GATT a WTO: Základné piliere svetového obchodu

Úvod

Pre druhú polovicu dvadsiateho storočia je charakteristický nárast globalizácie. Po skončení vojny boli zo strany verejnosti vnímané okrem iného jej príčiny, ktoré spočívali v nedostatočných medzinárodných vzťahoch a slabej spolupráci. Uvedené predstavovalo podnet pre vznik niekoľkých nadnárodných organizácií, medzi ktoré zaraďujeme i GATT, čo je predchodca Svetovej obchodnej organizácie (ďalej aj ako „WTO“). Svetová obchodná organizácia (World Trade Organization, WTO) v súčasnosti predstavuje jeden z najvýznamnejších subjektov v medzinárodných ekonomických vzťahoch. Je žiaduce vyzdvihnúť, že Svetová obchodná organizácia (ďalej aj ako „WTO“) kreuje spoločne s Medzinárodným menovým fondom, Svetovou bankou ako aj regionálnymi organizáciami ekonomickej povahy, inštitucionálny rámec pre právnu úpravu medzinárodného obchodu a medzinárodných hospodárskych vzťahov. História WTO sa datuje do roku 1995.

Vznik a vývoj GATT a WTO

GATT ako predchodca WTO

Princípy a základné zásady, z ktorých vychádza činnosť WTO, boli zahrnuté už aj v General Agreement on Tariffs and Trade (ďalej aj ako „GATT“). Hoci GATT môžeme označiť za predchodcu WTO, nie je správne oba pojmy stotožňovať, a predovšetkým o zreteľom na skutočnosť, že GATT predstavovala dočasnú medzinárodnú zmluvu, ktorá nikdy nebola ratifikovaná.

Založenie WTO

Vytvorenie Svetovej obchodnej organizácie je výsledkom Uruguajského kola rokovaní Všeobecnej dohody o clách a obchode (General Agreement on Tariffs and Trade, GATT). WTO vznikla 1. januára 1995, keď vstúpila do účinnosti Dohoda o založení WTO. Taktiež v týchto intenciách možno spomenúť jej úzku spoluprácu s OSN, napriek jej pôsobnosti ako samostatnej odbornej organizácie mimo OSN. Sídlom tejto medzinárodnej organizácie je Ženeva a rok jej zriadenia sa datuje rokom 1994. V týchto intenciách nemožno opomenúť zakladajúci dokument, ktorým je Dohoda o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (Agreement Establishing the World Trade Organization). Pre doplnenie je vhodné spomenúť, že Česká republika sa zaraďuje medzi jej zakladajúcich členov.

Ciele a princípy WTO

So zreteľom na Preambulu Dohody o zriadení WTO možno skonštatovať, že medzi jej ciele bezpochyby okrem iného patrí zvyšovanie životnej úrovne, zvyšovanie výroby a obchodu s tovarom a službami, ale i dosiahnutie plnej zamestnanosti či optimálne využívanie prírodných zdrojov v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja. Napriek skutočnosti, že systém dohôd predstavuje široký okruh jednaní, existujú určité fundamentálne princípy prepájajúce celý systém. Uvedené princípy sú viazané samotným cieľom, ku ktorému celý systém smeruje a ktorým je liberalizácia medzinárodného obchodu. Hlavným cieľom WTO je odstraňovanie tarifných a netarifných prekážok medzinárodného obchodu podľa možností a záujmu členských krajín so špeciálnym ohľadom na rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny a oblasť ochrany životného prostredia. Za účelom uvedomenia si uvedených zámerov sa členovia WTO zhodli na zakotvení súladu svojich zákonov, nariadení ako aj administratívnych postupov so svojimi záväzkami. Uvedený druh ustanovení je v praxi celkom známy. Principiálna je pritom nemožnosť uplatnenia výhrad, vynímajúc prípady, keď to umožňuje predmetná dohoda. Avšak obsahom Dohody o WTO nie sú len zásadné ustanovenia, ale taktiež i špecifické požiadavky ako čestnosť, objektivita, spravodlivosť či transparentnosť, ktoré možno nájsť v každej dohode pre presadzovanie zmluvných záväzkov. Totiž, čo je v niektorej krajine či u niektorého člena považované za správne či primerané, môže byť v odlišnej kultúre chápané ako neprimerané alebo nečestné. Uvedené sa zaiste viaže a má súvis s ekonomickým, kultúrnym, historickým zázemím, ako aj právnym prostredím. Možno skonštatovať, že spolu s osobitnými a presnejšími požiadavkami, ktoré sú obsahom zmlúv, sa aj takéto nejasné ustanovenia zavádzajú do života. Ako príklad možno uviesť, že v rámci antidumpingových a vyrovnávacích opatreniach je povinnosťou každej krajiny, ktorá sa usiluje prijať opatrenia proti dovozu členských štátov, dodržiavať postup a absolvovať osobitnú kontrolu, tak ako je uvádzané v Dohode o antidumpingových opatreniach a Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Ako porušenie zmluvných záväzkov by bol klasifikovaný prípad, keď by príslušná vláda nedodržiavala takéto postupy, neuskutočnila by predpísanú kontrolu a neposkytla by adekvátne odôvodnenie. Iný pomerne bežný prípad predstavuje doložka národného režimu. priaznivejší vzťah obchodného systému k rozvojovým zemiam.

Štruktúra WTO

V intenciách štruktúry WTO je vhodné podotknúť, že zahŕňa horizontálnu i vertikálnu rovinu riadenia. Zloženie konferencie ministrov je kreované zo zástupcov každého člena WTO. Frekvencia schôdzi je stanovená na raz za dva roky. Taktiež možno uviesť, že disponuje oprávnením k výkonu všetkých funkcií WTO. Generálna rada pozostáva zo zástupcov všetkých členských štátov. Nemožno opomenúť, že v medziobdobí, medzi zasadnutiami, vykonáva právomoci Konferencie ministrov. Rada sa schádza aj ako Orgán pre riešenie sporov a Orgán pre kontrolu obchodnej politiky. Technické zabezpečovanie činnosti Organizácie, predovšetkým príprava zasadnutí Konferencie ministrov predstavuje hlavnú úlohu Sekretariátu.

Prečítajte si tiež: Vysvetlenie Dohody o všeobecných clách a obchode

Riešenie sporov v rámci WTO

Do popredia je žiaduce uviesť, že WTO disponuje samostatným systémom riešenia sporov. Jedna z viacerých jej úloh spočíva práve v riešení sporov v medzinárodných obchodných vzťahoch. Zvýrazňujem, že právnym základom systému riešenia sporov je Príloha č. 2 Dohody o zriadení WTO, ktorou je Dohoda o pravidlách a postupoch pri riešení sporov (Understanding on Rules and Procedures Governing the Settlement of Disputes - DSU). Pôjde najmä o spory v rámci porušovania záväzkov, ktoré sú obsiahnuté v základných dohovoroch WTO. Povinnosťou členských štátov je zvoliť multilaterálne prostriedky riešenia sporov a nezvoliť si jednostranné riešenie. Pre doplnenie možno uviesť, že už v rámci GATT existoval systém riešenia sporov, avšak až po vzniku WTO sa uvedený systém stal omnoho účinnejší ako aj extenzívnejší, čo sa týka vecnej príslušnosti. Východiskom nového mechanizmu je výraznejšie rešpektovanie časového rozvrhu ako aj stanovenie zreteľnejších etáp konania. Orgán pre riešenie sporov predstavuje hlavný orgán, ktorý disponuje právomocou riešiť spory. Fakticky možno skonštatovať, že ide o generálnu radu. Obligatórne štádium pred začatím konania predstavujú konzultácie, ktoré môžu trvať do 60 dní. Princíp sa kladie pritom na pokuse konzultovať daný problém a vyriešiť ho medzi štátmi, ktorých sa týka. Pokiaľ by sa uvedená snaha nestretla s úspechom, je tu možnosť obrátiť sa na Generálneho riaditeľa s požiadavkou na mediáciu. Avšak v prípade eventuality, že výsledok konzultácii nebude úspešný, žalujúca strana disponuje oprávnením požiadať o vytvorenie panelov. Tieto panely sú kreované z troch či piatich expertov z odlišných krajín, ktoré vykonajú dokazovanie a rozhodnú na koho strane je právo. Pre lepšiu ilustráciu dopĺňam, že skupinu odborníkov možno prirovnať k tribunálu. Obligatórnou povinnosťou panelu je rozhodnúť do šiestich mesiacov a tzv. panel report, ktorý predstavuje jeho nález môže byť zamietnutý výlučne jednomyseľne Orgánom pre riešenie sporov, čo sa v praxi nestáva často. Avšak existuje možnosť proti nálezu podať odvolanie. Ako už vyššie bolo spomenuté, na samotný výkon rozhodnutia či nálezu dozerá Orgán pre riešenie sporov, ktorý v prípade eventuality neplnenia rozhodnutia zo strany štátu, disponuje oprávnením rozhodnúť o represívnych opatreniach voči predmetnému štátu. V týchto intenciách poukazujem na skutočnosť, že akékoľvek postupy sú časovo ohraničené lehotami, v ktorým je nutné konať, čo priaznivo pôsobí na dĺžku sporu. Zvýrazňujem, že i napriek tomu, že obchodné spory rozhodované v rovine WTO sú veľmi komplikované, tak mnohé z nich sa podarilo vyriešiť. V rovine systému WTO sa rozhodnutia a a nálezy panelov expertov rešpektujú aj pri ďalších podobných prípadoch. Odchýlenie sa od predošlého rozhodnutia podlieha v praxi adekvátnemu odôvodneniu. Na spomínané rozhodnutia veľmi často odkážu i rozhodcovské tribunály, ktoré konajú vo veciach súkromných obchodných transakcií.

Príklady sporov riešených v rámci WTO

US Gasoline Case

V intenciách judikatúry možno uviesť do popredia prípad US Gasoline Case. (Venezuela v. USA, 1995). Na tomto mieste zdôrazňujem, že išlo vôbec o prvé riešenie obchodného sporu v rámci WTO. V roku 1995 sa Venezuela obrátila na Orgán pre riešenie sporov so sťažnosťou na USA, kde uvádzala porušenie základnej zásady WTO, ktorou je zásada národného zaobchádzania (national treatment) zo strany USA. Išlo o to, že národný zákon o ochrane ovzdušia v USA zakotvoval veľmi vysoké štandardy tzv. „čistoty benzínu“, ktoré benzín z Venezuely nespĺňal. Možno dodať, že uvedený zákon tieto štandardy uvádzal prísnejšie voči benzínu, ktorý sa dovážal, než voči benzínu vyrobenému v USA. 29. januára 1996 bol panelom vydaný nález, v ktorom sa konštatovalo porušenie princípu national treatment zo strany USA, so zreteľom na skutočnosť, že USA aplikovali tvrdšie normy na dovážaný tovar, než na obdobný resp. rovnaký tovar, ktorý sa vyrábal v domácom štáte. V uvedenom náleze bolo taktiež uvedené, že nejde o výnimku v zmysle čl. 20 GATT. Uvedený článok totiž obsahuje výnimky pri aplikácii ustanovení Dohody o pravidlách a postupoch pri riešení sporov. Napriek tomu, že zo strany USA bolo podané odvolanie, odvolací orgán potvrdil predmetný nález.

Antigua a Barbuda vs. USA

Po prvýkrát boli špecifické záväzky člena WTO posudzované v prípade Antigua a Barbuda (ďalej aj ako „Antigua“) proti USA ako sťažovateľovi. Zo strany Antigui bolo namietané, že USA konali v nesúlade s listinou špecifických záväzkov ako i v rozpore so Všeobecnou dohodou o obchode so službami. Zo strany USA bolo totiž zakázané cezhraničné poskytovanie služieb, ktoré sa týkalo hazardných a stávkových hier a došlo tak k obmedzeniu medzinárodných prevodov peňazí a platieb v intenciách hazardných a stávkových hier. V uvedenom prípade bola bezpochýb umožnená aplikácia GATS (Všeobecná dohoda o obchode so službami - General Agreement on Trade in Services) so zreteľom na skutočnosť, že v prípade služieb týkajúcich sa hazardných a stávkových hier, jednoznačne ide o určitú „službu“. Jeden z problémov, ktoré rozhodcovský panel musel riešiť, bola právna povaha špecifických záväzkov, ktoré sú obsahom listiny špecifických záväzkov. Vychádzal z rozhodnutia odvolacieho orgánu v prípade ES - počítačové zariadenia. Uvedený prípad US - opatrenia týkajúce sa hazardných a stávkových hier predstavuje nesmierny prínos pre judikatúru, ktorá sa týka obchodu so službami. V intenciách tohto prípadu nemožno opomenúť a súčasne vyzdvihnúť, že ide o prvý prípad, ktorý sa zaoberal prístupom na trh a objasnil množstvo diferentných problémov, medzi ktoré zaraďujeme napríklad výklad listiny špecifických záväzkov či zakotvenie významu ustanovení týkajúcich sa národného režimu. Pre doplnenie uvádzam, že tak panel ako i odvolací orgán rozhodli v neprospech USA, čo sa môže zdať zo strany USA pomerne nespravodlivé. Avšak tento prípad je základom a východiskom pre výklad listín špecifických záväzkov členov, čo jednoznačne v budúcnosti posilní právnu istotu v multilaterálnom obchode so službami.

Čína - distribučné služby

Spor, ktorý disponuje nepochybne nesmiernou dôležitosťou, v ktorom figuruje Čína je Čína - distribučné služby, kde ide o spor s USA. Uvedený spor významne ovplyvnil čínsky trh, zahraničné investície, ako aj s tým súvisiace právne predpisy. Zo strany USA voči Číne bolo namietané porušenie záväzkov, ktoré sa predovšetkým týkali distribučných služieb v oblasti kníh, novín, periodík, audiovizuálnej techniky pre domácnosť, zvukových záznamov a filmov pre divadelné predstavenia. Výstižne a stručne povedané, predmetné námietky súviseli s prístupom na trh a národného zaobchádzania, ako aj veľkého množstva právnych predpisov Číny či výkladových dokumentov. Za žiaduce pokladám poukázať na skutočnosť, Že Čína je tak z politických ako aj ideologických príčin veľmi opatrná v rámci informácií, ktoré pochádzajú z cudzích zdrojov do čínskej spoločnosti. Možno uviesť, že vstup do WTO znamenal pre Čínu záväzok v podobe povinnosti umožniť zahraničným dodávateľom služieb zapojenie sa do veľkoobchodnej a sprostredkovateľskej činnosti pomocou spoločného obchodovania s čínskymi spoločnosťami. Uvedené sa nevzťahovalo na knihy, časopisy, noviny, farmaceutické výrobky, pesticídy či hnojivá. So zámerom plnenia si záväzkov, bol Čínou prijatý všeobecne záväzný právny predpis, ktorý dostal pomenovanie Opatrenie o zahraničných investíciách v komerčnej oblasti. Predmetný právny predpis umožnil spoločnostiam so zahraničnou majetkovou účasťou umožnil podnikať vo forme maloobchodu, veľkoobchodu, sprostredkovateľskej činnosti či franšízy. Predošlá podmienka, podľa ktorej spoločnosť so zahraničnou majetkovou účasťou smie podnikať len spoločne s čínskou spoločnosťou bola eliminovaná ako aj geografické obmedzenia. Uvedený predpis však prebral z listiny špecifických záväzkov určité ohraničenia či obmedzenia, ktoré súviseli s prístupom na trh vo sfére distribúcie istých typov výrobkov, pričom v platnosti zostali niektoré obmedzenia súvisiace s vlastníctvom zahraničných štátnych príslušníkov. V tomto prípade USA poukazovali a namietali rozpor právnej úpravy s GATS. A to konkrétne čl. 4 predplatného na dovezené publikácie, čl. 42 nariadenia o publikáciách a čl. 2 pravidiel týkajúcich sa distribúcie publikácií, spoločne s čl. 16 pravidiel na trhu s publikáciami. V týchto intenciách možno zvýrazniť, že zo strany USA bolo namietané, že uvedená právna úprava spoločne so Zoznamom odvetví, v ktorých sa nepripúšťajú zahraničné investície a súborom stanovísk, predstavovala pre spoločnosti so zahraničnou majetkovou účasťou zákaz stať sa hlavným distribútorom kníh, časopisov a periodík. So zreteľom na uvedené bol predmetná právna úprava…

Prečítajte si tiež: Význam doložky národného režimu

Prečítajte si tiež: Legislatíva pre príspevok na ZŠ

tags: #gatt #je #zakladna #zmluva #wto #vysvetlenie