
Medzinárodné podnikanie predstavuje ekonomické aktivity podnikateľských subjektov, ktoré sa realizujú v medzinárodnom až svetovom meradle s účasťou na medzinárodnom obchode, pohybe kapitálu, pohybe pracovných síl a s účasťou na medzinárodných menovo-finančných vzťahoch. V kontexte svetového obchodu a medzinárodných vzťahov zohráva dôležitú úlohu aj Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT), ktorá bola predchodcom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Jedným z kľúčových princípov GATT je doložka najvyšších výhod (Most Favored Nation - MFN), ktorá zabezpečuje nediskrimináciu medzi obchodnými partnermi. Avšak, existuje aj výnimka z tohto princípu, známa ako "doložka národného režimu" (National Treatment), ktorá sa zameriava na rovnaké zaobchádzanie s domácimi a zahraničnými produktmi a službami na vnútornom trhu.
Medzinárodné podnikanie zahŕňa štyri základné zložky medzinárodných hospodárskych vzťahov:
Globalizácia, ktorá je dôsledkom internacionalizácie, interdependencie, integrácie, transnacionality, vedecko-technického pokroku a potreby prispôsobovania sa a súčinnosti, zohráva významnú úlohu v medzinárodnom podnikaní.
Svetové hospodárske prostredie sa vyznačuje preusporiadaním síl, odstraňovaním prekážok, konfliktmi, rýchlymi technologickými zmenami a ekologickými haváriami. Globalizácia, ako prerastanie celospoločenských procesov navzájom v priestore a čase, má priestorovú, procesnú, finančnú, inštitucionálnu, štrukturálnu a informačnú zložku.
Medzinárodný obchod je súčasťou svetového obchodu a premieta sa doň úroveň a stav svetového hospodárstva. Predstavuje súhrn vzťahov spojených s výmenou tovarov a služieb medzi viacerými, ale nie všetkými národnými ekonomickými celkami. Svetový obchod je súhrnom exportu a importu, pričom zahraničný obchod je užší pojem ako medzinárodný obchod.
Prečítajte si tiež: Správny postup pri dodatku ku kúpnej zmluve
Firmy sa zapájajú do medzinárodného obchodu z dôvodov ako rozšírenie obratu, získavanie zdrojov, diverzifikácia predaja a znižovanie konkurenčného rizika.
Firma musí prispôsobiť všetky svoje aktivity podľa krajín, v ktorých pôsobí. Firmy sa odlišujú komplexnosťou riadenia a musia poznať pravidlá, ktorými sa riadi medzinárodný obchodný systém a investície. Dôležité sú aj medzinárodné obchodné podmienky INCOTERMS, ktoré definujú dodacie podmienky, prechod rizika a nákladov z predávajúceho na kupujúceho.
Teórie medzinárodného obchodu vysvetľujú pohyb tovarov, prečo sa medzinárodný obchod uskutočňuje, v akom objeme a štruktúre a akým smerom sa realizuje. Využívajú sa v strategickom plánovaní, pri formulovaní hospodárskej politiky, na koordináciu politík priemyselne vyspelých krajín, pri riešení zaostalosti rozvojových krajín, v činnosti transnacionálnych korporácií a v ich stratégiách a v činnosti medzinárodných organizácií.
Rozvinuli sa v 15. - 18. storočí a prvé teórie spadajú do merkantilizmu. Podstatou merkantilizmu bolo hromadenie drahých kovov v krajine a zakázanie ich vývozu. Zahranično-obchodná politika sa vyznačovala zákazom vývozu drahých kovov, obmedzovaním dovozu vysokými clami, podporou exportu hotových výrobkov, obmedzovaním vývozu surovín a technológií a zavedením navigačných alebo obilných zákonov.
Pristupujú k problematike medzinárodného obchodu z hľadiska ponuky. Vychádzajú z predpokladov ako obchodovanie v pomere 1:1, zásada voľného obchodu, teória pracovnej hodnoty, abstrakcia od dopravných nákladov a technologického pokroku, podmienky dokonalej konkurencie a mobilita výrobných faktorov vo vnútri krajiny, ale nemobilita medzi krajinami. Medzi klasické teórie patrí teória absolútnych nákladov a teória komparatívnych výhod.
Prečítajte si tiež: Ako inflačná doložka chráni vaše financie
Rozvinuli sa v 30. - 70. rokoch 20. storočia a skúmali problematiku medzinárodného obchodu aj z hľadiska dopytu. Vychádzajú z predpokladu viacerých tovarov a krajín. Medzi hlavných predstaviteľov patrí Heckscher-Ohlin, Samuelson a Keynes. Medzi neoklasické teórie patrí Heckscher-Ohlinova teória (teória proporcie výrobných faktorov), Leontiefov paradox a Keynesovská teória zahraničného obchodu.
Rozvinuli sa v 80. rokoch 20. storočia a boli ovplyvnené novými podmienkami v svetovej ekonomike (globalizácia, enterdependencia,…). Medzi súčasné teórie patrí Linderov model (teória prekrývania trhových segmentov), teória životného cyklu výrobku a konkurenčná výhoda krajiny (Porterov diamant).
Zahranično-obchodná politika je súhrn nástrojov, zásad a opatrení, ktorými štát zasahuje do zahraničného obchodu s cieľom ovplyvniť jeho objem, komoditnú a teritoriálnu štruktúru. Rozoznávame dva základné typy zahranično-obchodnej politiky: liberalizmus a protekcionizmus.
Medzi nástroje zahranično-obchodnej politiky patria autonómne nástroje (clá) a zmluvné nástroje. Clá sú dávky, ktoré sa vyberajú pri prechode tovaru cez colné hranice štátu. Členenie ciel môže byť podľa obchodno-politického hľadiska, smeru pohybu tovaru, účelu a výpočtu.
Doložka národného režimu je kľúčový princíp v medzinárodnom obchode, ktorý zabezpečuje, že akonáhle zahraničné produkty, služby alebo investície vstúpia na domáci trh, musia byť zaobchádzané rovnako ako domáce. To znamená, že nemôžu byť diskriminované prostredníctvom daní, regulácií alebo iných opatrení.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o osvedčovacej doložke na splnomocnenie
Hoci doložka národného režimu je základným princípom, existujú určité výnimky, ktoré umožňujú štátom uplatňovať rozdielne zaobchádzanie v určitých situáciách:
Doložka národného režimu je dôležitá pre podporu spravodlivého a otvoreného medzinárodného obchodu. Zabezpečuje, že zahraničné firmy a investície nie sú diskriminované na domácom trhu, čo prispieva k zvýšeniu konkurencie, inováciám a ekonomickému rastu. Zároveň umožňuje spotrebiteľom prístup k širšej škále produktov a služieb za konkurenčné ceny.
V rámci GATT, doložka národného režimu (článok III) vyžaduje, aby členské krajiny zaobchádzali s produktmi dovážanými z iných členských krajín nie menej priaznivo ako s podobnými domácimi produktmi, pokiaľ ide o vnútorné dane, poplatky, zákony, nariadenia a požiadavky. Cieľom je zabrániť krajinám v používaní vnútorných politík na ochranu domácich výrobcov pred zahraničnou konkurenciou.
tags: #dolozka #narodneh #rezimu #gatt #vysvetlenie