Geodézia, Kartografia a Kataster: Komplexný Pohľad na Odbory a Ich Vzájomné Prepojenie

Geodézia, kartografia a kataster sú tri úzko prepojené odbory, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v správe územia, plánovaní, výstavbe a evidencii nehnuteľností. Každý z týchto odborov má svoje špecifické zameranie a metódy, ale spoločne tvoria komplexný systém, ktorý umožňuje efektívne využívanie a ochranu krajiny.

Geodézia: Veda o Tvare a Rozmeroch Zeme

Geodézia je matematická, fyzikálna a technická veda, ktorá sa zaoberá určovaním tvaru a rozmerov Zeme. Jej cieľom je meranie a zobrazovanie tvaru, rozmerov a priestorovej polohy predmetov na zemskom povrchu alebo pod ním vzhľadom na geodetické body priestorovej siete, trigonometrickej siete, nivelačnej a gravimetrickej siete v priestore a čase s predpísanou presnosťou a použitím zákonných meracích jednotiek. Špecializovanými odbormi geodézie sú napríklad geodetická astronómia, gravimetria, družicová geodézia, inžinierska geodézia, pozemkové úpravy, fotogrametria.

Úlohy a Metódy Geodézie

Medzi hlavné úlohy geodézie patrí:

• Určovanie polohy bodov: Geodézia sa zaoberá určovaním presnej polohy bodov na zemskom povrchu pomocou rôznych metód, ako sú merania vzdialeností, uhlov a výšok.
• Vytváranie geodetických sietí: Geodetické siete slúžia ako základ pre presné merania a mapovanie územia.
• Meranie a monitorovanie deformácií zemského povrchu: Geodézia sa využíva na monitorovanie pohybov zemskej kôry, zosuvov pôdy a iných deformácií.
• Podpora inžinierskej činnosti: Geodézia poskytuje presné údaje pre projektovanie a výstavbu budov, ciest, mostov a ďalších inžinierskych stavieb.
• Zber údajov, aplikácia moderných technológií, pri napĺňaní a využívaní informačných systémov o území a katastra nehnuteľností, pri realizácii geodetických činností v investičnej výstavbe, realizácii pozemkových úprav, tvorbe máp, mapových diel a priestorových informačných systémoch.

Význam Geodézie

Geodézia je nevyhnutná pre:

• Presné mapovanie územia.
• Správu a evidenciu nehnuteľností.
• Územné plánovanie a rozvoj.
• Realizáciu inžinierskych stavieb.
• Ochranu životného prostredia.

Kartografia: Zobrazovanie Zeme Prostredníctvom Máp

Kartografia [gr.] - vedný odbor zaoberajúci sa prostredníctvom kartografických diel (mapa, atlas, glóbus a i.) zobrazením Zeme, kozmu, kozmických telies a ich častí, ako aj objektov a javov nachádzajúcich sa na nich alebo vzťahujúcich sa na ne a s tým súvisiacim výskumom, zberom a systematizáciou poznatkov; podľa definície Medzinárodnej kartografickej asociácie disciplína zaoberajúca sa tvorbou, vyhotovovaním, šírením a štúdiom máp. Rozlišuje sa teoretická kartografia, ktorá sa zaoberá teoretickými a metodickými problémami súvisiacimi s tvorbou máp (kartografická generalizácia, matematická kartografia, metódy kartografického vyjadrovania, kartografické modelovanie, metakartografia), jej súčasťami sú aj dejiny kartografie a teória didaktiky kartografie; inžinierska (vedecko-technická) kartografia, ktorá sa zaoberá dotvorením a aplikáciou vedeckých poznatkov v tvorbe máp (projektovanie a konštrukcia kartografických zobrazení, zostavovanie a dokumentácia máp, redigovanie a hodnotenie máp), a praktická (aplikovaná) kartografia, ktorá sa zaoberá praktickými postupmi pri tvorbe a spracúvaní máp. Z hľadiska zamerania sa kartografia delí na všeobecnú kartografiu (učebný predmet, v ktorom sú obsiahnuté základy kartografie), topografickú kartografiu, ktorá sa zaoberá tvorbou topografických (všeobecnogeografických) máp prevažne stredných mierok, a tematickú kartografiu, ktorá sa zaoberá tvorbou tematických máp (máp s tematikou archeológie, astronómie, botaniky, geografie ap.), ďalej na geodetickú kartografiu, ktorá sa zaoberá vyhotovovaním máp spravidla veľkých a stredných mierok, pričom využíva metódy zberu dát (priame meranie v teréne, letecká fotogrametria), geografickú kartografiu, ktorá sa zaoberá tvorbou geografických máp (význam 2 a 3), matematickú kartografiu, ktorá sa zaoberá teóriou a konštrukciou kartografických zobrazení, ich klasifikáciou a skresleniami, vojenskú kartografiu, ktorá sa zaoberá spracúvaním a využívaním vojenských máp ako kartografických modelov územia, t. j.

Prečítajte si tiež: Moderné zememeračstvo: študijný odbor 3692 M

Druhy Máp

Existuje mnoho druhov máp, ktoré sa líšia svojím účelom, obsahom a mierkou. Medzi najbežnejšie patria:

• Topografické mapy: Zobrazujú terén, vodstvo, vegetáciu, sídla a dopravnú sieť.
• Tematické mapy: Zobrazujú špecifické javy alebo charakteristiky územia, napríklad geologické mapy, klimatické mapy, mapy rozšírenia rastlín a živočíchov, mapy hustoty obyvateľstva a pod.
• Katastrálne mapy: Zobrazujú hranice pozemkov, budovy a ďalšie prvky katastra nehnuteľností.
• Automapy: Atlas obsahujúci automapy určitého územia (napr.
• Administratívnou mapou: V Slovenskej republike je administratívnou mapou napr.

Význam Kartografie

Kartografia zohráva dôležitú úlohu v rôznych oblastiach, ako sú:

• Navigácia a orientácia v teréne.
• Územné plánovanie a rozvoj.
• Správa a evidencia nehnuteľností.
• Ochrana životného prostredia.
• Vzdelávanie a výskum.

História Kartografie na Slovensku

Za začiatky kartografie na Slovensku možno považovať práce, ktoré vznikali koncom stredoveku a týkali sa súpisu zemepisných polôh európskych miest, napr. súpis z 15. stor. vytvorený nemeckým benediktínom, matematikom a kartografom Reinhardom Gensfelderom (aj Reinhardus Pragensis, *asi 1370, †1457), kde sa nachádzajú i údaje o Bratislave, Košiciach a Kremnici. R. 1475 určil poľský astronóm a matematik M. Bylica pôsobiaci na dvore Mateja Korvína zemepisné šírky niektorých uhorských miest. Asi 1510 - 13 zostavil Lazarus (Lazarus Roseti), sekretár ostrihomského arcibiskupa T. Bakócza, na základe poznatkov z ciest po Uhorsku prvú mapu Uhorska Tabula Hungariae… v mierke 1 : 1 093 000 (vydaná 1528; orientovaná nesprávne na severozápad), ktorá je aj najstaršou mapou Slovenska (zachytáva vyše 260 objektov na Slovensku), 1556 na základe Lazarovej mapy zostavil mapu W. Lazius (územie Slovenska je na nej pootočené správnym smerom). Prvé náznaky aplikácie triangulácie sa objavujú 1709 pri deväťlistovej mape Uhorska J. Ch. Müllera (vzdialenosti meral počítaním otáčok kolesa na voze, pričom smer voza určoval pomocou buzoly). Priekopníkom vedeckej kartografie na Slovensku je S. Mikovíni, ktorý bol poverený spracovaním máp stolíc Uhorska do historicko-geografického diela M. Bela Notície… (1735 - 42). Pri mapovaní Slovenska získal údaje o zemepisnej šírke a dĺžke prostredníctvom svojich astronomických meraní (používal ďalekohľad, kvadrant, diopter - priezor, libelu a nónius), geodetické merania, pri ktorých aplikoval metódu triangulácie, uskutočňoval pomocou goniometrických prístrojov, meracej buzoly a meracej reťaze (krajinu pokryl sieťou trojuholníkov, pričom za hlavné stanoviská si určil miesta, ktoré boli dobre viditeľné; vytýčil si vlastný nultý, bratislavský poludník, ktorý prechádzal severových. S rozvojom baníctva na Slovensku sa rozvíjala aj banícka kartografia, ktorá sa neskôr aj inštitucionálne rozvíjala na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici (založená 1763). Na 1. vojenskom mapovaní habsburskej monarchie (1763 - 85) sa zúčastnil aj slovenský kartograf J. Lipský, autor generálnej mapy Uhorska na 12 listoch Mappa generalis regni Hungariae partiumque adnexarum (vyšla 1804 - 06) v mierke 1 : 469 472, na ktorej vyhotovenie použil sieť astronomicky určených pevných bodov a kužeľové (Murdochovo) zobrazenie (skonštruoval britský matematik Patrick Murdoch, †1774); mapa obsahovala aj register. R. 1791 vyšla prvá ekonomickogeografická mapa Uhorska Novissima regni Hungariae potamographica… v mierke 1 : 1 mil. a 1804 vreckový atlas Uhorska Atlas Regni Hungariae Portatilis… J. M. Korabinského, v ktorom je územie Slovenska zobrazené podľa stolíc na 23 listoch. R. 1839 bol vo Viedni založený Vojenský zemepisný ústav (Militärgeographische Institut), ktorý zastrešil všetky kartografické práce v Rakúsko-Uhorsku (s výnimkou kartografických prác hospodárskeho charakteru, ktoré vykonávali civilné ustanovizne). V 19. stor. sa začali na území Slovenska robiť výškové merania (barometricky aj trigonometricky), ktoré od 1850 organizoval Ríšsky geologický ústav (Geologische Reichsanstalt) vo Viedni. Od 1863 prebiehali práce na medzinárodnom vymeriavaní (európskom stupňovom meraní), pri ktorom sa okrem triangulácie 1. rádu …

Kataster: Evidencia Nehnuteľností a Práv k Nim

Kataster je verejný register, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnostiach a právach k nim. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť právnu istotu v oblasti nehnuteľností a umožniť efektívnu správu územia.

Obsah Katastra

Kataster nehnuteľností obsahuje:

Prečítajte si tiež: Perspektívne vzdelávanie v geodézii

• Popis nehnuteľností: Identifikácia pozemkov, budov a bytov.
• Geometrické určenie nehnuteľností: Zobrazenie hraníc pozemkov v katastrálnych mapách.
• Právne vzťahy k nehnuteľnostiam: Informácie o vlastníkoch, záložných právach, vecných bremenách a ďalších právnych obmedzeniach.

Aktualizácia Katastra nehnuteľností

Aktualizácia prebiehala kampaňovite v závere kalendárneho roka, výnimočne v iných intervaloch, dodaním všetkých evidenčných máp evidencie nehnuteľností z obce na príslušné stredisko geodézie.

Význam Katastra

Kataster nehnuteľností má zásadný význam pre:

• Právnu istotu v oblasti nehnuteľností.
• Obchodovanie s nehnuteľnosťami.
• Úverové operácie.
• Daňové účely.
• Územné plánovanie a rozvoj.
• Ochranu životného prostredia.

Vzájomné Prepojenie Geodézie, Kartografie a Katastra

Geodézia, kartografia a kataster sú úzko prepojené odbory, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podporujú. Geodézia poskytuje presné údaje o polohe a tvare Zeme, ktoré sú nevyhnutné pre tvorbu máp v kartografii a pre vedenie katastra nehnuteľností. Kartografia zobrazuje údaje z geodézie a katastra v mapách, ktoré slúžia na orientáciu, plánovanie a správu územia. Kataster využíva geodetické merania a kartografické zobrazenia na evidenciu nehnuteľností a práv k nim.

Príklady Vzájomného Prepojenia

• Geodetické merania sú základom pre tvorbu katastrálnych máp, ktoré zobrazujú hranice pozemkov.
• Kartografické mapy sa používajú na vizualizáciu údajov z katastra nehnuteľností, napríklad na zobrazenie vlastníckych vzťahov.
• Geodetické údaje sa využívajú na monitorovanie zmien v území, ktoré sa následne zaznamenávajú v katastri nehnuteľností.

Sektorová špecifikácia

• Výpočtové, kontrolné a zobrazovacie softvéry a databázy v CAD a GIS systémoch.
• Vstupné priestorové dáta pre BIM, kontrolné meranie pre BIM, modifikácia projektovaných dát podľa zamerania skutočného vyhotovenia stavby.
• Znalosť štruktúry rezortu geodézie a kartografie, organizácie a územné rozmiestnenie katastrov, práva a povinnosti Odboru katastrálnej inšpekcie Úradu geodézie kartografie a katastra SR (vo väzbe na ich kontrolnú činnosť u podnikateľských subjektov) a pod., je nevyhnutné pri zamestnaní, alebo podnikaní geodeta a kartografa, bez ohľadu na stupeň odborného vzdelania (technik, bakalár, inžinier, autorizovaný geodet a kartograf).
• Vedomosti súvisiace s aktualizáciou katastra nehnuteľností prostredníctvom elektronických geometrických plánov.
• Podrobné vedomosti o funkcionalite a možnostiach 3D katastra (evidencia aj geometrických parametrov pozemných a podzemných stavieb a inžinierskych stavieb vo viacerých výškových úrovniach v 3D, vrátane evidencie vlastníckych a užívacích vzťahov k nim v priestore).
• Podrobné vedomosti o týchto technológiách, ich presnosti, výhodách a nevýhodách a ich vhodnosti, resp.

Aktuálne trendy v geodézii, kartografii a katastri

• Digitalizácia a automatizácia: Využívanie moderných technológií, ako sú laserové skenovanie, fotogrametria a GNSS, na zber a spracovanie geodetických údajov.
• Geografické informačné systémy (GIS): Integrácia geodetických, kartografických a katastrálnych údajov do GIS systémov na efektívnu správu územia.
• 3D kataster: Rozvoj 3D katastra na evidenciu priestorových informácií o nehnuteľnostiach.
• BIM (Building Information Modeling): Využívanie BIM v stavebníctve pre efektívne projektovanie, výstavbu a správu budov.

Štúdium geodézie a kartografie

Absolvent študijného programu má prierezové vedomosti v odbore geodézia a kartografia so zameraním na aplikačné využitie technológií používaných v oblasti rovinnej geodézie, katastra nehnuteľností, pozemkových úprav, kartografie a geografie, fotogrametrie, geoinformatiky ako aj v oblasti inžinierskej, globálnej, fyzikálnej a družicovej geodézie. Má vedomosti a rozumie princípom a postupom výkonu meračských a vytyčovacích prác, voľby optimálnych a efektívnych meračských metód, tvorby aplikácie modelov, formulácii hypotéz a optimálneho návrhu experimentu (meraní), tvorby IS z rastrových a digitálnych podkladov. Má vedomosti potrebné na voľbu a použitie vhodnej geodetickej techniky, technických prostriedkov a technologických postupov pri výkone konkrétnych geodetických činností. Vie definovať význam a úlohu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hygieny práce, ochrany životného prostredia a ochrany pred požiarmi. Absolvent je schopný uplatňovať všeobecné vedomosti pri zbere údajov, aplikácii moderných technológií, pri napĺňaní a využívaní informačných systémov o území a katastra nehnuteľností, pri realizácii geodetických činností v investičnej výstavbe, realizácii pozemkových úprav, tvorbe máp, mapových diel a priestorových informačných systémov. Vie pracovať v záväzných geodetických referenčných systémoch a vie správne transformovať údaje medzi nimi. Vie plánovať a realizovať merania, vrátane spracovania, analýzy a interpretácie údajov získaných meraním. Praktické úlohy vie riešiť s využitím obvyklých technologických postupov, aplikáciou moderných metód a postupov s kritickým posúdením ich vhodnosti a primeranosti. Vie používať aplikačné a grafické systémy vrátane ich výmenných formátov a rozhraní pre prenos údajov pre využitie v iných oblastiach. Vie uplatňovať zásady technickej normalizácie a štandardizácie, používania správnej odbornej terminológie a symboliky. Absolvent je schopný pracovať efektívne ako jednotlivec alebo ako člen tímu. Je schopný spolupracovať a motivovať kolektív s cieľom dosahovať lepšie výsledky. Má schopnosť prezentovať vlastné názory a riešenia, schopnosť analyticky myslieť a kreatívne pristupovať k riešeniu úloh. Vie správne identifikovať mechanizmy pre vlastný kontinuálny profesionálny rast, udržiavať kontakt a nadväzovať na súčasný vývoj vo svojej disciplíne. Univerzálnosť tohto bakalárskeho študijného programu umožňuje absolventovi zamestnať vo všetkých krajinách Európskej únie v odvetviach hospodárstva vyžadujúcich výkon geodetických a kartografických činností, všade tam, kde sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Absolvent sa taktiež môže uplatniť v príbuzných odboroch (stavebníctvo, pôdohospodárstvo, životné prostredie, strojárenstvo a p.), kde je potrebná súčinnosť týchto odvetví s geodéziou a kartografiou. Výhodou absolventa tohto študijného programu sú širokospektrálne vedomosti, absolvent rozumie a vie ich implementovať v rôznych technických oblastiach. Absolventi študijného programu nachádzajú uplatnenie na trhu pracovných síl vo všetkých relevantných odvetviach hospodárstva - v súkromnom, verejnom a v štátnom sektore. Absolvent ŠO Geodézia a kartografia ŠP Geodézia a kartografia je pripravený na bezprostredný vstup na trh práce alebo na štúdium študijného programu druhého stupňa v odbore Geodézia a kartografia. Uplatní sa v rezorte geodézie, kartografie a katastra, v orgánoch štátnej správy na centrálnej, územnej a miestnej úrovni, v štátnych investorských organizáciách, inštitúciách využívajúcich na svoju činnosť výstupy geodetických a kartografických činností alebo geografické informačné systémy, ako aj v súkromnom sektore. Je oprávnený vykonávať geodetické a kartografické činnosti a stať sa po absolvovaní štúdia a predpísanej praxe aktívnym účastníkom podnikateľskej sféry (zákon o geodézii a kartografii a živnostenský zákon). Primerane napĺňa vedomosti, kompetencie a zručnosti uvedené na karte „Inžinier geodet a kartograf“ SRI - Karta zamestnania (sustavapovolani.sk). Ing. Ing. Ing. Doc. Ing. Študijný program hodnotili zástupcovia zamestnávateľov na Rade ŠP.

Informačný systém geodézie, kartografie a katastra

Informačný systém geodézie, kartografie a katastra je súbor prostriedkov zabezpečujúcich zber, spracovanie, využívanie a poskytovanie údajov z tohto informačného systému webovou- katalógovou službou prostredníctvom metaúdajov. Údaje predstavujú opakovateľnú možnosť poskytovania dostupných informácií o objektoch spôsobom vhodným na komunikáciu, interpretáciu alebo spracovanie. Metaúdaje sú informácie opisujúce súbory priestorových údajov a služby priestorových údajov, ktoré umožňujú ich vyhľadávanie, katalogizáciu a využívanie.

Prečítajte si tiež: Kariéra po štúdiu GKK

Geodetické základy

(1) Pasívne geodetické základy tvoria geodetické body, ktorých parametre sú určené aspoň v jednom záväznom geodetickom systéme. (4) Podkladom na aktualizáciu údajov tvoriacich informačný systém sú výsledky geodetických a kartografických činností, úkony súvisiace s právami k nehnuteľnostiam a údaje poskytované inými subjektmi podľa § 20a písm. (5) Údaje na aktualizáciu základnej bázy údajov pre geografický informačný systém sa poskytujú podľa § 20a písm. (1) Informačný systém geodetických základov tvoria súbory textových, číselných a grafických údajov o bodoch geodetických základov vrátane metaúdajov. f) základné štátne mapové dielo podľa § 12 ods. f) materiálnej konštrukcii stavby; uvádza sa numerickým kódom podľa prílohy č. (3) Podlahová plocha stavby je tvorená vnútorným priestorom stavby okrem zvislých konštrukcií, ktorého svetlá výška medzi úrovňou podlahy a stropom alebo strešnou konštrukciou dosahuje najmenej 1,3 m. Do výmery podlahovej plochy stavby sa započítava plocha arkierov a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1,2 m široké, 0,3 m hlboké a 2 m vysoké od podlahy. Do výmery podlahovej plochy stavby sa započítava plocha zabratá vykurovacími telesami, inštalačnými predmetmi, technickým zariadením, strojovým vybavením alebo kuchynskou linkou. Za podlahovú plochu stavby sa po splnení parametrov uvedených v prvej až tretej vete považuje aj podlahová plocha podkrovia ako vnútorný priestor stavby prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený podlahou a konštrukciou krovu alebo ďalšími stavebnými konštrukciami. (5) Viacpodlažný byt v bytovom dome sa označí slovom mezonet. Ak ide o podlažie, ktoré má aspoň jednu tretinu podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujú na šikmú strešnú konštrukciu alebo stropnú konštrukciu, označí sa slovom podkrovie. (9) Údaje podľa odseku 1 sa aktualizujú na základe ďalšieho dokladu o kolaudácii. (1) Názvy nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných geografických objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré štandardizuje úrad podľa § 18 ods. (2) Vžité podoby slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky, ktoré štandardizuje úrad podľa § 18 ods. (5) Okresný úrad po prerokovaní navrhovaných názvov v názvoslovnom zbore zasiela úradu podľa § 4 ods. 4 písm. (1) Výsledky vybraných geodetických a kartografických činností, ktoré sa preberajú do štátnej dokumentácie, sa odovzdávajú v záväzných geodetických systémoch v nadväznosti na aktívne geodetické základy alebo pasívne geodetické základy. (1) Priebeh hranice obvodu projektu pozemkových úprav3) sa určí meraním, prípadne vytýčením a následne jej trvalou stabilizáciou, ak je v teréne nezreteľná. Dokumentácia projektu pozemkových úprav sa odovzdá okresnému úradu na zápis údajov projektu do katastra nehnuteľností. (5) Výsledky geodetických a kartografických činností podľa § 6 písm. (2) Bod podrobného polohového bodového poľa je bod, ktorý má určené súradnice v realizácii systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej podľa § 2 ods. 5 transformované Rezortnou transformačnou službou do JTSK a zároveň môže mať určenú výšku v Baltskom výškovom systéme po vyrovnaní. Ak sa poloha bodu určuje technológiou globálnych navigačných satelitných systémov, určia sa zároveň priestorové súradnice v realizácii Európskeho terestrického referenčného systému 1989. (3) Charakteristikou presnosti určenia súradníc bodov podrobného polohového bodového poľa je základná stredná súradnicová chyba σxy. Bod podrobného polohového bodového poľa sa určí tak, aby charakteristika presnosti určenia súradníc v realizácii systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej neprekročila hodnotu σxy = 0,04 m. Uvedená hodnota vyjadruje presnosť určenia súradníc k bodom Štátnej trigonometrickej siete. (4) Charakteristikou presnosti určenia výšok bodov podrobného polohového bodového poľa je základná stredná výšková chyba σH. Bod podrobného polohového bodového poľa sa určí tak, aby charakteristika presnosti určenia výšky neprekročila hodnotu σH = 0,06 m. Uvedená hodnota vyjadruje presnosť určenia výšky k bodom Štátnej nivelačnej siete. (5) Osoby zriaďujúce geodetické body podrobného polohového bodového poľa vypracujú dokumentáciu o ich zriadení vo forme „Výsledného operátu zriadenia bodov podrobného polohového bodového poľa“ (ďalej len „výsledný operát“). b) na plochách komunikácií a iných stavbách slúžiacich na prevádzku vozidiel alebo na chôdzu v úrovni povrchu alebo v šachte pod povrchom s krytom v úrovni povrchu, po predchádzajúcom prerokovaní podľa § 15 ods. (4) Výsledky geodetických a kartografických činností podľa § 6 písm. (2) Pred začatím skenovania požiadajú osoby vykonávajúce digitalizáciu a zobrazenie predmetov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou rezortné skenovacie pracovisko o posúdenie vhodnosti skenera na digitalizáciu základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou. (1) Tematické mapové dielo s veľkou mierkou je technická mapa mesta, základná mapa závodu, technické mapy pre dopravnú infraštruktúru (základná mapa diaľnice, jednotná železničná mapa, základná mapa letiska). (1) Geodetickými a kartografickými činnosťami pri budovaní a aktualizácii informačných systémov o území sa rozumie meranie, digitalizácia, modelovanie, zobrazovanie územia a objektov (priestorové údaje o území) vrátane tvorby popisných atribútov k nim. (1) Každá rozmnoženina vydaného kartografického diela obsahuje názov diela, mierku, názov a sídlo vydavateľa, dátum, ku ktorému kartografické dielo vykazuje stav, rok vydania a doložku o ochrane autorských práv. (1) Žiadosť o vydanie osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na overovanie vybraných geodetických a kartografických činností obsahuje meno a priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia, rozsah požadovaného oprávnenia, doklad o vzdelaní a potvrdenie o dĺžke odbornej praxe fyzickej osoby, ktorá alebo pre ktorú sa vydanie osvedčenia žiada. Kvalifikačnú skúšku podľa § 38 ods. 1 možno opakovať. (2) Autorizovaný geodet a kartograf vykoná autorizačné overenie na všetkých prvopisoch výsledného operátu, ak spĺňajú náležitosti podľa odseku 1, doložkou. Doložka obsahuje údaj o tom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, meno, priezvisko, podpis, dátum a odtlačok okrúhlej pečiatky autorizovaného geodeta a kartografa. (3) Zamestnanec rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť, autorizačne overí výsledný operát na všetkých prvopisoch doložkou. Doložka obsahuje údaj o tom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, meno, priezvisko a podpis zamestnanca, číslo osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti vydaného úradom, rozsah oprávnenia podľa § 6 zákona, na ktoré je osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydané úradom, dátum a odtlačok riadkovej pečiatky. Riadková pečiatka obsahuje názov rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie a poradové číslo vydanej riadkovej pečiatky. (4) Pri výkone znaleckej činnosti9) sa vykoná autorizačné overenie na všetkých prvopisoch výsledného operátu vybraných geodetických a kartografických činností uvedených v § 6 písm. b) až j) zákona doložkou. Doložka obsahuje údaj o tom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, meno, priezvisko, číslo osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti vydaného úradom, podpis, dátum a odtlačok pečiatky znalca. Predmetom autorizačného overenia výsledkov geodetických činností podľa § 6 písm. Predmetom autorizačného overenia výsledkov geodetických činností podľa § 6 písm. b) zákona sú výsledné elaboráty a operáty geodetických činností podľa § 19 písm. (2) Výsledné elaboráty a operáty geodetických činností na vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav podľa § 21 písm. (1) Okresný úrad pred úradným overením výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností podľa § 6 písm. a), b), d) a e) zákona preskúma súlad východiskových údajov s platnými údajmi katastra nehnuteľností a informačného systému geodetických základov ku dňu overenia. (1) …

tags: #geodézia #kartografia #a #kataster #definícia