, považuje sa v rozsahu tejto činnosti za zdaniteľnú osobu (napr. zabezpečenie stravovania zamestnancov; činnosť Inštitútu bankového vzdelávania, ak inštitút zabezpečuje vzdelávacie aktivity pre iné subjekty; prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti a pod.). Tiež napríklad pri predaji bankoviek a mincí na zberateľské účely za cenu inú, ako je ich nominálna hodnota, je orgán verejnej moci zdaniteľnou osobou.

Obrat pre účely DPH

Na účely DPH sa podľa § 4 ods. 9 zákona o DPH obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až § 42 zákona o DPH. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku.

Stravovanie SZČO a daňové výdavky

Fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), t. j. príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (označujme ich pre potreby tohto článku skratkou „SZČO“) si môžu uplatniť do daňových výdavkov o. i. aj stravné. Stravné ako daňový výdavok u SZČO upravuje ZDP dvoma rozdielnymi ustanoveniami v závislosti od skutočnosti, či ide o stravné, na ktoré majú SZČO nárok za každý kalendárny deň odpracovaný na tzv. alebo ide o stravné, na ktoré majú SZČO nárok v súvislosti s výkonom činnosti v inom mieste ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva.

Prečítajte si tiež: Príklady finančných príspevkov

Stravné za každý odpracovaný deň

V zmysle § 19 ods. 2 písm. p) ZDP je stravné (okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti) za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoCN“), ak SZČO súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti (t. j. ako zamestnancovi u zamestnávateľa), alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, t. j. sú v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) ZDP výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva.

Preukazovanie nároku na stravné

Nárok na uplatnenie stravného za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku musí SZČO preukázať dokladom (napr. o nákupe stravných lístkov alebo dokladom o nákupe najmä teplého hlavného jedla z reštaurácie, bufetu a pod.), a teda nemôže ísť o paušálne uplatnenie týchto výdavkov [§ 2 písm. i) ZDP]. Finančné riaditeľstvo SR upozorňuje na skutočnosť, že pri zahrňovaní výdavkov vynaložených na stravovanie SZČO do daňových výdavkov je nutné sledovať ich preukaznosť, ako aj rozsah a výšku. Spätný nákup stravovacích poukážok nespĺňa podmienku preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň vzhľadom na to, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie podnikateľa za obdobie, ktoré už ubehlo. Zakúpené stravovacie poukážky sa v momente úhrady nepovažujú za výdavok ovplyvňujúci základ dane.

DPH pri stravovaní zamestnancov

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, postupuje pri nákupe a poskytovaní stravovania zamestnancom v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. Suma dane odpočítaná pri obstarávaní stravovania je závislá od charakteru činností zamestnávateľa. Ak má právo na odpočítanie dane, do výdavkov uplatňuje príspevok z ceny jedla bez DPH. Poskytnutie stravovania sa považuje za dodanie služby a zamestnávateľ postupuje podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, ktorý ustanovuje, že základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. V zmysle tohto ustanovenia základom dane pri poskytovaní stravovania zamestnávateľom je len protihodnota, ktorú zamestnávateľ prijal od svojho zamestnanca, t. j. základom dane je hodnota, ktorú platí zamestnanec, do základu dane sa nezahŕňa príspevok zamestnávateľa ani príspevok zo sociálneho fondu.

Stravovanie vo vlastnom zariadení

Cena jedla vo vlastnom stravovacom zariadení sa zvyčajne určuje z ceny surovín a z prevádzkových nákladov, do ktorých patria mzdy, vybavenie stravovacieho zariadenia, čistiace prostriedky, náklady na energie a pod. Zamestnávateľ, platiteľ dane, môže pri nákupe surovín a prevádzkových nákladov daň odpočítať. Základ dane pri poskytovaní stravovania vlastným zamestnancom určí ako protihodnotu, ktorú platí zamestnanec. Do základu dane nezahrnie príspevok zamestnávateľa ani príspevok zo sociálneho fondu. Pri poskytovaní stravovania aj iným stravníkom ako vlastným zamestnancom základom dane je cena jedla. Služba je dodaná dňom poskytnutia stravy.

Stravovanie prostredníctvom iného subjektu

Zamestnávateľ, platiteľ dane, pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, platiteľa dane, ktorý má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, môže pri nákupe stravovacích služieb, resp. stravných lístkov daň odpočítať. Základ dane pri poskytovaní stravovania určí ako protihodnotu, ktorú platí zamestnanec. Ak zamestnávateľ, platiteľ dane z pridanej hodnoty, zabezpečuje stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá nie je platiteľom dane, nemôže pri nákupe stravovacích služieb, resp. stravných lístkov daň odpočítať. Pri poskytovaní stravovania mu daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby od zamestnancov.

Stravovacie poukážky

Predajca stravovacích poukážok predaj nezdaňuje, pretože stravovacie po­ukážky iba predáva a stravovacie služby neposkytuje. Dani podlieha iba cena za sprostredkovanie. Zamestnávateľ, platiteľ dane, nakupuje stravovacie poukážky v nominálnej hodnote. DPH neuplatňuje ani pri ich predaji zamestnancom. Zamestnávateľ môže uplatniť odpočet dane iba zo sprostredkovateľskej provízie a v prípade, že si túto províziu uplatní voči zamestnancom, musí odviesť DPH, daňová povinnosť mu vznikne dňom prijatia platby od zamestnancov. Zamestnávateľovi pri predaji stravovacích poukážok daňová povinnosť nevzniká, lebo zamestnancovi žiadne plnenie neposkytuje.

Sociálny fond a zamestnanecké benefity

V podnikateľských, ako aj v nepodnikateľských subjektoch, ktorými sú zamestnávatelia, sa vytvára sociálny fond, ktorého finančné prostriedky sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Medzi obľúbené formy zamestnaneckých benefitov patria napríklad vianočný večierok, Mikulášska akcia pre deti zamestnancov, cena pre zamestnanca mesiaca, poskytnutie notebooku, auta či mobilného telefónu na používanie aj na súkromné účely, životné alebo cestovné poistenie.

Zdaňovanie zamestnaneckých benefitov

Príjmy, ktoré poskytne zamestnávateľ zamestnancovi a ktoré patria do príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 - 4 zákona o dani z príjmov sú bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem príjmov vymedzených v § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov, ktoré nie sú predmetom dane a príjmov vymedzených v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov oslobodených od dane. Medzi benefity, ktoré nie sú predmetom dane z zamestnanca patria napr.: ochranné pracovné prostriedky, pracovné oblečenie, osobné hygienické prostriedky, náhrada za používanie vlastného náradia, cestovná náhrada (do limitu), poskytované rekondičné, rehabilitačné pobyty, preventívne prehliadky (do limitu), suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil.

Do skupiny oslobodených benefitov od dane u zamestnancov patria napr.: vzdelávanie zamestnanca (splnenie stanovených podmienok), hodnota stravy poskytnutej na pracovisku, finančný príspevok na stravovanie (do limitu), suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa, suma príspevku na rekreáciu (do limitu), nealkoholické nápoje, použitie zariadenia (rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, ale nie služby poskytnuté v zariadení), produkty vlastnej výroby (do 200 eur ročne), sociálna výpomoc(do 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa), doprava na miesto výkonu práce a späť (za určitých podmienok, v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne), ubytovanie (do výšky 100 eur alebo 350 eur mesačne), nepeňažné plnenie do výšky 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov úhrnne - nové od roku 2022.

Oslobodenie od dane

Oslobodenie od dane predstavuje daňový režim, pri ktorom na dodaný tovar alebo na dodanú službu s miestom dodania v tuzemsku sa neuplatňuje daň. V zmysle zákona o DPH z hľadiska možnosti odpočítania dane z nakúpených tovarov a služieb, ktoré sa následne použijú na oslobodené dodania, existujú dve skupiny dodaní oslobodených od dane. Služby a tovary, ktoré sú oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane, sú obsiahnuté v § 28 až § 42 zákona o DPH.

Druhy služieb oslobodených od dane

Medzi služby oslobodené od dane patria napríklad: poštové služby, zdravotná starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné a vzdelávacie služby, služby dodávané členom, služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou, zhromažďovanie finančných prostriedkov, služby verejno-právnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu, poisťovacie služby, dodanie nehnuteľnosti, nájom nehnuteľnosti, finančné činnosti a prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier.

tags: #financny #prispevok #DPH #uplatnenie