Ohrozenie vývinu osobnosti dieťaťa po rozvode rodičov: Komplexný pohľad na psychické zdravie a rizikové faktory

Rozvod rodičov predstavuje pre dieťa významnú životnú udalosť, ktorá môže mať hlboké a dlhodobé dopady na jeho psychický, emocionálny a sociálny vývin. Hoci sa rozvod dotýka etických, sociálnych a právnych aspektov, pre dieťa sú najdôležitejšie emocionálne, mentálne, hygienické a zdravotné dôsledky. Táto komplexná problematika si vyžaduje dôkladné preskúmanie.

Úvod

V súčasnej spoločnosti je kríza manželstva a rodiny čoraz viac prítomná. Rozvodovosť má stúpajúcu tendenciu a táto situácia sa priamo dotýka detí, ktoré sú často nevinne vtiahnuté do zložitých rodinných sporov. Výskumy ukazujú, že žiaden vek nie je imúnny voči negatívnym dopadom rodinného rozvratu. Dieťa je vystavené špecifickému druhu psychickej záťaže, ktorej dôsledky sa môžu prejaviť s oneskorením, napríklad až v puberte alebo v ranej dospelosti.

Psychická pohoda a nepohoda detí v rôznom veku

Štúdie ukazujú zaujímavé rozdiely v prežívaní psychickej pohody a nepohody u detí rôzneho veku. Napríklad, prieskum medzi jedenásťročnými deťmi odhalil, že polovica dievčat sa denne cíti "na dne", utrápene a smutne. Tieto pocity môžu súvisieť s náročnou adaptáciou na zmenu v spôsobe vyučovania. Bolesti hlavy, často temer denne, udáva 12 % dievčat. Negatívne emócie, ako hnev a nervozita, sú tiež bežné. Emocionálna labilita v tomto vývinovom štádiu je ovplyvnená biologickými, psychologickými a sociálnymi faktormi, životným štýlom rodiny a náročnými životnými situáciami. Tieto faktory môžu byť začiatkom psychosomatických zmien (kolísavý alebo vysoký krvný tlak) alebo metabolických zmien (poruchy lipidového metabolizmu).

V porovnaní s dievčatami rovnakého veku sú chlapci emocionálne stabilnejší. Menší podiel chlapcov udáva bolesti hlavy, vyčerpanosť a pocity "na dne". Ak spojíme hodnoty položiek „nahnevaný“ a „nervózny“ do spoločného menovateľa psychického diskomfortu s prevahou negatívnych emócií, ten je u chlapcov výraznejší a častejší ako u dievčat, v zmysle hnevu a zlosti. Z celkového pohľadu je v sledovanej vzorke detí 11-ročných chlapcov asi 60 % takých, ktorí emocionálnemu rozladeniu odolávajú, nájdu určité mechanizmy odbúravania stresového napätia.

Sedemnásty rok je obdobím dozrievania a stabilizácie adolescentného vývinu v jeho organických i psychologicko-osobnostných štruktúrach. Vnímavosť na stresogénne situácie vyvoláva psychosomatické reakcie a vzťahy. Môže ovplyvniť aj lipidový metabolizmus, rozhodujúci pre hladinu celkového cholesterolu. Napríklad bolesti hlavy trápia 46 % dievčat tohto súboru, pričom každodenné bolesti udáva 27 %. V súbore chlapcov udáva občasné bolesti hlavy 24 %. Dievčatá sú presvedčivo emocionálne labilnejšie, nervóznejšie, podráždenejšie ako chlapci v rámci celkového počtu respondentov. U oboch pohlaví je zreteľné, že tých, ktorí odolávajú nežiaducim emocionálnym stavom, je len okolo 30 % dievčat a 37 % chlapcov v l7. roku.

Prečítajte si tiež: Ohrozenie invalidného dôchodku prácou

Dôsledky rozvodu na psychické zdravie dieťaťa

Po rozvode rodičov zvyčajne nenastáva priaznivá zmena v konfliktovej situácii, ktorá k nemu viedla. Nemožno očakávať obnovenie duševnej rovnováhy a zlepšenie podmienok psychického zdravia celej rodiny. Nastáva pomalá, často ťažká citová i sociálna traumatizácia. Rozvodová prax svedčí o tom, že vo väčšine rozvedených manželstiev pokračuje atmosféra plná napätia a stresu, ktorá sa prejavuje v opakovanom súdnom konaní o určenie rodičovského styku s dieťaťom, v súdnych sporoch o výživné a majetok. Nie sú zriedkavé situácie, keď je dieťa opakovane vyšetrované súdnym znalcom, ťažko frustrované, ak sa má vyjadrovať o tom, koho z rodičov má radšej, koho z nich si viac váži, s kým by chcelo žiť. Dieťa sa stáva prostredníkom vybavovania rodičovských sporov a účtov (Dytrich 1999, Harineková 2003). To sa odrazí v zhoršenej školskej výkonnosti dieťaťa ako dôsledok trvalého stresu, napätia a úzkosti, negatívne ovplyvňujúceho koncentráciu pozornosti a motiváciu na úspešnosť. Vstup nového partnera matky či partnerky otca do života dieťaťa môže pôsobiť ako stres. Často je nútené, aby prejavilo pri stretnutí s nimi sympatiu a ústretovosť, ktorú necíti, prípadne strpieť záujem a pozornosť z ich strany, o ktorú nestojí a ktorá v ňom niekedy vyvoláva odpor.

Deti po rozvode často vykazujú úzkostnosť, emocionálnu instabilitu, psychostenické a depresívne symptómy, zníženú frustračnú toleranciu a patologickú závislosť od matky (častejšie u dievčat). U chlapcov dominujú paranoidné príznaky, nedôverčivosť, impulzívnosť, prejavy citovej deprivácie a absencia otcovskej roly.

Násilie v rodine ako stresujúci faktor

Násilie v rodine, bez ohľadu na to, na koho je smerované, má všetky znaky negatívne prežívaných stresových situácií (Atkinsonová, 1995): neovplyvniteľnosť, nepredvídateľnosť, nezvládnuteľnosť a nepríjemný tlak okolností. Typickou stresovou emocionálnou reakciou je úzkosť, citové napätia a obavy z bližšie neurčitého ohrozenia. Stresom podmienené citové stavy signalizujú zlyhanie obranných reakcií a často vyústia do psychosomatickej sféry, napr. do dispozície na kardiovaskulárne ochorenia. Záťažové situácie vyvolávajú emocionálne poruchy, ktoré sa kardiovaskulárneho systéme priamo dotýkajú. Z aspektu prevencie je žiaduce eliminovať príčiny stresových reakcií traumy, psychických kríz, deprivácie, úzkosti.

Škola ako zdroj stresu

Zdrojom citovej nepohody, napätia i strachu u mnohých detí býva škola a situácia v nej. Pomerne častou úzkostnou poruchou v strednom školskom veku okolo l0. roka je sociálna úzkostná porucha, ktorá niekedy pôsobí dojmom školskej fóbie. Typickým symptómom je tendencia vyhýbať sa sociálnym vzťahom, akoby únik do sociálnej izolácie. Obyčajne sa tak správajú žiaci, ktorí zažívajú v škole neúspech, zlyhávajú a súčasne sú vystavení tlaku zo strany školy i rodiny. Psychicky menej odolní žiaci sa začnú prejavovať úzkostne, stránia sa detského kolektívu a snažia sa vyhýbať škole. Na tejto báze sa môže vytvárať školská fóbia ako ťažko prekonateľný strach z učiteľa, zo spolužiakov, zo školy vôbec. Vzniká obyčajne vtedy, keď žiak zažije v škole - či už raz alebo opakovane - niečo nepríjemné, ponižujúce, traumatizujúce. Deti, ktoré takouto poruchou trpia, sú obyčajne tiché, inhibované, v škole podávajú dobré výkony. Napriek tomu sa neustále trápia strachom zo zlyhania, bývajú až perfekcionistické.

Vzťahy medzi deťmi v triede bývajú rôzne, niekedy aj nepriateľské alebo parazitné. Silnejší jednotlivci sa môžu na slabších dopúšťať násilia, ponižovať ich, či nejako zneužívať. Menej obľúbené a fyzicky slabšie deti sa v trieda stavajú čiernymi ovcami, obetnými baránkami alebo „otrokmi“, na ktorých sa druhí odreagujú. Deti dokážu byť na seba niekedy veľmi kruté. To dokazuje stupňujúci sa počet šikanovaných a týraných.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na PNO

Výskumy ukazujú, že žiaci základných škôl vykazujú zníženú spokojnosť a nepohodu v triede, nie sú spokojní s kolektívom triedy, ani so svojou pozíciou v nej. Sťažujú sa na zvýšený počet spolužiakov s poruchami správania. S tým súvisí nespokojnosť s konfliktmi, ktoré žiaci vyvolávajú - trenice v triede. Nespokojnosť koreluje s náročnosťou učenia a súťaživosťou. S narastajúcim pocitom ťažkosti školskej práce narastá súťaživosť a spory. Dievčatá prežívajú strach a trému oveľa intenzívnejšie ako chlapci. Prezentujú presvedčivú obavu v sociálnych situáciách, pri ktorých hrozí zosmiešnenie či neúspech - odpovedať na skúške, prehovoriť na verejnosti.

Špecifické poruchy učenia a depresia

Osobitný zreteľ si zaslúžia deti so špecifickými poruchami učenia - dyslexiou, dysgrafiou, dyskalkúliou. Až 40 % týchto detí trpí depresiou ako reakciou na opakované školské zlyhanie a hyperkritické postoje okolia. Tieto depresívne prejavy obyčajne uniknú pozornosti rodičov i školy. Depresia u detí nie je ničím výnimočným. Jej prejavy sú podobné depresii dospelých. V školskom veku sú evidentné symptómy depresie kognitívnej, prejavujúcej sa tzv. kognitívnou triádou: negatívny pohľad na seba (zlé sebahodnotenie), na svoju aktuálnu situáciu a na budúcnosť. U dieťaťa sú zvýraznené citové stavy beznádeje, pesimizmu, vlastnej zbytočnosti, neužitočnosti a presvedčenie, že ho odmietajú rodičia, vrstovníci, dominuje zlá nálada, pocity viny, dráždivosť, často suicidálne úvahy (Krejčírová 2006).

Prevencia a podpora

Prevenciou vzniku nadmernej úzkosti, obáv, depresie atď. je predovšetkým prostredie domova, ktoré uspokojuje potreby lásky, istoty, bezpečia, vzájomnej spolupatričnosti. Súčasťou primárnej prevencie kardiovaskulárnych chorôb v detskom veku i v dospievaní je žiaduca prevencia emocionálnej záťaže.

Kardiovaskulárne ochorenia a emocionálna nepohoda

V rámci aktívneho vyhľadávania rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení u detí, sa ukázali korelácie emocionálnej nepohody s niektorými inými sledovanými príznakmi či chybou v životnom štýle: zvýšený krvný tlak, zvýšený cholesterol, nedostatočná pohybová aktivita, dedičnosť, stravovacie návyky. Polanecký so spolupracovníkmi realizoval výskum zameraný na vplyv stresu a životných podmienok v súvislosti so vznikom a rozvojom rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení. Upozorňuje na potrebu prihliadnuť na osobnostnú štruktúru vrátane rizikových hodnôt skóre neurotizmu a depresivity. Doteraz získané výsledky naznačujú, že hodnoty celkového cholesterolu, triglyceridov a glykémie probantov sa líšia ich psychologickým a profesijným zaťažením.

Prečítajte si tiež: O mentálnom postihnutí

tags: #harinekova #m #1999 #ohrozenie #vyvinu #osobnosti