Telesné Postihnutie u Detí: Príčiny a Prejavy

Tento článok sa zaoberá problematikou telesného postihnutia u detí, jeho príčinami, prejavmi a možnosťami edukácie a podpory.

Úvod do Problematiky Telesného Postihnutia

Telesné postihnutie je disciplína špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá edukáciou jedincov s chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ako aj jedincov so zmenami v zdravotnom stave. Predmetom sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.

Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré spôsobujú poruchu jeho hybnosti. Patria sem aj všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality a anomálie.

Telesné postihnutie môže byť vrodené (na základe porúch vývinu zárodku počas prvých týždňov tehotenstva) alebo získané (v dôsledku úrazu, zápalových a degeneratívnych ochorení mozgu, miechy a pod.).

Druhy Telesného Postihnutia

Telesné postihnutia možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o detských jasliach a postihnutých deťoch

• Vrodené a získané: Vrodené postihnutia vznikajú počas prenatálneho vývoja, zatiaľ čo získané postihnutia sú dôsledkom vonkajších faktorov po narodení.
• S mozgovým poškodením a bez mozgového poškodenia: Táto klasifikácia rozlišuje, či je postihnutie spojené s poškodením centrálneho nervového systému.

Vrodené Telesné Postihnutia Vznikajúce v Dôsledku Mozgového Poškodenia

• Detská mozgová obrna (DMO): Je najčastejšou príčinou telesného postihnutia a zapríčiňuje poruchu hybnosti. Perinatálne (pôrodné) činitele môžu zohrávať úlohu, napríklad nedostatok kyslíka u detí oživovaných viac ako 10 minút.

Vrodené Poruchy Vývinu

• Dysmélie: Sú poruchy vo vývine končatín, ktoré vznikajú medzi 20. až 46. dňom tehotenstva pôsobením vonkajších (exogénnych) činiteľov, ako je žiarenie, lieky, nedostatok kyslíka a pod.

  • Druhy dysmélií:
    • Amélia: Chýba celá končatina.
    • Fokomélia: Tulenia ruka - chýba rameno i predlaktie.

• Rázštep chrbtice: Pri tomto postihnutí ide o porušenie uzáveru embryonálnej neurálnej trubice (na určitom mieste chýba stavec a medzistavcová platnička). Dochádza k narušeniu obalu miechového nervu a kože. Porucha vzniká v prvých štyroch až šiestich týždňoch tehotenstva. Postihnuté dieťa neudrží moč, stolicu, koža je necitlivá a náchylná k preležaninám. Príčina vzniku - dedičnosť, exogénne (vonkajšie) činitele - lieky, hormonálne poruchy, nedostatok vitamínov.

Získané Telesné Postihnutia Bez Mozgového Poškodenia

Telesné postihnutie môže vzniknúť aj v dôsledku amputácie končatiny.

• Príčiny amputácií:
  • Úrazy (dopravné, pracovné, v domácnosti)
  • Zhubné nádory končatín
  • Chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin

Anatomické straty sa nahrádzajú protézami.

• Svalové ochorenia: Napr. progresívna svalová dystrofia (degeneratívny rozpad svalstva, príčinou je chromozómová porucha).
• Perthesova choroba: Choroba má neznámy pôvod. Vzniká v kojeneckom veku, inokedy alebo sa objavuje okolo piateho roku alebo i neskôr. Zápalový proces poškodzuje hlavicu stehennej kosti, ktorá stráca pevnosť a pod tlakom sa deformuje. Pohyby sú spočiatku ľahko obmedzené, dieťa sa sťažuje na bolesť v bedrách, začína krívať, často odpočíva, neskôr odmieta chodiť. Liečba vyžaduje úplný pokoj na lôžku.

Získané Telesné Postihnutia s Mozgovým Poškodením

Telesné postihnutie vzniká i v dôsledku poškodenia CNS v priebehu života.

Prečítajte si tiež: Realita a zmena v trestoch

• Úrazy miechy: Sprevádza znížená mobilita (schopnosť hýbať sa) až imobilita (neschopnosť pohybu). Ďalšie dôsledky úrazov miechy: parézy - čiastočné ochrnutia, plégie - úplné ochrnutia, problémy s ovládaním zvieračov, problémy s dýchaním, problémy až neschopnosť hrýzť a prehĺtať.
• Úrazy mozgu: Otras mozgu, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu.

Osobitosti Edukácie Telesne Postihnutých

Špecifické postavenie u detí s DMO má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie (z gr. kinézis - pohyb).

Pohybová výchova je zameraná na:

• Rozvoj jemnej motoriky (rúk, prstov, manipulačná schopnosť)
• Rozvoj hrubej motoriky (sedenie, lezenie, otáčanie, státie, chôdza)
• Koordináciu pohybových návykov

Zásady pohybovej výchovy:

• Zásada vývinu: Rešpektovať prirodzený rozvoj hybnosti (napr. nenútime dieťa stáť a chodiť, ak ešte nevie sedieť, nenútiť ho do rôznych činností rukami kým nevie podávať, chytať predmety všetkými prstami atď.)
• Zásada reflexnosti: Pri nácviku pohybových zručností treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené. Ak má dieťa ťažkosti pri nácviku pohybu v stojacej polohe, treba ho cvičiť v sedacej polohe a ležmo.
• Zásada rytmizácie: Rytmus má priaznivý vplyv pri nácviku pohybových aj rečových zručností. Je vhodné rytmizovať pohyby aj reč pomocou riekaniek, spevu, hudby a pod. Odporúča sa podávať tenisové loptičky, tlieskať, rytmicky kráčať podľa riekaniek, pesničiek.
• Rozvoj poznávacích procesov: Pociťovanie, vnímania.
• Rozvoj psychických procesov: Pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč.
• Rozvoj sebaobslužných návykov a manipulačných schopností

Sebaobsluha zahŕňa:

• Sebaobsluha pri stolovaní (jedenie, pitie)
• Sebaobsluha pri obliekaní
• Hygienické návyky (napr. umývanie, utieranie rúk, tváre)
• Manipulačné schopnosti - uchopiť, položiť predmet, ukladať predmet, presýpať, vysýpať drobný materiál, prelievať tekutinu
• Výchova rozvíjania hudobných schopností: Hv má:
  • Zdravotný význam: Pomáha uvoľňovať svalové napätie, aktivizuje dieťa k pohybu
  • Výchovný význam: Umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa, sluchové vnemy, pozornosť
• Rozvoj výtvarných schopností: Vv rozvíja spontánnu tvorivosť, vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky. Uplatňuje sa čmáranie, maľovanie, modelovanie.
• Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa:
  • Posilňovať pocit istoty
  • Rozvíjať vzťah k deťom, ku kolektívu
  • Pestovať lásku a sympatiu k človeku
• Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie: Akceptovanie postihnutia vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení. V rodinách s postihnutým dieťaťom sa veľmi často uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je nesamostatné, ťažko prispôsobivé a pasívne. Najvhodnejšie je ak rodičia dokážu akceptovať jeho postihnutie, majú k nemu láskyplný a primerane vyžadujúci prístup.

Telesný a Psychický Vývin Dieťaťa v Mladšom Školskom Veku (6 - 10 rokov)

Telesný vývin je poznamenaný prvým obdobím „vytiahnutosti“. Hlava je v pomere k telu malá, končatiny rastú rýchlejšie, osifikácia prstov a rúk sa ukončuje okolo 6. roku, zakrivenie chrbtice ešte nie je ustálené - pozor na deformácie pri nesprávnej záťaži, dieťa rastie do výšky, priberá na váhe, zdokonaľujú sa vnútorné orgány, zväčšuje sa kapacita pľúc a srdca, dýchanie je ešte stále povrchné (plytšie), mozgové funkcie sa zdokonaľujú - je tu nebezpečie preťaženia a únavy - preto dieťa by malo denne spať 10 hodín. Dieťa sa vyznačuje veľkou pohyblivosťou a preto je potrebné poskytnúť mu čas a priestor na primeraný pohyb.

Prečítajte si tiež: Vyvážený životný štýl: Fyzické zdravie

Psychický vývin nadobúda vplyvom školy novú kvalitu. Patrí sem:

• Vnímanie a pociťovanie, ako aj zrenie zmyslových orgánov. Vnímanie je základom poznávania a bezprostrednej skúsenosti. Závisí od množstva, kvality a primeranosti podnetov, ktoré dieťa vníma. Vplyvom učenia sa vnímanie, pozornosť a sústredenosť stávajú zámernými. Dieťa sa učí vnímať výberovo. Robí chyby pri: určovaní veľkosti predmetov, vzdialenosti, určovaní času, storočí. Vnímanie sa zdokonaľuje až okolo 9. roku.
• Pozornosť - zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia. Na začiatku školskej dochádzky má ešte problémy s udržaním a sústredením pozornosti - dá sa ľahko vyrušiť vonkajšími podnetmi (prevláda neúmyselná pozornosť), avšak vekom narastá aj rozsah pozornosti.
• Predstavy a fantázia - týkajú sa konkrétnych predmetov, vecí a dejov zo života a sú také živé, že sa vyrovnajú skutočným vnemom. Túto živosť predstáv voláme eidetická predstava. Fantázia detí je živá, nespútaná, pretrvávajú konfabulácie, ktoré sa okolo 10. - 11.roku strácajú. Fantázia sa má podporovať prostredníctvom čítania, kreslenia, konštruktívnych hier, hudby výtvarného umenia atď.
• Pamäť - sa zdokonaľuje vplyvom učenia, skúšania. Na začiatku prevláda krátkodobá, neúmyselná, mechanická pamäť. Postupne sa zlepšuje slovno-logická pamäť, ako aj úmyselná a dlhodobá pamäť. Deti v tomto veku sa rady učia naspamäť, dokážu napr. doslovne zreprodukovať rozprávku.
• Myslenie - je slovno-logické a konkrétne, vhodné na vývin abstraktného myslenia. Dieťa si spresňuje vzťahy medzi javmi, príčinami a následkami. Chápe vzťahy „keď - tak potom“, napr. keď stlačím gombík, zapne sa televízor. Dieťa ku koncu obdobia vie skloňovať, časovať, tvorí súvetia, osvojuje si písanú a spisovnú reč.
• Nonkognitívne oblasti osobnosti - sa výrazne obohacujú, do života dieťaťa vstupujú viac učitelia, spolužiaci a dieťa sa začína viac uvedomovať seba. Je to obdobie, v ktorom prevažuje radosť, aktivita, spontánnosť, učenie aj hra.
• City a emócie - sú bezprostredné, intenzívne a často impulzívne. Dieťa ešte nemá celkom pod kontrolou svoje citové reakcie - strach a úzkosť väčšinou súvisia so školou, známkami a reakciou rodičov na školské výkony.
• Motivačný systém - je zameraný na bezprostredné záujmy a uspokojovanie konkrétnych, väčšinou krátkodobých potrieb. Prevláda záujem o šport, počítače, hry, komunikáciu s kamarátmi - navštevujú záujmové krúžky, športové zariadenia a pod. Učitelia a rodičia by mali dieťa nenásilne motivovať k učeniu a viesť ich tomu, aby si vážili hodnotu vzdelania.
• Socializácia - t.j. začleňovanie do spoločnosti prebieha intenzívne. Dieťa si v triede buduje svoju sociálnu pozíciu, učí sa komunikovať so spolužiakmi, učiteľom. utvárať priateľstvá. Je dôležité, aby dieťa nebolo vyčlenené, t.j. izolované od kolektívu, pretože odmietanie pôsobí na dieťa veľmi negatívne.
• Autoregulácia a hodnotový systém - u detí v MŠV nadobúdajú nové rozmery oproti predchádzajúcemu obdobiu. Dieťa sa učí samostatnosti, zodpovednosti, sebahodnote, učí sa prekonávať prekážky, postupne si uvedomuje svoju činnosť a chyby, ktoré robí. Je dôležité dodržiavať určitý režim dňa, pravidlá a normy správania, čo je základom formovania morálnych citov.

Celkovo sa osobnosť dieťaťa MŠV veku výrazne mení a to najmä vplyvom školy a učenia. Porovnáva sa s druhými a nadobúda obraz o sebe.

• Primerané dieťa
• Dieťa sa podceňuje
• Dieťa sa preceňuje

Poruchy Správania

Zaraďujeme do dvoch skupín: 1. závažnejšie a 2. menej závažné, ktoré sa zvládať výchovnými opatreniami. Do druhej skupiny zaraďujeme:

• Nedisciplinovanosť - nedodržiavanie pravidiel správania,
• Záškoláctvo - vyhýbanie sa škole a školským
• Hostilitu - útočnosť, nepriateľský postoj voči spolužiakom a ľuďom vôbec.

Poruchy a problémy v správaní sa môžu vyskytnúť:

• V škole - vyrušovanie, šikana, drzé správ.
• Doma - hádky s rodičmi, súrodencami, krádeže, neposlušnosť, porušovanie noriem správ.
• Na verejnosti - drzé správanie na verejnosti, fajčenie, drogy, ničenie vecí a pod.

Dôležitosť Citového Rozvoja, Motivácie a Sebahodnotenia Dieťaťa pre Jeho Vývin

City alebo emócie vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta k sebe samému a k iným ľuďom.

Základné druhy citov:

• Nižšie city - (telesné, primárne) sú tie, ktorími prežívame stav nášho organizmu a to nielen vnútornú rovnováhu ale aj jej narušenie (príjemnosť-nepríjemnosť, spokojnosť-nespokojnosť, napätie-uvoľnenie)
• Vyššie city - sú tie, ktoré vznikajú v priebehu socializácie človeka a zúčastňujú sa na utváraní jeho spoločného vedomia. Sú typické iba pre človeka. Medzi ne patria:
  • Intelektuálne city - človek ich prežíva pri poznávacej činnosti (získanie informácií, túžba po poznaní, cit zvedavosti)
  • Estetické city - vznikajú pri uspokojovaní alebo pri neuspokojovaní estetických potrieb (krása, škaredé, komické)
  • Etické city - vznikajú v spojitosti z realizovaním spoločenských potrieb a záujmov, kt. sú obsiahnuté v morálnych zásadách, pravidlách, zákonoch. Prežívame ich pri kontakte s inými ľuďmi (cit ne/spravodlivosti, viny, krivdy…)
  • Sociálne city - súvisia so vzťahom človeka k človeku.

Motivácia je proces, ktorý vyvoláva, udržiava, zameriava psychickú energiu človeka. Motivačný systém tvoria: pudy, inštinkty ako biofyziologické prejavy motivácie, potreby, záujmy, ašpirácie, ciele, hodnoty, životná filozofia

Druhy motivácie:

• Vonkajšia, z okolia - od rodičov, učiteľov
• Vnútorná, vnútorný záujem učiť sa
• Zvnútornená (interiorizovaná) je to motivácia, ktorá bola najprv vonkajšia, ale vplyvom argumentov, vlastnej skúsenosti si ju žiak zvútornil, takže sa stala súčasťou jeho vnútornej motivácie.

Sebapoznanie úzko súvisí so sebahodnotením. Na základe sebareflexie si tvoríme obraz o svojich hodnotách jednotlivých oblastiach (spev, hudba, šport).

Sebahodnotenie môže byť primerané a neprimerané (sebapodceňovanie, sebapreceňovanie).

Potreba Poznania a Ovládania Zásad Prvej Pomoci v Práci Učiteľky MŠ a Vychovávateľky ŠKD

Je veľmi potrebné poznať a aj ovládať zásady prvej pomoci. Pri práci ako učiteľky MŠ alebo vychovávateľky ŠKD budeme s veľkým kolektívom detí a ak sa niečo stane sme zodpovedné za deti. Preto je potrebné ovládať prvú pomoc aby sme ju vedeli podať čo najlepšie a najrýchlejšie, či už len pri menej vážnych úrazoch alebo aj vážnych úrazoch. Učiteľka alebo vychovávateľka musí reagovať pohotovo. Zásady prvej pomoci je dobré poznať a ovládať nie len pri práci učiteľky v MŠ alebo vychovávateľky ŠKD ale aj v bežnom živote.

Školský Vek, Záujmy a Komunikácia u Pubescenta

City sú podmienené hormonálnymi zmenami, ktoré prebiehajú v organizme - sú zvýšene citliví, dráždiví, citovo labilní, s častými zmenami nálad - často bez príčiny, pubescentove reakcie sú impulzívne, prudšie, neprimerané pôsobiacim podnetom. Vyskytuje sa aj citová uzavretosť - aby sa im okolie nevysmievalo, tak nie sú ochotní hovoriť navonok o svojich citoch. Zvlášť sú citliví na svoj vzhľad - dievčatám viac záleží na obliekaní, na tom, ako ich vnímajú iní, najmä chlapci. Vyššie city nadobúdajú nový rozmer a kvalitu. Prežívajú prvé lásky, ale aj prvé sklamania a potreba priateľstva v tomto období je veľmi silná. Nadväzujú vzťahy so seberovnými, ktorí majú podobné záujmy, problémy, názory, či postoje. Zvyšuje sa význam a vplyv vrstovníckych skupín, pubescent sa porovnáva s ostatnými, komunikuje s nimi a vďaka internetu vznikajú virtuálne priateľstvá.

Komunikácia pubescenta je poznačená nedorozumeniami s rodičmi, pretože neznáša poučovanie, zákazy a pod. Rodičia im často vyčítajú nielen správanie, ale aj obliekanie, či hlučné správanie na verejnosti.

Počítač je trpezlivý poslucháč:

• Človek zostáva v anonymite
• Neodvráva, nie je sebecký, neuráža, nevysmieva sa a reaguje tak, že veci sa dajú predvídať

V škole odmieta veľké množstvo nezrozumiteľného učiva, v škole prežíva stresy pri skúšaní, písomkách a hlavný záujem nie je o školu, ale o aktivity vo voľnom čase, ktoré realizuje s kamarátmi. V rodine - aj keď si nerozumie s rodičmi, to neznamená, že nemá citové väzby na svoju rodinu a rodičov.

Záujmy - patria do motivačného systému osobnosti, kde okrem nich patria aj čitateľské, zberateľské záujmy, šport, ale aj záujem o hudbu, tanec, PC, cestovanie.

Mentálne Postihnutie u Detí

Mentálne postihnutie sa v minulosti označovalo mnohými pojmami, ktoré mali dehonestujúci a stigmatizujúci charakter. Inakosť mentálne postihnutého človeka nespočíva v horšom životnom prežívaní. Mentálna retardácia pochádza z latinských slov „mens“ (myseľ, rozum) a „retardatió“ (oneskorenie). Mentálna retardácia sa vyskytuje s inými psychickými či somatickými poruchami, alebo aj bez nich. Zaostávanie možno definovať dvoma spôsobmi. Niektorí autori uvádzajú, že je pri nej zasiahnutý len jeden aspekt osobnosti, a tou je inteligencia. Iní odborníci však tento koncept ďalej rozvíjajú a udávajú, že popri ohraničenej inteligencií je zasiahnutá aj iná zložka osobnosti, a síce schopnosť adaptácie, čo znamená nižšiu schopnosť orientácie v životnom prostredí. Na jednej strane sa dá hovoriť o oslabenosti niektorých schopností, na druhej strane, títo ľudia môžu mať nadpriemerne vyvinuté iné kvality.

Druhou hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie je znížená schopnosť adaptability. Adaptabilitu chápeme ako schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Pri mentálnej retardácií sú narušené aj iné zručnosti - kognitívne (poznávacie), rečové, pohybové a sociálne, ktorých úroveň možno merať štandardizovanými psychometrickými testmi.

Keďže mentálna retardácia nie je choroba, nedá sa vyliečiť cielenou terapiou. Príčiny tohto stavu môžu byť rôzne, odborníci sa v etiologických príčinách rozchádzajú. Vývoj mentálneho postihnutia ovplyvňujú teratogénne vplyvy v prenatálnom období. Ide o faktory, ktoré narúšajú normálny vývin plodu počas tehotenstva. Mentálne postihnutie môže byť spôsobené aj vrodenými faktormi. Dedičné faktory pochádzajú od predkov a prejavujú sa už pred počatím. Mentálne postihnutie taktiež vzniká v dôsledku poškodenia mozgu po narodení.

Existuje aj tzv. Stanovenie diagnózy “mentálna retardácia” vychádza z psychologického vyšetrenia kognitívnych funkcií. Dieťa sa vyšetruje pomocou štandardizovaných testov.

Stupne Mentálnej Retardácie a Ich Charakteristika

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 - 50) - najmenej závažné postihnutie. Do 3 rokov veku dieťaťa rodičia ťažšie rozpoznávajú jeho postihnutie, pretože sa u neho môžu objaviť iba mierne problémy, ako je zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči alebo problémy so sebaobslužnými činnosťami. V školskom veku sú však tieto rozdiely zreteľnejšie, pretože dieťa nedokáže plniť nároky, ktoré sa od neho očakávajú.
• Stredná mentálna retardácia (IQ 49 - 35) - postihnutie zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa.
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 - 20) - tento typ zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo sa dá rozpoznať už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov.
• Hlboká mentálna retardácia (IQ je pod 20) - typ postihnutia, keď človek nedosiahne mentálny vek viac ako 3 roky. Dieťa sa nedokáže samo pohybovať, nedokáže si osvojiť reč, ani jej porozumieť.

Číselné hodnoty treba chápať len orientačne - s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností. Stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, o akého človeka ide - aké sú jeho potreby alebo túžby. Väčšina ľudí s mentálnym postihnutím dokáže spokojne žiť, učiť sa, zúčastňovať sa spoločenských aktivít, či pracovať podľa svojich schopností.

Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať, samozrejme, v rámci svojich možností. Dieťa sa môže lepšie socializovať, či učiť novým zručnostiam. Niekedy sa stáva, že autizmus si zamieňame s mentálnou retardáciou. Autizmus môže, ale aj nemusí byť sprevádzaný mentálnou retardáciou. Áno, určitá časť autistov môže mať aj mentálne postihnutie. Dieťa s poruchou autistického spektra máva často problémy pri napodobňovaní, predovšetkým v sociálnej oblasti.

Na Slovensku pôsobí viacero organizácií, ktoré sa venujú deťom s mentálnym postihnutím a ich rodinám. Združenie sa zameriava sa na pomoc a podporu pre rodiny detí s poruchami autistického spektra. Je jednou z najväčších organizácií, ktorá sa venuje ľuďom s mentálnym postihnutím všetkých vekových kategórií. Táto organizácia sa špecializuje na pomoc a podporu ľuďom s Downovým syndrómom. Poskytuje starostlivosť a podporu deťom a dospelým s mentálnym a kombinovaným postihnutím. CVI poskytujú podporu rodinám, ktorých deti majú mentálne alebo fyzické postihnutie.

tags: #fyzické #postihnutie #u #detí #príčiny #a