Certifikát Obchodný Podiel: Komplexný Prehľad

Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na certifikát obchodného podielu, jeho význam, súvislosti s legislatívou a ďalšie aspekty, ktoré súvisia so spoločnosťou s ručením obmedzeným (s.r.o.) na Slovensku.

Úvod do Obchodného Podielu

Obchodný podiel je kľúčový pojem v kontexte obchodných spoločností, najmä spoločnosti s ručením obmedzeným. Definuje rozsah práv a povinností, ktoré má spoločník voči spoločnosti a ostatným spoločníkom.

Legislatívne Zmeny a Oslobodenie od Dane

Novela zákona o dani z príjmov, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2018, priniesla zmeny v oslobodení zisku z predaja obchodných podielov a akcií od dane z príjmov aj do slovenskej daňovej legislatívy. Tieto zmeny umožňujú slovenským daňovým rezidentom - právnickým osobám a zahraničným právnickým osobám so stálou prevádzkarňou na Slovensku - benefitovať z týchto zmien po prvýkrát v roku 2020.

Na základe prechodných ustanovení sa pravidlá pre oslobodenie príjmu z predaja obchodných podielov a akcií môžu použiť s účinnosťou od 1. januára 2020, ak boli splnené podmienky na ich uplatnenie a predávajúci držal predávanú finančnú investíciu aspoň 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred jej predajom. Ak má predávajúci zdaňovacie obdobie odlišné od kalendárneho roka, oslobodenie sa môže použiť po uplynutí 24 kalendárnych mesiacov od prvého dňa zdaňovacieho obdobia, ktoré začalo po 31. decembri 2017.

Ak sú tieto podmienky splnené, príjem z predaja obchodných podielov a akcií je oslobodený od dane z príjmov na Slovensku. Výška predávaného obchodného podielu pre účely oslobodenia nie je relevantná.

Prečítajte si tiež: Domov dôchodcov Senica a regionálny rozvoj

Porovnanie s Rakúskom

V Rakúsku predstavuje zisk z predaja obchodného podielu na spoločnosti so sídlom v Rakúsku realizovaný spoločnosťou s daňovou rezidenciou v Rakúsku zdaniteľný príjem, ktorý podlieha všeobecnej sadzbe dane z príjmov (25 %). Naopak, podľa medzinárodného oslobodenia ziskov z predaja obchodných podielov od dane z príjmov sú dividendy aj zisky z predaja obchodných podielov oslobodené od dane z príjmov právnických osôb.

Iba subjekty, ktoré sú z dôvodu ich právnej formy povinné viesť účtovníctvo podľa obchodnoprávnych predpisov (napríklad akciová spoločnosť (AG), spoločnosť s ručením obmedzeným (GmbH), Societas Europaea (SE), niektoré družstvá, Societas Cooperativa Europaea (SCE)) môžu benefitovať z tohto oslobodenia. Obchodný podiel musí byť na spoločnosti bez daňovej rezidencie v Rakúsku porovnateľnej s lokálnymi spoločnosťami, respektíve na spoločnosti uvedenej v EÚ Smernici o zdaňovaní materských a dcérskych spoločností.

Daňová neutralita medzinárodného oslobodenia ziskov z predaja obchodných podielov od dane sa vzťahuje aj na opravné položky. Preto kapitálové straty vyplývajúce z odpisov ako aj predajov podielov sa pri zdaňovaní neuplatnia. Podľa pravidiel pre medzinárodné oslobodenie ziskov z predaja obchodných podielov od dane z príjmov sa materská spoločnosť môže rozhodnúť podať daňové priznanie za rok nadobudnutia obchodného podielu alebo za rok, v ktorom sa oslobodenie mohlo uplatniť po prvý krát. Tento nezvrátiteľný krok vedie k strate daňovej neutrality obchodného podielu.

Zakladanie Spoločnosti s r.o. a Obchodné Meno

Legislatíva ohľadom založenia spoločnosti s.r.o. sa mení z roka na rok. Pri zakladaní spoločnosti s.r.o. je dôležité dodržiavať všetky administratívne postupy a myslieť na rôzne povinnosti, ktoré sú späté so vznikom nového subjektu.

Najväčšou položkou pri zakladaní spoločnosti s.r.o. je súdny poplatok 220 €. Ak máte v predmetoch podnikania len voľné živnosti, tieto sú zadarmo. Pri viazaných živnostiach sa platí poplatok 22 €, resp. 11 €. Presný čas sa nedá úplne predpovedať, keďže založenie spoločnosti s.r.o. spracúva najprv pracovník živnostenského úradu a následne pracovník (súdny úradník) Obchodného registra.

Prečítajte si tiež: Depozitný certifikát vs. depozitná zmenka: Ktorý je pre vás vhodný?

Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa, takže nemôže byť používané iným subjektom. Napríklad názov M.J.S.W, s.r.o. by Okresný súd nezapísal aj napriek tomu, že nie je obsadený, pretože je zameniteľný s obchodným menom MJSW, s.r.o. Na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“, postačí však skratka „spol. s r. o.“ alebo „s. r.

Sídlo Spoločnosti a Spoločníci

Sídlo spoločnosti s.r.o. je adresa, na ktorej firma oficiálne sídli, má tam menovku a poštovú schránku. Zákon vyžaduje, aby spoločnosť s.r.o. preukázala oprávnenie užívať nehnuteľnosť ako sídla spoločnosti, ak nie je vlastníkom danej nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu sa k návrhu na zápis spoločnosti prikladá písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti. Ako sídlo spoločnosti sa v praxi najčastejšie používa byt (resp. rodinný dom), kancelária alebo virtuálne sídlo firmy.

Spoločnosť s.r.o. zakladajú tzv. zakladatelia - prví spoločníci. Spoločníci sú majiteľmi spoločnosti a majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom. Spoločník môže založiť aj len jeden spoločník (tzv. jediný spoločník), ktorý je tým pádom 100 % majiteľom spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Z tohto dôvodu sa pri zakladaní spoločnosti jediným spoločníkom podľa § 11 vyhlášky č. 500/2001 Z. z. predkladá čestné vyhlásenie, že daná osoba nie je spoločníkom vo viac ako troch spoločnostiach.

Okrem nároku na podiel na zisku majú spoločníci práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti a tieto vykonávajú na valnom zhromaždení.

Konateľ Spoločnosti

Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Konateľ zastupuje spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám, ako napríklad iné fyzické alebo právnické osoby, štátne inštitúcie (daňový úrad, súdy). Dôležité je, že konateľom spoločnosti nemôže byť fyzická osoba, ktorá je v čase vykonania zápisu do obchodného registra vedená ako povinný v registri poverení na vykonanie exekúcie.

Prečítajte si tiež: Získanie certifikátu na Slovensku

Konateľ musí súhlasiť s ustanovením do funkcie konateľa. Preto je súčasťou návrhu na zápis do obchodného registra podpisový vzor konateľa s vlastnoručne podpísaným podpisovým vzorom v prítomnosti notára.

Zakladateľské Dokumenty

K návrhu na zápis spoločnosti s.r.o. do Obchodného registra sa prikladajú povinné prílohy, tzv. zakladateľské dokumenty. Spoločenská zmluva, resp. zakladateľská listina je základným dokumentom spoločnosti s ručením obmedzeným. Sú v nej uvedené všetky podstatné náležitosti o spoločnosti s.r.o. § 110 odsek 1 Obchodného zákonníka definuje, čo musí spoločenská zmluva nevyhnutne obsahovať. V prípade ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, hovoríme o zakladateľskej listine. Spoločenská zmluva je povinnou prílohou pri podaní návrhu na zápis spoločnosti s.r.o. do obchodného registra.

Podľa ustanovenia § 60 ods. 4 obchodného zákonníka ide o písomné potvrdenie správcu vkladu o splatení vkladu alebo jeho časti jednotlivými spoločníkmi. Nie je podmienkou, že návrh na zápis spoločnosti do Obchodného registra môžu podať len konatelia spoločnosti. Na základe splnomocnenia môže návrh na založenie spoločnosti podať akákoľvek právnická alebo fyzická osoba.

Splatenie základného imania sa preukazuje písomným vyhlásením správcu vkladu. K návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra sa prikladá listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania. V praxi sa najčastejšie stretávame s tým, že dané oprávnenie je „Osvedčenie o živnostenskom oprávnení“.

V prípade, že nová spoločnosť s.r.o. bude vykonávať svoje činnosti prostredníctvom živností (voľných, remeselných alebo viazaných), listinou ktorá sa prikladá listina k návrhu na zápis spoločnosti s.r.o. do obchodného registra, je osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Získať živnostenské oprávnenie je možné osobne, kedy sa platí poplatok 5 € za každú voľnú živnosť a 15 € za viazanú alebo remeselnú živnosť. Druhou možnosťou je získať živnostenské oprávnenie elektronicky cez ústredný portál verejnej správy. Pri elektronickom podaní sa poplatky za viazané živnosti neplatia a poplatok za viazanú/remeselnú živnosť je polovičný, teda 7,5 €.

Predmety Podnikania a Zápis do Obchodného Registra

Spoločnosť s.r.o. podniká v „predmetoch podnikania“, tzv. živnostiach. Na ich prevádzkovanie je potrebné splniť odbornú spôsobilosť získanú napr. O vydanie oprávnenia na podnikanie na základe vybraných osobitných predpisov je možné požiadať aj prostredníctvom Slovensko.sk.

Podanie návrhu na zápis spoločnosti s.r.o. do obchodného registra je nevyhnutnou súčasťou procesu zápisu novej spoločnosti s.r.o. do obchodného registra. Zákon definuje obsah zápisového formulára a spolu s návrhom sa podávajú aj povinné prílohy. Od 1.11.2018 je súčasťou návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra aj zápis konečných užívateľov výhod (KUV). Spoločnosti, ktoré vznikli pred 1.11.2018 museli svojich KUV zapísať do obchodného registra do 31.12.2019. Údaje KUV vo všetkých spoločnostiach, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, sú verejne dostupné, vyhľadať je ich možné aj podľa návodu na zistenie KUV prostredníctvom registra právnických osôb.

Administratíva a Registrácia

Pri zakladaní spoločnosti s.r.o. je potrebné myslieť na rôzne administratívne činnosti, ktoré sú späté so vznikom nového subjektu. Niektorým činnostiam je možné sa venovať už počas čakania na zápis do Obchodného registra, takže sú činnosti v článku rozdelené na „pred zápisom do ORSR“ a „po zápise do ORSR“.

Nová spoločnosť si vie veľmi jednoducho splniť povinnosť registrácie prostredníctvom Slovensko.sk, keďže o registráciu a pridelenie DIČ vie požiadať prostredníctvom formulára, ktorý využije na získanie živnostenského oprávnenia.

Jednoosobová Spoločnosť s r.o.

Jednoosobová spoločnosť s.r.o. sa vyznačuje tým, že má len jedného spoločníka. Môže mať viac ako jedného konateľa, ale v praxi sa väčšinou zakladajú jednoosobové spoločnosti s jedným konateľom, ktorý je zhodný so spoločníkom. Jedna fyzická osoba môže vlastniť maximálne tri jednoosobové spoločnosti s.r.o. a z tohto dôvodu sa pri zakladaní jednoosobovej spoločnosti s.r.o. predkladá čestné vyhlásenie, že daná osoba nie je spoločníkom vo viac ako troch spoločnostiach.

Základné Informácie o Spoločnosti s r.o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným, alebo skrátene aj spoločnosť s.r.o., je právna forma obchodnej spoločnosti. Základné imanie spoločnosti s.r.o. tvoria vklady spoločníkov. Spoločnosť s.r.o. môže založiť minimálne jedna fyzická alebo právnická osoba.

Dozorná Rada a Rezervný Fond

Dozorná rada sa zriaďuje, ak tak určuje spoločenská zmluva. Dozorná rada dohliada na činnosť konateľov, nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov, alebo preskúmava účtovné závierky. Dozorná rada môže napríklad kontrolovať, či konateľ vykonáva svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie a musí mať aspoň troch členov.

Hodnota základného imania spoločnosti s.r.o. musí byť aspoň 5 000 €. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30%. Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku spoločnosti, je spoločnosť povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania.

Ak zákon neustanovuje povinnosť vytvoriť rezervný fond už pri vzniku spoločnosti, vytvára rezervný fond povinne spoločnosť s ručením obmedzeným zo zisku bežného účtovného obdobia vykázaného v schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierke (ďalej len „čistý zisk“).

Valné Zhromaždenie a Práva Spoločníkov

Prostredníctvom valného zhromaždenia vykonávajú spoločníci s.r.o. svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti. Pôsobnosť valného zhromaždenia je veľmi široká a je vymedzená § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Spoločnosť vedie zoznam spoločníkov, do ktorého sa zapisuje meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby spoločníka alebo obchodné meno, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby spoločníka s uvedením výšky vkladu a rozsahu jeho splatenia. V prípade zahraničnej právnickej osoby sa identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza jej dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené.

Spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený. Spoločníkovi, ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel.

Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje len ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Podiel na zisku vyplatený v rozpore s ustanoveniami § 123 Obchodného zákonníka sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť.

Dispozícia s Obchodným Podielom

Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak spoločnosť nadobudne vlastný obchodný podiel, nemôže vykonávať práva spoločníka a obchodný podiel prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. Ak ovládaná osoba nadobudne obchodný podiel osoby, ktorá ju ovláda, nemôže vykonávať práva spoločníka a je povinná tento obchodný podiel do šiestich mesiacov od jeho nadobudnutia previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu.

Obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Ak obchodný podiel neprechádza na dediča alebo právneho nástupcu, obchodný podiel prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu.

Na obchodný podiel možno zriadiť záložné právo. Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel musí byť písomná a podpisy na nej musia byť osvedčené. Obchodný podiel nemôže byť predmetom záložného práva, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu. Ak sa obchodný podiel môže prevádzať iba so súhlasom valného zhromaždenia, vyžaduje sa súhlas valného zhromaždenia aj na zriadenie záložného práva na obchodný podiel, inak záložné právo nevznikne; na prevod založeného obchodného podielu pri výkone záložného práva sa súhlas valného zhromaždenia nevyžaduje. Záložné právo na obchodný podiel vzniká zápisom do obchodného registra. Návrh na zápis alebo výmaz záložného práva zriadeného zmluvou je oprávnený podať záložný veriteľ alebo záložca.

Rozdelenie obchodného podielu je možné len pri jeho prevode alebo prechode na dediča alebo právneho nástupcu spoločníka. Na rozdelenie podielu je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Rozdelenie obchodného podielu môže spoločenská zmluva vylúčiť. Návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra pri rozdelení obchodného podielu je spoločnosť povinná doložiť súhlasom správcu dane podľa osobitného predpisu. Ak sa rozdeľuje väčšinový obchodný podiel, súhlas správcu dane nie je vyžadovaný, ak k rozdeleniu obchodného podielu dochádza v dôsledku zrušenia spoločnosti bez likvidácie.

Ak sa všetky obchodné podiely spoja v rukách jedného spoločníka, je spoločník povinný do troch mesiacov od spojenia obchodných podielov splatiť úplne všetky peňažné vklady alebo previesť časť obchodného podielu na inú osobu.

Prevod Obchodného Podielu

Prevod obchodného podielu je jednou z najbežnejších zmien v s.r.o. To je zásadná zmena oproti právnemu stavu platnému do 16.07.2022, ktorý prevodu obchodného podielu priznával len čiastočný deklaratórny účinok. Konkrétne mal deklaratórny účinok len prevod menšinového obchodného podielu. To jednoznačne oslabovalo princíp právnej istoty a nepriamo aj podnikateľské prostredie na Slovensku.

Prevody obchodných podielov sú teda rýchlejšie a podobné ako v západných ekonomikách (paradoxom je, že do roku 2012 aj v SR prevody obchodných podielov mali deklaratórny účinok, čo však bolo zmenené novelou Obchodného zákonníka s účinnosťou od 01.10.2012, v dôvodovej správe bola táto zmena zdôvodnená tým, že deklaratórny účinok sťažoval priebeh a ukončenie niektorých daňových kontrol čo považujeme za opodstatnený dôvod, avšak nie natoľko vážny, aby naňho „doplácali“ všetci podnikatelia).

Zároveň bola s účinnosťou od 17.07.2022 prijatá ešte jedna pomerne dôležitá zmena súvisiaca s témou tohto článku - prevádzajúci alebo nadobúdateľ môže byť daňovým dlžníkom (čo pri prvom prečítaní nemusí znieť práve „lichotivo“), avšak stále platí, že prevádzajúci ani nadobúdateľ nemôže mať exekúciu.

Finančný Majetok a Cenné Papiere

Finančným majetkom v súčasnej ekonomickej praxi podnikov nie sú len peniaze, ale aj rôzne druhy cenných papierov, podiely v obchodných spoločnostiach, ktoré sú v účtovníctve zaraďované do tzv. dlhodobého finančného majetku (do konca roku 2002 finančné investície).

Pre účely účtovníctva podľa § 2 ods. 4 ZÚ je majetok definovaný ako aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť.

Finančný majetok v podvojnom účtovníctve je vymedzený v opatrení MF SR č. 23 054/2002-92 zo dňa 16. 12. 2002, ktorým sa upravujú postupy účtovania a rámcová účtová osnova pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Základným právnym predpisom, ktorý komplexne upravuje cenné papiere (CP), je zákon č. 566/2001 Z. z. Podľa § 2 ods. 1 ZCP sú cennými papiermi:a) akcie - § 155 až 161f Obchodného zákonníka (OZ),b) dočasné listy - § 178 Obchodného zákonníka (OZ),c) podielové listy - § 28, § 43 zákona č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, nahradený od roku 2004 zákonom č. 594/2003 Z. z.,d) dlhopisy - zákon č. 530/1990 Zb.,e) vkladové listy - § 786 ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ),f) pokladničné poukážky - § 3 zákona č. 566/2001 Z. z.,i) zmenky - zákon č. 191/1950 Zb.,j) šeky - zákon č. 191/1950 Zb.,n) skladiskové záložné listy - zákon č. 144/1998 Z. z. o) tovarové záložné listy - zákon č. 144/1998 Z. z. p) družstevné podielnické listy - zákon č. 42/1992 Zb.

Cennými papiermi sú len tie, ktoré sú v ZCP taxatívne vymenované. Zo sústavy cenných papierov vymenovaných v § 2 ZCP upravuje zákon len pokladničné poukážky a kupóny. Ostatné cenné papiere sú upravené osobitnými zákonmi.

Definícia cenného papiera podľa § 2 ods. 1 ZCP je nasledovná: cenný papier je listina, ktorá predstavuje majetkové právo a s ktorou je toto právo spojené.

Cenný papier je vydaný okamihom, keď má všetky náležitosti ustanovené ZCP alebo osobitným zákonom (napr. zákon zmenkový a šekový, zákon o dlhopisoch) a keď sa stane zákonom stanoveným spôsobom majetkom prvého majiteľa (§ 8 ZCP). Dôležitou náležitosťou každého CP je označenie jeho druhu podľa ZCP.

Členenie Cenných Papierov

Cenné papiere možno členiť z rôznych hľadísk. Ak z vlastníctva cenného papiera vyplýva výkon práva voči určitým osobám, ide o majetkové cenné papiere, napr. akcie, dočasné listy. Majetkové CP predstavujú podiel na majetku určitej osoby, zakladajú rozhodovacie právomoci. Ak právo zhmotnené v cennom papieri zakladá určité majetkové plnenie, ide zvyčajne o dlhové (úverové) cenné papiere, napr. obligácie, dlhopisy, pokladničné poukážky, zmenky na inkaso, podielové listy a pod.

Dlžné CP zakladajú zvyčajne nižší, ale istý výnos vo forme úrokov a po určitej pevne stanovenej dobe aj návratnosť istiny. Účelom investovania do dlžných CP (kúpy) je poberanie výnosov z ich držby. Dlžné CP nezakladajú rozhodovacie práva. Výnos stály istý v pevnej výške formou úroku, bez ohľadu na výsledok hospodárenia emitenta.

Cenné papiere sa ďalej členia podľa viacerých kritérií. Podľa podoby (§ 10 ZCP), v akej sú emitované, poznáme CP listinné a zaknihované (dematerializované). Listinný cenný papier je vydaný v podobe listiny. Dematerializovaný (zaknihovaný) CP je emitovaný ako záznam v zákonom predpísanej evidencii zaknihovaných CP. CP môžu mať podobu listinnú alebo zaknihovanú, podľa rozhodnutia emitenta. Niektoré druhy CP majú predpísanú podobu priamo zo zákona, napr. pokladničné poukážky môžu byť len zaknihované. Ide najmä o cenné papiere vydávané hromadne a cenné papiere, ktoré sú verejne obchodovateľné. Zmenky, cestovné šeky, náložné listy môžu byť len v listinnej podobe.

tags: #certifikát #obchodný #podiel #čo #to #je