
Školské jedálne zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní stravovania pre žiakov, zamestnancov škôl a v niektorých prípadoch aj pre seniorov. V tomto článku sa zameriame na podmienky a možnosti stravovania učiteľov-dôchodcov v školských jedálňach, s prihliadnutím na legislatívny rámec, financovanie a praktické aspekty.
Postup škôl pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov má svoje osobitosti v porovnaní s inými zamestnávateľmi. Školy si svoje povinnosti plnia najmä prostredníctvom školských jedální. Rôzne spôsoby poskytovania príspevkov na stravu pre zamestnancov škôl patria aj v súčasnosti k veľmi aktuálnej téme. Prevažná časť škôl a školských zariadení, ktoré majú vlastné školské jedálne, zabezpečujú stravovanie priamo v školskej jedálni. Iba ojedinele sa využíva zabezpečovanie stravovania stravnými lístkami (gastrolístkami) alebo finančným príspevkom.
Najbežnejšia je nepeňažná forma, keď si zamestnanec od zamestnávateľa (od vedúcej školskej jedálne) kupuje stravné lístky za cenu nižšiu, ako je ich skutočná hodnota. Zo skutočnej hodnoty stravného lístka sa odpočítava príspevok zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce a príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu. Peňažná forma už pre zamestnanca nie je taká výhodná, pretože takýto peňažný príspevok zamestnávateľ musí zdaniť 19-percentnou sadzbou dane, aj keď ide o povinný príspevok podľa § 152 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z.
Väčšina školských jedální funguje na princípe výberu preddavkov, čo znamená, že stravníci si svoju stravu musia predplatiť na mesiac vopred.
Limity podmienok školského stravovania upravujú ustanovenia § 139 - 142 zákona č. 245/2008 Z. z. Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Od januára istého roku platí (podľa zákona č. 390/2011) to, že zriaďovateľ môže do tejto sumy začleniť aj príspevok na úhradu režijných nákladov.
Prečítajte si tiež: Dôvody neponúkania doplnkového dôchodkového poistenia učiteľom
V príspevku sa venujeme problematike financovania školského stravovania. Vysvetlíme si, čo patrí pod zariadenie školského stravovania a ako sú zariadenia školského stravovania financované. Upozorníme na zmenu vo financovaní stravovania detí v materských školách.
Najdôležitejším zdrojom financovania zariadení školského stravovania sú prostriedky z rozpočtu obce. Zariadenia školského stravovania sú financované z výnosu dane z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou (ďalej len „výnos dane z príjmov“) podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. Obec je povinná podľa § 6 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z. z. Zabezpečenie školského stravovania patrí pod originálne školské kompetencie. Financovanie je zabezpečené z vlastných príjmov rozpočtu obce, konkrétne z výnosu dane z príjmov. Na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam sa podľa § 7a zákona č. 596/2003 Z. z. všetkých žiakov ZŠ, ZŠ pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a stredných škôl podľa stavu k 15.
Školská jedáleň sa zriaďuje podľa § 140 školského zákona za účelom prípravy, výdaja a konzumácie jedál a nápojov pre stravníkov, prioritne deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení počas ich pobytu v týchto priestoroch. Súhlas zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ“) je potrebný na stravovanie iných fyzických osôb v školskej jedálni. Jedáleň poskytuje služby v priebehu školského roka, pričom poskytovanie služieb počas školských prázdnin vyžaduje súhlas zriaďovateľa a RÚVZ. Príprava jedál a nápojov je realizovaná v súlade s odporúčanými výživovými dávkami, materiálovo-spotrebnými normami a receptúrami pre školské stravovanie podľa vekových skupín stravníkov, ktoré vydalo ministerstvo školstva MŠVVaŠ SR (ďalej len „ministerstvo školstva“). V školskej jedálni je možné pripravovať diétne jedlá pre deti/žiakov, ktorých zdravotný stav, podľa posúdenia ošetrujúceho lekára, vyžaduje špeciálny stravovací režim, a to v súlade s materiálovo-spotrebnými normami a receptúrami pre diétne stravovanie vydanými ministerstvom školstva. Výdajná školská jedáleň je zriadená na výdaj a konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov počas ich pobytu v škole alebo školskom zariadení. Zabezpečuje hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce rozdeľovanie jedál a nápojov a môže tiež dokončovať technologickú úpravu dodaných polotovarov, jedál a nápojov zo školskej jedálne. Vzťahujú sa na ňu rovnaké zákonné podmienky ako na školské jedálne.
Počas posledných rokov sa počet seniorov s trvalým pobytom v Dúbravke, ktorí využívajú možnosť stravovania v mestskej časti, zvýšil niekoľkonásobne. Najväčší záujem je o stravovanie na strednej elektrotechnickej škole a na ZŠ Sokolíkova. Krátko pred pravým poludním sa dajú v jedálňach stretnúť seniori, skupinky z denných centier, jednotlivci.
Príspevok je buď 1,50 eura, 80 alebo 40 centov na jeden stravný lístok. Koľko, ktorý senior dostáva, závisí od výšky dôchodku. Dúbravčania s dôchodkom do 300 eur majú na jeden stravný lístok najvyšší príspevok, čiže 1,50 eura, od 301 do 400 eur je to 80 centov a od 401 do 500 eur 40 centov. Pri vyšších dôchodkoch sa žiadosť o príspevok zamieta.
Prečítajte si tiež: Učitelia a dôchodok: Aktuálne podmienky
Obedovať môžu seniori na všetkých dúbravských základných školách - Pri kríži, Beňovského, Sokolíkova aj Nejedlého ulici, na strednej elektrotechnickej škole na ulici Karola Adlera, v zariadeniach Domova jesene života na Hanulovej a v Domove Pri kríži a tiež v Náruči záchrany Senior & Junior na Fedákovej. Aby dôchodcovia príspevok dostali, potrebujú okrem podmienky trvalého pobytu v Dúbravke aj žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.
O tom, ako treba zostavovať jedálne lístky, hovorí vyhláška č. 330/2009 Z.z. (čítať prílohu vyhlášky). Hovorí sa v nej aj to, že školská jedáleň je povinná vyhovieť vášmu dieťaťu a variť mu diétnu stravu podľa potreby. Podľa tejto vyhlášky platí, že v rámci jedného týždňa majú mať deti dve hlavné mäsové jedlá, jedno jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením (odporúča sa nadstavenie napr. sójou, ovsenými vločkami alebo zemiakmi), dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa majú podávať hlavne v pondelok. K zeleninovým jedlám sa odporúčajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky (ktoré však väčšina detí nemusí) s obsahom mäsa alebo mlieka. Prívarky sa odporúčajú podávať 2x do mesiaca, zemiaky 2-3 x týždenne, zelenina denne vo forme šalátu alebo oblohy k hlavnému jedlu. Ryby, obilniny a strukoviny majú byť na jedálnom lístku raz týždenne, rovnako ako múčniky z tvarohu, mlieka a ovocia.
Stopku v školských jedálňach majú hlavne - čo sa týka materských škôl - údené mäsá, deti na základných školách už ich majú povolené. Zakázané sú napríklad aj mleté a sekané mäsá, zabíjačková kaša, tlačenka, biftek, výrobky s rôsolom alebo s aspikom, tepelne nespracované vajcia, vnútornosti okrem pečene a sŕdc, nadmerne slané ryby či tepelne neošetrené mlieko a výrobky z neho. Nátierky sa musia podávať najneskôr do 3 hodín od výroby, mlieko a mliečne výrobky nesmú byť po dátume expirácie, mäkké salámy a údeniny sa musia spotrebovať v deň nákupu, rovnako ako vajíčka, cestoviny, ryža a zemiaky. Váha a veľkosť porcie nie je tiež odhadom „oka“ pani kuchárky pri okienku - má svoje parametre, ktoré si môže rodič či učiteľ skontrolovať priamo v jedálni, najlepšie u vedúcej školskej jedálne - čo je dobré v prípade, ak vaše dieťa stále tvrdí, že všetko zje a porcia je vraj malá.
Ak je šk. jedáleň v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, nemá právnu subjektivitu. Vedúca školskej jedálne správne spadá pod úsek šk. stravovania a ten zase pod riaditeľa školy. Finančné záležitosti, rozpočet jedálne a priebežné čerpanie prostriedkov má teda v rukách vedenie školy. Je preto potrebné, aby vedenie školy a vedúca šk. jedálne dobre komunikovali a spolupracovali. Len potom je napr. možné, aby škola dokázala prostredníctvom ponuky služieb šk. jedálne získať nejaké financie navyše (a ideálne ich vrátiť späť jedálni na jej rozvoj). Každý krok a hockako dobrý nápad zo strany šk. jedálne musí odobriť a odsúhlasiť vedenie školy (napr. Okrem toho, že vedúca šk.
To, ako je to vo vašej škole, zistíte u zriaďovateľa, pokiaľ je to obec - tak prijíma toto rozhodnutie všeobecne záväzným nariadením. U jedného zriaďovateľa by ste sa preto nemali stretnúť s rôznou výškou sumy, za jeden obed. Ako sme už vyššie uviedli, cena sa odvíja jednak od nákladov na potraviny podľa vekových kategórií - vždy však v rámci jednej obce by malo byť stanovené rovnaké pásmo pre všetky školy v pôsobnosti obce. Cenu stravnej jednotky by nemal určovať len zriaďovateľ, návrhy by mali podávať aj vedúca šk. jedálne v spolupráci s riaditeľom školy.
Prečítajte si tiež: Odmeňovanie učiteľov v Púchove