Finančný príspevok pre SZČO podľa § 54: Komplexný prehľad

Vláda Slovenskej republiky v reakcii na mimoriadnu situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19 pripravila balík opatrení známy ako "Prvá pomoc" s cieľom udržať zamestnanosť. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o finančnom príspevku pre SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) podľa § 54 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý je súčasťou tohto projektu.

Prvá pomoc pre SZČO: Reakcia na pandémiu COVID-19

Vláda SR oznámila, že pripravila tzv. prvú pomoc pre udržanie zamestnanosti v súvislosti s mimoriadnou situáciou pre pandémiu COVID-19. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) vydalo Oznámenie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci podmienok projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie a odstránenia jej následkov schváleného vládou SR uznesením č. 178 zo dňa 31.marca 2020.

Právny rámec a oprávnené obdobie

ÚPSVaR v rámci operačného programu ľudské zdroje vyhlásilo Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v situácii spôsobenej nákazou COVID-19 (číslo: 3/2020/§54-PP). Právnym rámcom je § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z.z. Projekt sa týka územia SR (všetky samosprávne kraje SR). Oprávneným obdobím projektu je obdobie odo dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok (13. marca 2020), a to počas celého trvania mimoriadneho stavu do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie zrušené - najdlhšie však do 31.12.

Cieľ projektu

Hlavná aktivita projektu je poskytnutie finančného príspevku na podporu udržania pracovných miest zamestnávateľovi, ktorý udržal pracovné miesta, aj keď prerušil alebo obmedzil svoju prevádzkovú činnosť.

Kto je oprávnený žiadateľ?

Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1.2. Medzi neoprávnených žiadateľov patria subjekty verejnej správy.

Prečítajte si tiež: Podmienky finančného príspevku pre mladých

Podmienky pre zamestnancov

Cieľová skupina - sú zamestnanci, ktorým zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce); sem patria len zamestnanci, ktorých zamestnávateľ prijal do pracovného pomeru najneskôr do 1. 3. Za zamestnanca sa na účely poskytnutia príspevku považuje zamestnanec v pracovnom pomere. Nárok na poskytnutie príspevku nie je možné uplatniť napríklad na pracovníka pracujúceho na dohodu alebo konateľa či spoločníka bez pracovnej zmluvy.

Ako požiadať o príspevok

• Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku - aj jej príloha Výkaz pre priznanie príspevku - majú predpísanú formu tlačiva.
• Termín predloženia žiadosti - žiadosť za marec je potrebné predložiť do 15. 5. 2020, resp.
• Následná kontrola - odoslaním žiadosti žiadateľ akceptuje podmienky oznámenia ÚPSVaR a súčasne potvrdzuje správnosť údajov; údaje môžu byť predmetom následnej kontroly.

Zdaňovanie korona príspevkov a dotácií

Zdaňovanie korona príspevkov pre zamestnávateľov a živnostníkov a dotácií pre kultúru bolo upravené novelou zákona o dani z príjmov. Novelizovanom § 9 ods. 2 písm. d) a v § 13 ods. 2 v rámci aktívnej politiky štátu ako oslobodené od dane, ktoré sa poskytujú podľa § 54 ods. 1 písm. resp. poskytnuté počas roka 2020.

Príjmy z tzv. príspevku na podnikanie z úradu práce sú príjmy nezahŕňané do základu dane.

Príspevky u zamestnávateľov

Zdaňovanie príspevkov u zamestnávateľov (podľa opatrenia č. je jednoduchšie vzhľadom na fakt, že príspevky boli poskytované na mzdy, príp. aj na odvody zamestnancov (v rámci poskytnutého príspevku).

Príspevky pre SZČO

V prípade SZČO, príspevky nie sú poskytované na kompenzáciu mzdových, resp. odvodových nákladov, ale kompenzujú výpadok tržieb. Časť príspevku bola použitá len na odvody SZČO a zvyšok na osobnú potrebu. Ministerstvo financií ani Finančná správa v čase publikovania článku nezaujali stanovisko k vylučovaniu výdavkov pre SZČO. Všeobecne by však malo platiť, že vylučovanie výdavkov bude závisieť od toho:

Prečítajte si tiež: Ako žiadať o príspevok od obce

• akým spôsobom táto fyzická osoba uplatňuje daňové výdavky (paušálne alebo preukázateľné výdavky) a
• na aké výdavky prijatú dotáciu SZČO použila.

Príspevok a daňové priznanie fyzickej osoby u SZČO uplatňujúcej paušálne výdavky

Ak SZČO uplatňuje paušálne výdavky, ide o najjednoduchší prípad. Paušálne výdavky sa počítajú zo zdaniteľných príjmov, do ktorých sa príjmy z príspevkov nezahrnú. V zdaniteľných príjmoch budú teda len príjmy bez prijatých dotácií, z ktorých sa následne bežným spôsobom odpočítajú paušálne výdavky vo výške 60 % (max. 20 000 eur) a zaplatené odvody.

Príspevok a daňové priznanie fyzickej osoby u SZČO uplatňujúcej preukázateľné výdavky

V prípade, ak SZČO uplatňuje preukázateľné výdavky, je potrebné vylúčiť tie daňové výdavky, na ktoré sa príspevky použili. To znamená, že ak príspevok slúžil na úhradu výdavkov súvisiacich so svojou činnosťou (podnikaním), napr. na nákup materiálu, energií, služieb a pod., tieto výdavky sa vylúčia z daňových výdavkov do výšky prijatých príspevkov. Uvedené platí, ak by inak išlo o daňový výdavok. Ak by išlo o výdavok, ktorý nie je daňovým výdavkom, potom sa nemení nič, pretože tento by bol nedaňovým výdavkom aj bez prijatia príspevku.

V daňovom priznaní typu B sa tieto sumy uvedú v riadku "iné nezdaniteľné príjmy z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona" pod tabuľkou príjmov a výdavkov SZČO v daňovom priznaní typu B, rovnako tak pri údajoch o odvodoch v prílohe č. 3. Malo by ísť o výdavky, o ktoré si daňovník znížil základ dane - ak však tieto vylúči, pochopiteľne si základ dane o ne neznížil. Vypĺňanie nulových súm, resp. nižších súm, ako boli skutočne zaplatené, môže spôsobiť chaos pre prenose týchto údajov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Problém sa môže vynoriť aj pri prípadných preplatkoch na zdravotných odvodoch, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou, keďže sa predpokladá, že daňovník si tieto odvody uplatnil do daňových výdavkov.

Dotácie pre kultúru a kreatívny priemysel

Koncom novembra 2020 Ministerstvo kultúry zverejnilo výzvu na dotáciu, ktorá má pomôcť zmierniť dopad pandémie COVID-19 v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu a pomôcť osobám pracujúcim a podnikajúcim v tejto oblasti. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov je aj táto dotácia oslobodená od dane. Je preto dôležité, aby žiadatelia, ktorým bola dotácia schválená, účtovali o výnosoch (príjmoch) z dotácie ako o nezdaniteľných. Pre daňovníka účtujúceho v systéme podvojného účtovníctva bude výnos z dotácie predstavovať položku znižujúcu základ dane. V zdaňovaní platia rovnaké pravidlá, ako uvádzame vyššie. Daňovník pri podávaní daňového priznania za rok 2020 príjmy z dotácie nezahrnie do základu dane z príjmov. Dôležité je poznamenať, že aj výdavky hradené z dotácie daňovník zahrnie medzi nedaňové.

Odpočet nákladov na výskum a vývoj

Novela zákona o dani z príjmov ďalej tiež upravuje spôsob vypočítavania odpočtu nákladov (výdavkov) na výskum a vývoj. V súčasnosti si môžu právnické osoby pri realizácií projektu výskumu a vývoja odpočítať 200 % z nákladov vynaložených na výskum a vývoj od základu dane zníženého o odpočet straty, v prípadne fyzickej osoby od príjmov podľa § 6, po odpočítaní daňovej straty. Odpočet nemožno uplatniť, ak ide o náklady (výdavky), na ktoré bola poskytnutá podpora zo štátneho rozpočtu, s výnimkou príspevkov na podporu udržania pracovných miest poskytovaných v rámci aktívnej politiky štátu. Výnimka sa týka príspevkov na mzdy zamestnancov v prevádzkach, ktoré sa nemuseli zatvoriť z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu, ale došlo v nich k poklesu tržieb najmenej o 20 % (opatrenie 3B). Zamestnávateľ, ktorý prijal príspevok na základe opatrenia 3B, si tak môže do nákladov vynaložených na výskum a vývoj zahrnúť aj náklady na mzdy pre zamestnancov. Náklady na mzdy je však potrebné upraviť o paušálny príspevok, ktorý bol zamestnávateľovi na mzdy poskytnutý.

Prečítajte si tiež: Príklady finančných príspevkov

Príklad

Zamestnávateľ žiadal o príspevok na mzdu zamestnancov za mesiac december 2020. Poklesu tržieb bola v rozmedzí medzi 20 - 39,99 %. Výška príspevku na jedného zamestnanca predstavovala sumu vo výške 270 €. Zamestnanec pracoval výlučne na projekte výskumu a vývoja. Ak hrubá mzda zamestnanca predstavovala sumu 1 300 €, do nákladov na výskum a vývoj zamestnávateľ zahrnie sumu 1 030 € (1 300 - 270). - 1 030 €). Suma 270 € sa neuvádza do daňového priznania. Táto suma neovplyvňuje základ dane z príjmov. Ide o sumu, ktorá je oslobodená od dane z príjmov.

Pohľad Finančnej správy na vylučovanie výdavkov týkajúcich sa prijatého príspevku

Finančná správa zverejnila komplexné informácie k vylučovaniu výdavkov hradených z prijatých príspevkov, s príkladmi a praktickým usmernením pri vypĺňaní daňového priznania, ak sa vylúčia odvody.

Stanovisko Finančnej správy

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZDP v znení účinnom od 01.01.2021 sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce (s odkazom na zákon o službách zamestnanosti) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce [s odkazom na § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti]. V súlade s prechodným ustanovením § 52zzi ods. 1 ZDP sa oslobodenie uvedených platieb (plnení) od dane z príjmov fyzickej osoby prvýkrát použije už pri podaní daňového priznania k dani z príjmov po 31.12.2020.

Vzhľadom na definíciu pojmu daňový výdavok uvedenú v § 2 písm. i) ZDP je z daňových výdavkov potrebné vylúčiť výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, t. j. výdavky hradené z prijatého plnenia, ktoré je oslobodené od dane z príjmov. Ide o zachovanie princípu neutrálneho vplyvu uvedených platieb (plnení) na základ dane.

Daňovník teda nevylučuje z daňových výdavkov automaticky výdavky vo výške prijatého oslobodeného plnenia, ani automaticky nekráti daňové výdavky podľa pomeru príjmov zahrňovaných do základu dane k celkovým príjmom, ale musí sledovať, ktoré výdavky z oslobodeného plnenia uhrádza. Nadväzne na definíciu daňového výdavku vymedzenú v § 2 písm. i) ZDP výdavky hradené z prijatého oslobodeného plnenia daňovník nezahrnie do daňových výdavkov. Znamená to, že daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva výdavky hradené z prijatého oslobodeného plnenia zaúčtuje ako výdavky podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania, t. j. ako výdavky, ktoré podľa osobitného predpisu, ktorým je ZDP, neovplyvňujú základ dane z príjmov. Daňovník, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP výdavky hradené z prijatého oslobodeného plnenia nezaeviduje v evidencii daňových výdavkov.

V prípade, ak daňovník uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, v sumách výdavkov sú v súlade s § 6 ods. 10 ZDP zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Aj v tomto prípade daňovník musí sledovať, ktoré výdavky z oslobodeného plnenia uhrádza. Ak uhrádza z oslobodeného plnenia výdavky, ktoré sú zahrnuté v paušálnych výdavkoch (napr. energie, nájomné a pod.), krátenie výdavkov je zohľadnené v tom, že z oslobodeného plnenia nie sú uplatňované výdavky percentom z príjmov. Ak daňovník z oslobodeného plnenia uhrádza poistné a príspevky, potom toto poistné a príspevky uhradené z oslobodeného plnenia neuplatní pri vyčíslení výdavkov podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Prvá pomoc +

V „Prvej pomoci +“ sa nielen zvyšuje a predlžuje finančná pomoc na ochranu pracovných miest do marca, ale tiež rozširuje okruh oprávnených žiadateľov. O pomoc budú môcť navyše požiadať aj SZČO, ktoré majú príjem z iného zamestnania. Túto pomoc dopĺňa aj poskytovanie tzv. covid príplatku pre zamestnancov, ktorí ochorejú napr. pri starostlivosti o ľudí. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod vedením ministra Milana Krajniaka zvyšuje a rozširuje finančnú pomoc zamestnávateľom a SZČO na podporu udržania pracovných miest. Nové podmienky poskytovania príspevkov v rámci projektu „Prvá pomoc“ sa začnú uplatňovať už pri žiadostiach o príspevky za október a to za celý mesiac. V priebehu budúceho týždňa začne rezort posielať približne 126 000 existujúcim žiadateľom o pomoc dodatky k zmluvám. Podávanie nových žiadostí a výkazov k čerpaniu Prvej pomoci + plánujeme spustiť druhý novembrový týždeň. Navyše sa predlžuje aj poskytovanie príspevkov zamestnávateľom a SZČO. Dostanú ich aj za mesiace január až marec 2021.

Upozorňujeme zamestnávateľov, že ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy prevyšujúce hodnotu 100 000 eur alebo opakujúce sa plnenia úhrnne prevyšujúce hodnotu 250 000 eur, je podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora povinný sa zapísať do registra partnerov verejného sektora. Táto povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora sa v súčasnosti považuje pre nezapísaných zamestnávateľov za splnenú iba do 31. 12. 2020.

Zmeny v podmienkach poskytovania príspevkov

Podľa nových podmienok dostane zamestnávateľ príspevok na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca vo výške 80 % jeho celkovej ceny práce za čas, keď mal zamestnanec prekážku na strane zamestnávateľa. V súčasnosti je tento príspevok vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca. Maximálna výška príspevku sa nemení, zostáva na úrovni 1 100 eur. Zamestnávateľom vychádzame v ústrety aj tým, že príspevok budú môcť žiadať nielen na zamestnancov prijatých do 1. 3. 2020, ale aj aj na tých, ktorí nastúpili do zamestnanie najneskôr 2. 9. 2020. Zároveň sa skracuje aj obdobie povinného udržania zamestnanca v zamestnaní z dvoch na jeden mesiac v čase vyhláseného núdzového stavu. Rozširujeme aj skupinu žiadateľov, keďže o príspevky sa budú môcť uchádzať aj subjekty, ktoré začali prevádzkovať svoju činnosť po 01.02.2020, najneskôr však k 02.09.2020. O túto pomoc môžu napr. žiadať prevádzkovatelia reštaurácií, ktorým ÚVZ SR obmedzil poskytovanie stravovacích služieb zákazom konzumácie jedál priamo v prevádzke.

Podpora pre SZČO

O príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti môžu po novom žiadať aj SZČO, ktorým po 01. 07. 2020 vznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia, rovnako aj tie, ktoré začali prevádzkovať svoju činnosť po 01. 02. 2020, najneskôr však k 02. 09. 2020. Príspevok dostanú aj tí, ktorí majú príjem z iného pracovného pomeru. Aj pri tejto pomoci dochádza k zvýšeniu finančného príspevku a to o 50 %. Pohybuje sa od 270 eur do 810 eur v závislosti od poklesu tržieb. Pri súbehu s pracovným pomerom sa výška príspevku zníži o čistý príjem z pracovného pomeru za príslušný mesiac.

Po novom tak môže napr. kaderníčka, ktorá nemá iný príjem a poklesli jej tržby o viac ako 80 %, dostať namiesto 540 eur až 810 eur. Vďaka novým podmienkam môže o prvú pomoc požiadať napr. aj umelec, ktorý je sociálne poistený a pracuje na čiastočný úväzok. Ak má mzdu 200 eur v čistom a poklesli mu tržby o viac ako 80 %, dostane príspevok 610 eur (810 -200).

Rovnako ako pri opatrení 1 môžu zamestnávatelia žiadať príspevky aj na zamestnancov prijatých do pracovného pomeru po 1. 3. 2020, najneskôr ale k 2. 9. 2020. Obdobie povinného udržania zamestnanca v zamestnaní sa skracuje z dvoch na jeden mesiac v čase vyhláseného núdzového stavu. O príspevky môžu po novom požiadať aj subjekty, ktoré začali prevádzkovať svoju činnosť po 01.02.2020, najneskôr však k 02.09.2020.

Zvýšenie príspevkov pri opatreniach 3A a 3B

Výška príspevku pri opatrení 3A sa zvyšuje z 80 % priemerného zárobku zamestnanca na 80 % celkovej ceny práce zamestnanca za čas, keď mal prekážku na strane zamestnávateľa. Maximálna výška príspevku stúpne z 880 eur na 1 100 eur. V praxi to bude napr. znamenať, že maloobchodná sieť, ktorá má na prekážke 100 zamestnancov, dostala za september 88 000 eur, v októbri pri rovnakom počte môže dostať až 110 000 eur.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne žiadať o príspevok na mzdy všetkých zamestnancov v závislosti od poklesu tržieb podľa opatrenia 3B, môže dostať od 270 eur do 810 eur na jedného zamestnanca. Zmena bude znamenať, že napr. strojárska firma s poklesom tržieb viac ako 80 % a 100 zamestnancami dostala za september 54 000 eur, v októbri pri rovnakom počte môže dostať až 81 000 eur.

Opatrenie č.4 : pomoc vybraným skupinám SZČO, slobodným povolaniam a jednoosobovým s.r.o.

Podľa nových parametrov projektu nie je podmienkou pre žiadanie príspevku v rámci opatrenia 4 absencia príjmu. O pomoc teda môže požiadať aj SZČO, ktorá dočasne prerušila alebo obmedzila vykonávanie resp. prevádzkovanie svojej činnosti a nepozastavila resp. nezrušila oprávnenie na jej vykonávanie a nespĺňa podmienky vzniku nároku na opatrenie č. 2 alebo jej nevznikla odvodová povinnosť na sociálne poistenie. Skupinu žiadateľov rozširujeme aj o tie SZČO, ktoré začali prevádzkovať svoju činnosť po 01. 02. 2020, najneskôr však k 02. 09. 2020. Pri tomto opatrení sa zvyšuje príspevok z 210 eur na 315 eur. Ak žiadateľ vykonáva aj inú zárobkovú činnosť, od tejto sumy sa odpočíta jeho čistý príjem.

V praxi to znamená, že napr. stolár ako jednoosobová s.r.o. bez príjmu dostane 315 eur namiesto 210 eur. O príspevok v rámci opatrenia 4 môžu žiadať aj športovci, ktorým nevznikol nárok platiť poistné na sociálne poistenie a majú aj príjem zo zamestnania. Pri čistom príjme 200 eur majú nárok na príspevok 115 eur (315-200=115 ).

SOS dotácia

Ministerstvo opätovne zavádza aj poskytovanie SOS dotácie pre ľudí, ktorí z dôvodu krízovej situácie prestali pracovať, ocitli sa bez príjmu a nemajú nárok na iný príspevok z projektu „Prvá pomoc plus“. Po novom budú zvýšenú dotáciu vo výške 300 eur vyplácať úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť o SOS dotáciu za október a nasledujúce mesiace bude preto potrebné podať na úrade práce, v ktorého územnom obvode má žiadateľ pobyt. Úrady začnú prijímať žiadosti od novembra a to aj elektronicky.

Úrazový príplatok pre zamestnancov nakazených COVID-19

Od mája tohto roka sa novelou zákona o sociálnom poistení zabezpečilo, aby zamestnanci, ktorí sa pri výkone povolania nakazili COVID-19, mohli byť posúdení za účelom priznania nároku na úrazový príplatok. Ten je vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a takému zamestnancovi je spolu s nemocenským poskytnutých 80 % jeho hrubého príjmu. Uplatňuje sa v prípade zamestnancov, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo pracovných činností. Sú to napr. zamestnanci zariadení sociálnych služieb či zdravotnícky personál.

V návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý je aktuálne predmetom rokovania NR SR, sa zjednodušuje proces vyplatenia tohto úrazového príplatku. Pri posudzovaní nároku na úrazový príplatok v prípade zamestnanca chorého na COVID-19 bude podmienka choroby z povolania splnená potvrdením zamestnávateľa, že jeho zamestnanec ochorel na COVID-19 na pracovisku pri výkone svojej profesie. V tomto prípade už nebudú potrebné ďalšie kroky. V prípade, ak zamestnávateľ uvedenú skutočnosť nepotvrdí, podmienky nároku na úrazový príplatok sa budú posudzovať štandardne ako doteraz (potreba potvrdenia o chorobe z povolania). Nárok na úrazový príplatok budú mať aj pomáhajúci dobrovoľníci (napr. dobrovoľný hasič), ktorí sa v súvislosti s činnosťou dobrovoľníka nakazia ochorením COVID-19. Okruh osôb, ktoré nie sú zamestnancami, ale nárok na úrazový príplatok im v prípade nákazy COVID-19 pri výkone činnosti vznikne, je uvedený v §17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

Táto zmena znamená, že napr. zamestnanec s mesačnou hrubou mzdou 709,10 eura, čo v čistom predstavuje 567,32 eura, dostane v prípade nákazy ochorením COVID-19 pri výkone povolania kombináciou nemocenskej dávky a úrazového príplatku 599,20 eura mesačne.

Pomoc pre podnikateľov v cestovnom ruchu

Špeciálnu pomoc vo výške 100 mil. eur dostanú podnikatelia v cestovnom ruchu. Žiadať o ňu môžu reštaurácie, kaviarne, bistrá, hotely a penzióny, aquaparky a kúpaliská, sprievodcovia v cestovnom ruchu, botanické záhrady, zoo, prírodné rezervácie, zábavné parky a lunaparky, múzeá, historické pamiatky a turistické atrakcie a prevádzky vlekov a lanoviek (zoznam oprávnených prijímateľov špecifikuje MDV SR).

Podmienkou pre získanie pomoci za obdobie od 1. 4. 2020 do 31. 12. 2021 je pokles tržieb o viac ako 40 % v dôsledku pandémie v porovnaní s rokom 2019. Výška pomoci sa určí podľa poklesu tržieb v danom mesiaci v porovnaní s tržbou v tomto mesiaci v roku 2019. Finančný príspevok sa poskytne vo výške od 1,4 % do 10 % v závislosti od poklesu tržieb. Požiadať treba za jednotlivé mesiace dotknutého obdobia, teda samostatným výpočtom za každý mesiac.

V praxi to bude napr. znamenať, že pri poklese tržieb o 100 % (t.j. zatvorená prevádzka) dostane žiadateľ príspevok vo výške do 10 % obratu príslušného mesiaca v roku 2019, v závislosti od jednotlivých výziev.

Príspevok na podnikanie

Príspevok na podnikanie sú financie, ktorými vám štát prispeje na rozbeh podnikania. Je to taká „nenávratná pôžička“ pre živnostníkov. Túto pomoc využívajú najmä mladí ľudia, napríklad študenti s inovatívnym nápadom alebo akýkoľvek začínajúci podnikatelia. Vďaka príspevku na podnikanie nemusíte svoju ambíciu dlho odkladať.

Príspevok na začatie podnikania poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Písomnú žiadosť musíte podať v lokalite, kde plánujete podnikať. O finančnú podporu môžu požiadať len živnostníci, SZČO, ktorí podnikajú vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť alebo vykonávatelia poľnohospodárskej výroby (hospodárenia v lesoch a na vodných plochách).

Podnikateľ môže získať plnú výšku príspevku bez akýchkoľvek znížení, 60 % alebo 40 % z maximálnej výšky. Finálna výška príspevku sa určuje na základe miery nezamestnanosti v konkrétnom kraji a celoslovenského priemeru.

Na čo sa dá príspevok použiť?

Dotáciu na podnikanie môžete použiť na pokrytie počiatočných nákladov. V začiatkoch podnikania, keď ešte biznis neprináša zisk vám tento príspevok uľahčí financovanie výdavkov. Samozrejme, peniaze nemôžete míňať na čokoľvek. Výdavky zapisujete do správy a pri kontrole predkladáte úradu práce.

Napríklad:

• výpočtová technika (počítače, notebooky) a spotrebný materiál (toner do tlačiarne). Na počítačovú zostavu s operačným systémom môžete minúť max. Ak chcete z príspevku na podnikanie kúpiť iný typ tovaru alebo služby, opýtajte sa zamestnancov úradu práce.

Podmienky získania príspevku

• zápis v evidencii uchádzačov o zamestnanie (min. 3 mesiace)
• kontinuálne prevádzkovanie živnosti od začiatku bez prerušenia (min.
• zápis v evidencii uchádzačov o zamestnanie (min. 12 mesiacov). Toto platí, ak ste predtým ukončili alebo pozastavili svoju podnikateľskú činnosť.
• kontinuálne prevádzkovanie živnosti od začiatku bez prerušenia (min.

#

tags: #finančný #príspevok #k #SZČO #podľa #§