
Paliatívna starostlivosť, zameraná na zmierňovanie ťažkostí a bolestí pri nevyliečiteľnom ochorení, je oblasť, ktorá si zaslúži pozornosť a rozvoj. Tento článok sa zameriava na históriu a vývoj paliatívnej starostlivosti na Slovensku, jej súčasný stav a výzvy do budúcnosti.
Paliatívna starostlivosť je komplexný prístup k pacientom s nevyliečiteľnými chorobami, ktorého cieľom je zlepšiť kvalitu ich života a zmierniť utrpenie. Zahŕňa nielen medicínsku starostlivosť, ale aj psychologickú, sociálnu a duchovnú podporu pre pacienta a jeho rodinu. Vychádza z princípu, že aj keď chorobu nie je možné vyliečiť, je možné zmierniť jej príznaky a zabezpečiť dôstojný život až do konca.
Slovo "paliatívny" pochádza z latinského slova "palium", čo znamená plášť alebo prikrývku. Symbolicky to vyjadruje myšlienku, že aj keď nemôžeme ranu vyliečiť, môžeme ju prikryť, aby trpiacemu bolo teplo, netrápili ho bolesti a mal pocit našej účasti na jeho utrpení.
Korene starostlivosti o chorých a umierajúcich siahajú hlboko do minulosti. Už v staroveku sa ľudia starali o svojich blízkych v chorobe a starobe. Dôkazom lásky a nezištnej opatery blížneho svojho je aj príbeh Marty, jednej z Lazárových sestier, ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych. Starostlivosť o druhých je výsadou, či darom, ktorého náplňou je porozumieť dôležitosti zmyslu lásky k blížnemu a obetavosti.
V stredoveku zohrávali dôležitú úlohu kláštory, pri ktorých často vznikali nemocnice, opatrovne a hospice. Bola lekárska terapia považovaná za Božie dielo a samotné lekárstvo za predĺženie Božej blahodate. Založenie takého strediska nemalo za cieľ len zabezpečenie prostriedkov na získanie dobrého zdravia, alebo jeho obnovu, ale aj poskytnutie všetkých prostriedkov na dosiahnutie spásy tak chorým ako aj zakladateľovi. Každá nemocnica mala kaplnku, kde sa slúžili liturgie, taktiež bol určený jeden kňaz na spovedanie.
Prečítajte si tiež: Vývoj paliatívnej starostlivosti
Moderná paliatívna starostlivosť sa začala formovať v druhej polovici 20. storočia. Za zakladateľku prvého moderného hospicu v Európe, hospicu sv. Krištofa v Londýne (1967) a priekopníčku koncepcie „celkovej bolesti“ nevyliečiteľne chorého a zomierajúceho, ktorá má súčasne somatický, psychický, sociálny a spirituálny rozmer sa považuje anglická lekárka Cicely M. Saundersová. Jej práca zdôraznila potrebu komplexnej starostlivosti o pacientov s nevyliečiteľnými chorobami, ktorá by zahŕňala nielen fyzickú, ale aj psychickú, sociálnu a duchovnú podporu.
Prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti vzniklo v Montreali vo fakultnej nemocnici r. 1973. Založil ho chirurg-onkológ Balfour Mount, ktorý prvýkrát použil termín „paliatívna starostlivosť“. Tento názov sa ujal a používa sa dodnes. V r. 1987 bola vo Veľkej Británii prijatá koncepcia paliatívnej medicíny ako lekárskej špecializácie na úrovni ostatných špecializácií.
Na Slovensku sa paliatívna starostlivosť začala rozvíjať neskôr ako v západných krajinách. Postupne však vznikali prvé hospice a oddelenia paliatívnej starostlivosti v nemocniciach. Dôležitým krokom bolo aj prijatie koncepcie paliatívnej medicíny ako špecializačného odboru.
Od roku 2005 si pripomíname 12. október ako Svetový deň hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Mottom minulého ročníka (2020) bolo: „Zdieľanie starostlivosti“. Napriek ťažkej dobe, keď celý svet bojuje s pandémiou covid 19, nesmieme zabúdať na ľudí, ktorí potrebujú paliatívnu starostlivosť teda zmierňovanie ťažkostí a bolestí pri nevyliečiteľnom ochorení.
Prebieha v podobe domácej starostlivosti. Ide o návštevnú službu vykonávanú tzv. mobilným hospicom. Je ideálnou formou starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov za podmienok, že ich zdravotný stav je stabilizovaný, symptómy ochorenia pod kontrolou, pacient má rodinné zázemie a domáca starostlivosť je dostupná. Ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú mobilné hospice ako návštevnú službu lekára, sestry a podľa potreby ďalších zdravotníckych pracovníkov hospicu v domácom prostredí pacienta.
Prečítajte si tiež: Dôchodky na Slovensku: Prehľad
Vykonávajú hospice ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Optimálny počet postelí v hospici je 20. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Ústavnú paliatívnu starostlivosť vykonávajú aj oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach. Optimálny počet postelí je 10 až 20, pričom sa odporúčajú jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami. K ústavnej zdravotnej starostlivosti patria aj jednotky paliatívnej medicíny, zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Predstavujú samostatnú jednotku pozostávajúcu z 2 až 3 jednoposteľových izieb, určenú pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť.
Je paliatívna starostlivosť poskytovaná pacientom s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúcim pacientom hospicom ako samostatným zdravotníckym zariadením. Môže sa poskytovať formou ústavnou i ambulantnou (tzv. mobilným hospicom).
Paliatívnu starostlivosť zabezpečuje multidisciplinárny tím, ktorý zahŕňa:
Dobrovoľníci sú organizovanou a školenou skupinou ľudí, ktorí sú ochotní svoj voľný čas tráviť nezištnou pomocou druhým. Neposkytujú zdravotnú starostlivosť, ani keby boli profesiou zdravotnícki pracovníci. Ak je to potrebné, vykonávajú doplnkové a vedľajšie činnosti technického alebo kultúrneho charakteru s cieľom psychosociálnej podpory zdravotníckych pracovníkov, pacientov, alebo ich rodín: napr. podávanie informácií o zdravotníckom zariadení na orientáciu, sprevádzanie na procedúry, aranžovanie prostredia, drobné nákupy, či kultúrne vystúpenia. Môžu sa podieľať na aktivitách získavajúcich finančné zdroje pre oddelenie paliatívnej medicíny alebo hospic (predaj použitého šatstva, uchádzanie sa o granty a pod.).
Slovensko čaká v zlepšení a reorganizácii paliatívnej starostlivosti ešte dlhá cesta. Hlavnou úlohou je zabezpečiť jej dostupnosť na celom území Slovenska. Je potrebné vytvoriť sieť paliatívnych pracovísk vrátane mobilných hospicov. Ďalej je potrebné zabezpečiť vzdelávanie dostatočného množstva zdravotníckeho personálu (lekárov aj sestier), ktorý by mal poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s nevyliečiteľným ochorením v pokročilom a terminálnom štádiu. Samozrejme netreba zabudnúť na novelizáciu zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Vývoj paliatívnej starostlivosti na Slovensku
Vzhľadom na dlhodobé podceňovanie problematiky paliatívnej starostlivosti, ktorej dôsledky v aktuálnej epidemiologickej situácii spoločnosť pociťuje, stojí za to spomenúť podporu paliatívnej zdravotnej starostlivosti v Hospici Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi.
Medzi hlavné výzvy patria:
Súčasťou paliatívnej starostlivosti je terminálna starostlivosť , ktorá predstavuje starostlivosť o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta v posledných dňoch a hodinách pred úmrtím.
Starostlivosť o rodinu je súčasťou paliatívnej starostlivosti a znamená psychosociálnu podporu rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí.
tags: #história #paliatívnej #starostlivosti #na #slovensku