Maastrichtská Zmluva: Kľúčový Míľnik v Európskej Integrácii

Maastrichtská zmluva, oficiálne Zmluva o Európskej únii (EÚ), predstavuje jeden z najvýznamnejších medzníkov vo vývoji európskej integrácie. Táto zmluva dala zoskupeniu západoeurópskych krajín podobu skutočne všestrannej hospodárskej, menovej a postupne i politickej únie. Keďže položila základy dnešnej podoby Európskej únie (EÚ), je známa aj ako Zmluva o Európskej únii.

Historický Kontext a Vznik Európskej Únie

Myšlienka zjednotenej Európy má svoje korene v povojnovom období, kedy Robert Schuman predložil 9. mája 1950 vo francúzskom Paríži svoj plán zjednotenia spolupráce západoeurópskych krajín v oblasti ťažby uhlia a hutníctva, ktorý sa do histórie zapísal ako Schumanova deklarácia. Na pozadí hrozby tretej svetovej vojny vyzval Robert Schuman Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny, aby spojili svoju uhoľnú a hutnícku produkciu a položili tak "prvý konkrétny základ európskej federácie".

Schumanova výzva nezostala bez odozvy a 18. apríla 1951 podpísali Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko (tzv. šestka) Parížsku zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. V roku 1957 podpísala "šestka" Rímske zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Euroatomu.

V roku 1973 sa európska šestka rozrástla o troch nových členov - Dánsko, Írsko a Veľkú Britániu. O osem rokov neskôr - 1. januára 1981 sa desiatym členom ES stalo Grécko. Od 1. mája 2004 sa k dovtedajším pätnástim krajinám pridali Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Cyprus a Malta a 1. januára 2007 sa Rumunsko a Bulharsko stali v poradí 26. a 27. členským štátom Európskej únie. Ostatným 28. členom EÚ je od 1. Vznik samotnej Európskej únie sa spája so zmluvou o EÚ, ktorá vstúpila do platnosti 1. novembra 1993.

Prijatie a Ratifikácia Maastrichtskej Zmluvy

Návrh Zmluvy o Európskej únii prijali na zasadaní Európskej rady v dňoch 9. - 10. decembra 1991 v Maastrichte najvyšší predstavitelia členských krajín Spoločenstva. V tomto meste text dokumentu oficiálne podpísali o dva mesiace neskôr - 7. februára 1992 - ministri zahraničných vecí členských štátov. Zmluvu potvrdili svojimi podpismi predstavitelia 12 krajín zastupujúcich Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko. Už 7. apríla 1992 schválil dokument Európsky parlament v pomere hlasov 226 za a 62 proti. Súčasťou Zmluvy o EÚ bola dohoda o sociálnej politike, 17 protokolov a 33 deklarácií.

Prečítajte si tiež: Vývoj paliatívnej starostlivosti

Samotnému podpísaniu zmluvy predchádzalo niekoľko rokov medzivládnych diskusií. Problémy nastali aj pri ratifikácii dokumentu v 12 členských krajinách Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS). Zmluva, ktorou sa názov Spoločenstva zmenil na Európsku úniu, čo malo zdôrazniť jeho novú identitu, vstúpila do platnosti 1. novembra 1993 po ratifikácii vo vtedajších členských štátoch. Tento proces však nebol jednoduchý. Napríklad v Dánsku rozhodlo o prijatí zmluvy po neúspešnom prvom referende až druhé všeľudové hlasovanie, ktoré sa konalo 18. mája 1993. V Nemecku posudzoval súlad textu Zmluvy o EÚ s nemeckou ústavou tamojší ústavný súd. Definitívny verdikt o tom, že nie je v rozpore s ústavou, vyriekol Spolkový ústavný súd až 12. októbra 1993.

Ciele a Princípy Maastrichtskej Zmluvy

Hlavným cieľom Maastrichtskej zmluvy bolo, aby EÚ nezostala len hospodárskym spoločenstvom, ale aby postupne smerovala k politickej únii. Výrazne tiež posilnila princíp subsidiarity. Medzi kľúčové prínosy zmluvy patrilo rozhodnutie vybudovať hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou do roku 1999, poskytnúť nové práva pre Európanov prostredníctvom občianstva únie, posilniť postavenie EP, a tým aj demokraciu v Európe, priznať EÚ nové právomoci v oblastiach, ktoré dovtedy vyžadovali medzivládnu spoluprácu, začať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, a položiť základy pre spoluprácu v justícii a vnútorných záležitostiach.

Zmluva o Európskej únii stanovila štyri základné slobody: voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Zaviazala spoločenstvo prijať opatrenia na dokončenie vnútorného trhu 31. decembra 1992 a uvoľnila cestu zavedeniu jednotnej meny euro, čo bol logický krok k voľnému obchodu.

Štruktúra a Piliere Maastrichtskej Zmluvy

Zmluva o EÚ formulovala tri základné oblasti - piliere maastrichtského chrámu:

1. Európske spoločenstvá: Tento pilier zahŕňal tradičné činnosti, ako aj pracovné a rozhodovacie postupy troch pôvodných organizácií EÚ (EHS, Európske spoločenstvo uhlia a ocele a Euroatom). V ňom môžu jednotlivé členské krajiny prostredníctvom inštitúcií Spoločenstva uplatňovať vlastnú suverenitu v oblastiach zahrnutých v zmluvách. Aktivity spoločenstva musia rešpektovať princíp proporcionality a v oblastiach, ktoré nespadajú do výhradných kompetencií Spoločenstva (princíp subsidiarity).
2. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP): Tento pilier vznikol po zavedení Masstrichtskej zmluvy. Druhý pilier nám zahŕňa posilnenie bezpečnosti EU a jej členských štátov a tiež podporoval medzinárodnú spoluprácu. Cieľom je chrániť spoločné hodnoty, posilňovať bezpečnosť EÚ a zachovať mier v súlade so zásadami OSN. Cieľom je tiež upevňovať demokraciu a právny štát a dodržiavať ľudské práva a základné slobody. Politika v tejto oblasti sa realizuje na medzivládnej úrovni prostredníctvom Rady Európskej únie.
3. Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí: Tento pilier rieši justíciu a vnútornú bezpečnosť v európskej únii . V európskej únii bez hraníc musia byť možnosti podniknúť právne kroky proti zločinom aj za hranicami jednotlivých štátov. Páchateľom zločinu sa nesmie dať možnosť vyhnúť sa ich trestu jednoduchým spôsobom, odchod do susedných krajín. Cieľom je zabezpečiť bezpečnosť vytvorením pravidiel a kontrolných mechanizmov pre vonkajšie hranice EÚ, bojovať proti terorizmu, organizovanému zločinu, obchodu s drogami a medzinárodným podvodom. Členské štáty v danej oblasti spolupracujú na medzivládnej úrovni.

Hospodárska a Menová Únia a Euro

Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch EÚ bolo jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nezanedbateľný prínos v oblasti prehlbovania politickej a kultúrnej integrácie. Spoločná mena euro je najviditeľnejším prejavom hlbšej integrácie, ktorú Európskej únii priniesla Maastrichtská zmluva.

Prečítajte si tiež: Vývoj paliatívnej starostlivosti

Jednotná mena EÚ - euro - sa stala spoločnou pre 300 miliónov Európanov od 1. januára 1999. Najskôr len v podobe bezhotovostného platobného styku, od 1. januára 2002 sa fyzicky zaviedli bankovky a mince euro ako zákonné platidlo v 11 členských štátoch.

Zmluva zavádza spoločná mena EURO a to v troch etapách: liberalizácia pohybu kapitálu, zbližovanie vnútroštátnych hospodárskych politík a vytvorenie jednotnej meny a Európskej centrálnej banky. Zmluva stanovuje kritéria, ktoré musia krajiny splniť pred prijatím spoločnej meny a poskytuje možnosť neúčasti na tretej etape, tzv. opt-out.

Maastrichtské Kritériá

Zmluva tiež stanovila pravidlá fungovania eura v praxi vrátane predpokladov, ktoré musí krajina splniť na vstup do eurozóny. Účelom týchto pravidiel, ktoré sa tiež označujú ako Maastrichtské kritériá alebo konvergenčné kritériá, je zabezpečiť, aby v eurozóne zostala aj po vstupe nových krajín zachovaná cenová stabilita.

Slovensko a Eurozóna

Slovensko sa 1. mája 2004 vstupom do EÚ stalo aj členom Hospodárskej a menovej únie. Maastrichtské kritériá SR splnila v marci 2008 a 1. januára 2009 sa stala 16. členom eurozóny. Konverzný kurz na úrovni 1 ¬ =30,1260 Sk stanovila Rada Európskej únie na úrovni ministrov financií členských štátov (ECOFIN) 8. júla 2008.

Ďalšie Oblasti Spolupráce

Čo sa týka spoločných politík, zodpovednosť EÚ sa rozširuje na oblasti: transeurópske siete (TEN), priemyselnú politiku, ochranu spotrebiteľa, vzdelávanie a odbornú prípravu, problematiku mládeže a kultúru. Zmluva tiež zavádza princípy európskeho občianstva.

Prečítajte si tiež: Dôchodky na Slovensku: Prehľad

Následné Zmluvy a Vývoj EÚ

Od podpísania dokumentu vstúpilo do EÚ ďalších 16 krajín, ktoré prijali pravidlá stanovené v Maastrichtskej zmluve a následných zmluvách. Neskôr zmluvu upravili postupne tromi dohodami - amsterdamskou, niceskou a lisabonskou.

Amsterdamská Zmluva (1997)

Amsterdamská zmluva rozšírila spoluprácu v oblasti tretieho piliera EÚ a základné princípy spoločnej zahraničnej politiky. - postaviť zamestnanosť a práva občanov do centra pozornosti činnosti EÚ,- odstrániť zostávajúce prekážky slobodného pohybu a posilniť bezpečnosť vnútri EÚ- posilniť hlas, postavenie Európy vo svetových záležitostiach- zefektívniť inštitucionálnu štruktúru EÚ vzhľadom na budúce rozšírenie.

Európska Centrálna Banka (ECB)

1. jún 1998 bola založená ECB (European Central Bank), t.j. skratka pre jednu z najmladších centrálnych bank. ECB je centrálnou bankou pre jednotnú európsku menu euro. Je centrálnou bankou pre 12 krajín Eurozóny (Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko). Prvou základnou úlohou, ktorú plnila s centrálnymi bankami členských krajín eurozóny bolo vytvorenie Euro systému a zavedenie novej spoločnej meny. A udržiavať kúpnu silu eura, a tým cenovú stabilitu v eurozóne. Pri plnení úloh ECB spolupracuje s Európskym systémom centrálnych bank (ESCB).

Európska Únia Dnes

Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ má v súčasnosti EÚ 27 členských štátov, v ktorých žije celkovo viac ako 440 miliónov ľudí.

Medzi základné princípy Európskej únie patrí prenášanie právomocí národných štátov na medzinárodné európske inštitúcie. EÚ však nemá právomoc privlastniť si vyššiu právomoc, ako jej udelia jednotlivé štáty, nedá sa preto hovoriť o federácii. Jej spôsob rozhodovania je vo svetovom meradle unikátny, preto je Európska únia považovaná za štátne usporiadanie sui generis. Európska únia má právnu subjektivitu, ktorá vznikla až prijatím Lisabonskej zmluvy. Hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia. Novými cieľmi sú spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti justície a vnútra. Mnohé jej ciele už boli zrealizované - menová únia a zavedenie občianstva únie.

tags: #história #Európskej #únie #Maastrichtská #zmluva