Financovanie dôchodkového zabezpečenia: Systémy a ich vývoj na Slovensku

Dôchodkové zabezpečenie predstavuje kľúčový pilier sociálneho systému každého štátu. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť príjem v starobe, pri dlhodobej nespôsobilosti na prácu alebo strate živiteľa. Na Slovensku má poskytovanie dávok dôchodkového zabezpečenia viacero foriem, pričom najvýznamnejšou je verejnoprávny systém spravovaný Sociálnou poisťovňou prostredníctvom základného fondu dôchodkového zabezpečenia. Financovanie tohto systému je komplexné a zahŕňa rôzne zdroje.

Zdroje financovania súčasného dôchodkového systému

Súčasný dôchodkový systém na Slovensku je financovaný z viacerých zdrojov:

• Odvody zo mzdy zamestnancov.
• Poistné platené zamestnávateľmi.
• Odvody z príjmov samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a spolupracujúcich osôb.
• Platby štátu a Národného úradu práce za tzv. ekonomicky neaktívne osoby.
• Transfery zo základného fondu nemocenského poistenia a rezervného fondu Sociálnej poisťovne.

V rámci tohto systému sa vyplácajú rôzne druhy dôchodkových dávok viac ako 1,4 miliónu dôchodcov. Medzi tieto dávky patrí starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, ako aj zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, a zvýšenie dôchodkov z titulu účasti na odboji a rehabilitácie. Náklady tohto systému v súčasnosti dosahujú 8 % HDP.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Minimálny vymeriavací základ pre povinne poistenú SZČO a dobrovoľne poistenú osobu je určený vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie. Pre obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je to 715,00 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1. Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31.

Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama. Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty postupného financovania bytu

Subjekty platiace poistné

Poistné na dôchodkové zabezpečenie platia rôzne subjekty:

1. Zamestnanec - poistné od 1. 1.
2. Zamestnávateľ - poistné od 1. 1.
3. SZČO - poistné od 1. 1.
4. Dobrovoľne poistená osoba - poistné od 1. 1.
5. Štát - poistné od 1. 1.

Štát platí poistné napríklad za:

• fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie,
• fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne (podanie prihlášky touto osobou sa nahrádza automatizovaným poskytnutím údajov z ÚPSVaR),
• vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy (od 2.
• fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (od 1.
• zamestnanca podľa osobitného predpisu (napríklad § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z.

Problémy a výzvy súčasného systému

Súčasný systém financovania dôchodkového zabezpečenia čelí viacerým výzvam, ktoré ohrozujú jeho dlhodobú udržateľnosť. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Demografický vývoj: Starnutie populácie a nízka pôrodnosť vedú k zvyšovaniu počtu dôchodcov a znižovaniu počtu prispievateľov do systému. Tento nepomer zaťažuje priebežný systém financovania, kde súčasní pracujúci platia na dôchodky súčasných dôchodcov.
• Ekonomické faktory: Zmeny na trhu práce, ako napríklad zvyšovanie nezamestnanosti, migrácia za prácou do zahraničia a uprednostňovanie neformálnej ekonomiky, znižujú príjmy do systému.
• Nedostatočná motivácia: Nízka miera akceptácie systému a snaha občanov vyhýbať sa plateniu odvodov znižujú stabilitu príjmov.
• Regresívna redistribúcia: V niektorých prípadoch dochádza k situácii, kedy chudobnejší platia na bohatších, čo je spôsobené priebežným systémom financovania.

Potreba systémovej zmeny

Vzhľadom na uvedené problémy je nevyhnutná zásadná systémová zmena v financovaní dôchodkového zabezpečenia. Súčasný systém poskytovania primeranej náhrady príjmu v prípade staroby, dlhodobej nespôsobilosti na prácu alebo straty živiteľa nemožno pokladať v jeho terajšej podobe za dlhodobo udržateľný. Je potrebné hľadať nové spôsoby financovania, ktoré budú odolnejšie voči demografickým a ekonomickým zmenám.

Koncepcia reformy dôchodkového systému

Koncepcia reformy dôchodkového zabezpečenia na Slovensku sa zameriava na riešenie týchto problémov a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti systému. Obsahuje zmeny v oblasti starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) a úpravu priebežného systému (I. pilier). Reforma zahŕňa aj zámery reformy úrazového a nemocenského poistenia.

Prečítajte si tiež: Subjekty hospodárskej mobilizácie a financovanie

Medzi hlavné prvky reformy patria:

• Posilnenie princípu zásluhovosti: Výška dôchodku by mala závisieť od počtu rokov prispievania do systému a výšky príjmov, z ktorých boli zaplatené príspevky.
• Zavedenie systému starobného dôchodkového sporenia (II. pilier): Tento pilier je financovaný prostredníctvom príspevkov na osobné dôchodkové účty účastníkov systému.
• Modifikácia priebežného systému (I. pilier): Úprava parametrov priebežného systému s cieľom zabezpečiť jeho dlhodobú udržateľnosť.
• Posilnenie dobrovoľných dôchodkových schém (III. pilier): Podpora rôznych foriem dobrovoľného sporenia a poistenia, ktoré umožňujú občanom zabezpečiť si vyšší dôchodok.

Princípy reformy

Reforma dôchodkového systému sa opiera o niekoľko základných princípov:

• Udržateľnosť: Zabezpečenie dlhodobej finančnej stability systému.
• Primeranosť: Poskytovanie primeranej náhrady príjmu v starobe, pri invalidite alebo strate živiteľa.
• Zásluhovosť: Výška dôchodku by mala odrážať príspevky do systému.
• Solidarita: Zabezpečenie minimálneho štandardu pre všetkých občanov.
• Dobrovoľnosť: Podpora dobrovoľných foriem dôchodkového zabezpečenia.
• Konkurencia: Vytvorenie konkurenčného prostredia pre správu dôchodkového sporenia.

Očakávané prínosy reformy

Realizácia dôchodkovej reformy by mala priniesť viaceré pozitívne efekty:

• Zvýšenie udržateľnosti dôchodkového systému: Zabezpečenie dlhodobého financovania dôchodkov.
• Posilnenie väzby medzi príspevkami a dávkami: Výška dôchodku bude viac závisieť od príspevkov do systému.
• Zvýšenie motivácie k práci a plateniu odvodov: Občania budú mať väčší záujem o prácu a platenie odvodov, ak budú vedieť, že to ovplyvní výšku ich dôchodku.
• Rozvoj kapitálového trhu: Investície dôchodkových fondov môžu prispieť k rozvoju kapitálového trhu.
• Zvýšenie životnej úrovne dôchodcov: Dobrovoľné dôchodkové schémy umožnia občanom zabezpečiť si vyšší dôchodok.

Riziká a výzvy implementácie reformy

Implementácia dôchodkovej reformy predstavuje komplexný proces, ktorý je spojený s viacerými rizikami a výzvami:

• Transformačné náklady: Prechod na nový systém si vyžaduje finančné prostriedky na pokrytie transformačných nákladov.
• Politická podpora: Úspešná realizácia reformy si vyžaduje širokú politickú podporu.
• Verejná mienka: Je dôležité informovať verejnosť o cieľoch a prínosoch reformy, aby ju občania akceptovali.
• Regulácia a dohľad: Je potrebné zabezpečiť efektívnu reguláciu a dohľad nad dôchodkovými fondmi, aby sa predišlo zneužívaniu a ochránili sa záujmy sporiteľov.

Jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie

Zavádza sa jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie v doterajšej výške.

Prečítajte si tiež: Národný športový projekt – zmluva

tags: #financovanie #dôchodkového #zabezpečenia #systémy