
Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia/izolácie. Počas PN má zamestnanec, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na finančný príspevok, ktorý mu má kompenzovať stratu príjmu. Tento príspevok je zabezpečený prostredníctvom náhrady príjmu od zamestnávateľa alebo nemocenskej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou.
Problematika finančného zabezpečenia počas PN je upravená dvoma hlavnými zákonmi:
Tieto dva zákony definujú podmienky nároku, výšku a spôsob vyplácania finančných príspevkov počas PN. Hoci sa v bežnej reči často hovorí o "PN-ke" ako o jednom celku, z právneho hľadiska ide o dve samostatné dávky.
Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa vzniká zamestnancovi počas prvých 10 dní dočasnej PN. Výška náhrady príjmu je nasledovná:
Kolektívna zmluva môže upraviť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ. Dôležité upozornenie: Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu, ak si dočasnú PN privodil sám, napr. v dôsledku požitia alkoholu alebo iných omamných látok.
Prečítajte si tiež: Podmienky finančného príspevku pre mladých
Od 11. dňa trvania PN preberá vyplácanie finančného príspevku Sociálna poisťovňa formou nemocenskej dávky. Výška nemocenského je stanovená na 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Aj po skončení pracovného pomeru môže mať zamestnanec nárok na nemocenské, ak spĺňa podmienky ochrannej lehoty. Ochranná lehota je obdobie po zániku nemocenského poistenia, počas ktorého má bývalý zamestnanec nárok na nemocenské dávky.
Nárok na nemocenské trvá najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pre určenie výšky náhrady príjmu aj nemocenského je kľúčový denný vymeriavací základ (DVZ). Rozhodujúce obdobie je obdobie, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ pre výpočet DVZ. Obvykle ide o kalendárny rok, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Zákon stanovuje maximálny DVZ, ktorý sa v roku 2025 používa pre výpočet náhrady príjmu a nemocenského. Ak je vypočítaný DVZ zamestnanca vyšší ako tento maximálny DVZ, použije sa pre výpočet náhrady príjmu a nemocenského maximálny DVZ. V roku 2024 bol zákonom určený maximálny DVZ pre výpočet náhrady príjmu 1,304 €.
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2.2024 až 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
Prečítajte si tiež: Ako žiadať o príspevok od obce
Za obdobie 11.2. - 27.2.2024 => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 461,09825 €, po zaokrúhlení 461,10 €.
V súčasnosti prebieha na Slovensku prechod na elektronickú PN (ePN). Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky. (do tohto dátumu mohli lekári vystavovať potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti aj na papierovom tlačive). To znamená, že zamestnanec nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty.
Lekár vytvára zamestnancovi tzv. elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).
Podľa aktuálnych údajov Sociálnej poisťovne počet PN v prvom polroku 2024 medziročne stúpol o 3 706 prípadov. Priemerná PN pre chorobu a úraz v 1. polroku 2024 trvala 44,83 dní.
Štát plánuje preniesť platenie práceneschopnosti viac na zamestnávateľov. Zamestnávatelia sa obávajú zneužívania PN-iek a upozorňujú, že na rozdiel od Sociálnej poisťovne nemajú kapacitu na to, aby skontrolovali možné zneužívanie PN-iek. Posudkoví lekári môžu po novom zrušiť PN-ku v prípade, ak odhalia, že ju niekto čerpá neoprávnene.
Prečítajte si tiež: Príklady finančných príspevkov
Od 1. januára 2026 vstupuje do účinnosti zásadná reforma systému nemocenského poistenia, ktorá sa dotkne každého zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby aj poistenca. Prvou zmenou je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy, zo súčasných 10 dní na 14 kalendárnych dní PN. Od 15. dňa preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa. Druhou zmenou je rozšírenie právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorí budú po novom disponovať priamym elektronickým prístupom k systému ePN, oprávnením vyžadovať doplňujúce lekárske správy a - v odôvodnených prípadoch - navrhovať ukončenie PN pri nečinnosti ošetrujúceho lekára.
V prípade dlhodobej PN môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená (maximálne do výšky 2 000 eur). Zamestnávateľ by mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu.
V roku 2026 sa plánuje zásadná reforma financovania sociálnych služieb, ktorá zahŕňa zavedenie príspevku na pomoc pri odkázanosti (PPO). Tento nový mechanizmus nahradí doterajší systém príspevku na opatrovanie a umožní odkázaným osobám lepšie si vybrať formu starostlivosti, či už formálnu (napr. služby zariadení sociálnych služieb alebo zdravotníckych zariadení), alebo neformálnu starostlivosť poskytovanú blízkou osobou.
Príspevok na pomoc pri odkázanosti bude priznávaný na základe stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby. Nebude závisieť od príjmových alebo majetkových pomerov prijímateľa a umožní väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o spôsobe jeho využitia. Príspevok sa bude vyplácať mesačne a odkázaná osoba sa rozhodne, či ho použije na financovanie sociálnych služieb, dlhodobej starostlivosti vo vybraných zdravotníckych zariadeniach alebo neformálnu starostlivosť (opatrovanie doma). Príspevok teda bude vyplácaný tomu, kto osobu opatruje, nie samotnej opatrovanej osobe.
Výška PPO bude odstupňovaná podľa stupňa odkázanosti a rozsahu pomoci, ktorú odkázaná osoba potrebuje. Od roku 2026 sa navrhuje nasledovné rozdelenie príspevku na osobu a mesiac:
| Stupeň odkázanosti | Formálna starostlivosť (sociálne služby, zdravotnícke zariadenie) | Neformálna starostlivosť (priamo na opatrovateľa) | Neformálna starostlivosť + sociálne služby |
|---|---|---|---|
| I (2 - 4 hodiny denne) | 200 € | -------- | |
| II (4 - 6 hodín denne) | 400 € | -------- | |
| III (6 - 8 hodín denne) | 600 € | -------- | |
| IV (8 - 12 hodín denne) | 850 € | 700 € | 900 € |
| V (12 a viac hodín denne) | 1 000 € | 700 € | 900 € |
Doplnkovým poistením práceneschopnosti si zabezpečíte výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť.
Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje zamestnancom stravné lístky. Zamestnávateľ využil ustanovenia § 152 ZP, ktoré mu umožňuje po prerokovaní so zamestnancami poskytovať stravu - stravné lístky (prípadné finančný príspevok na stravu) aj počas čerpania riadnej dovolenky. V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (prekážka na strane zamestnávateľa), potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach, t.j. môžu si vybrať medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Za uvedeného predpokladu bude stravovacia poukážka alebo finančný príspevok na stravovanie poskytnuté za dni dovolenky, PN, návštevy lekára oslobodeným príjmom pre zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
Dôležité je zdôrazniť, že ak je domácnosť v hmotnej núdzi, automaticky to neznamená nárok na poskytnutie pomoci. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje, ak člen domácnosti nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo sa nedostavil na úrad na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.
Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.
Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou sa poskytuje podľa formy sociálnej služby, štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb v konkrétnom zariadení sociálnych služieb a je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v tomto konkrétnom zariadení.
Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení sa poskytuje na základe písomnej žiadosti doručenej ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb (IS SoS). Obec a neverejný poskytovateľ vybraných druhov sociálnych služieb predkladá písomnú žiadosť v elektronickej podobe prostredníctvom IS SoS Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v termíne od 1. júla do 31. augusta bežného kalendárneho roka. Finančný príspevok sa vypláca štvrťročne na počet kalendárnych dní v danom štvrťroku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a na počet pracovných dní pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby.
Obsahom zmluvy sú aj podmienky vrátenia príspevku alebo jeho pomernej časti, ak poskytovateľ pobytovej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní a poskytovateľ ambulantnej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas 20 a viac po sebe nasledujúcich pracovných dní. Cieľom je zabrániť duplicite poberania takejto podpory na rovnaký účel z verejných zdrojov.
Sociálny fond je tvorený zamestnávateľom a slúži na financovanie rôznych príspevkov pre zamestnancov. Zásady tvorby a použitia sociálneho fondu sa dohodnú v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, takže nemá možnosť dohodnúť tieto zásady v kolektívnej zmluve, upraví ich vo vnútornom predpise.
Zamestnávateľ z vytvoreného sociálneho fondu poskytuje zamestnancom príspevky peňažného, nepeňažného alebo vecného charakteru na oblasti vymedzené v § 7 ods. 152/1994 Z. z. V rámci týchto okruhov si zamestnávateľ sám alebo v spolupráci so zástupcami zamestnancov vyberie plnenia, na ktoré bude poskytovať príspevok, určí (dohodne) výšku prostriedkov na tieto plnenia a postup pri používaní prostriedkov sociálneho fondu, prípadne aj podmienky, ktoré musia byť splnené pre poskytnutie príspevku zamestnancovi a spôsob preukazovania výdavkov, ak sa preplácajú zo sociálneho fondu.
Medzi najčastejšie oblasti použitia sociálneho fondu patria:
Vzor žiadosti o príspevok zo sociálneho fondu by mal obsahovať nasledovné údaje:
Príklad:
Týmto Vás žiadam o poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu z dôvodu (uveďte dôvod žiadosti). Požadujem príspevok vo výške (suma) a žiadam o jeho vyplatenie na bankový účet číslo (číslo účtu).
S pozdravom,
(Podpis zamestnanca)
Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená (maximálne do výšky 2 000 eur).