Vývoj priemerného dôchodku na Slovensku: História a súčasnosť

Po rozpade Československa v roku 1993 prešli Slovenská republika a Česká republika rozsiahlymi ekonomickými a sociálnymi zmenami. Transformácia z centrálne plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo bola náročná, ale priniesla so sebou aj pokrok v mnohých oblastiach. Tento článok sa zameriava na vývoj priemerného starobného dôchodku na Slovensku v kontexte týchto zmien, pričom zohľadňuje aj širší ekonomický a sociálny vývoj krajiny.

Ekonomický a demografický kontext

Slovenská republika má v súčasnosti necelých 5,5 milióna obyvateľov, čo je približne polovica počtu obyvateľov Českej republiky. Pred rozdelením krajín bol však demografický vývoj odlišný. V rokoch 1963 až 1993 vzrástol počet obyvateľov na Slovensku o 24 %, zatiaľ čo v Českej republike len o 7 %.

Z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva sa v oboch krajinách za posledných 30 rokov znížil podiel detí do 15 rokov a zvýšil sa počet ľudí nad 65 rokov. Stredná dĺžka života sa predĺžila, ale Česká republika dosahuje v tomto ukazovateli lepšie výsledky. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, no po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.

Ekonomická transformácia a dobiehanie Západu

Slovensko malo v prvých rokoch existencie samostatného štátu horšiu východiskovú pozíciu ako Česká republika. V roku 1995 nedosahoval hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily ani polovicu priemeru krajín dnešnej EÚ 27. Zaostávali sme nielen za krajinami EÚ 27, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27.

Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Údaje po roku 2015 však naznačujú vzďaľovanie sa od priemeru EÚ 27.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky

Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993.

Vývoj priemerného starobného dôchodku

Priemerný starobný dôchodok na Slovensku zaznamenal od roku 1993 výrazný nárast. V roku 2021 dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993. Tento nárast je výsledkom ekonomického rastu krajiny, zvyšovania priemernej mzdy a valorizácie dôchodkov.

Znázornenie rozdielov v rokoch 1993 a 2021 z hľadiska miezd je možné vyjadriť aj prostredníctvom počtu tovarov, ktoré by si mohol spotrebiteľ za priemernú mesačnú mzdu v danom období zakúpiť. Z tohto hľadiska je kúpyschopnosť na Slovensku výrazne vyššia než bola v roku 1993, kedy jedna priemerná mzda napr.

Je však dôležité poznamenať, že nárast dôchodkov bol ovplyvnený aj infláciou. Starobné dôchodky boli z dátových dôvodov deflované indexom HICP. Reálna hodnota dôchodkov, teda ich kúpna sila, sa zvýšila menej ako nominálna hodnota.

Zadlženosť a trh práce

Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Podľa dostupných údajov na Slovensku narástol dlh domácností od roku 1995 o 30 percentuálnych bodov. Zadĺžil sa aj štát. V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol 3-násobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP. Ani v ČR neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu.

Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov na Slovensku

Slovensko malo horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %, čo bolo trikrát viac než v ČR. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k 20 %. Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky v rokoch 2008 - 2010 a pandémia v rokoch 2020 a 2021. Miera nezamestnanosti tak dosiahla historické minimum počas existencie samostatnej republiky v predpandemickom roku 2019 na úrovni 5,7 %.

Dôvera v inštitúcie a spoločenské hodnoty

Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcií. V roku 2017 tvorili výnimku len polícia, právny systém a systém zdravotnej starostlivosti. Medzi rokmi 1990 a 2017 sa rozdiel medzi dôverou v dané inštitúcie v SR a ČR ešte zväčšil v prospech Slovenska, okrem troch spomínaných oblastí. Najmarkantnejšia zmena rozdielu dôvery medzi SR a ČR bola zaznamenaná vo vzťahu k EÚ.

V roku 2017 mali občania SR najväčšiu dôveru v armádu a vzdelávací systém, pričom občania ČR najviac dôverovali v zdravotnícky a vzdelávací systém. Najnižšiu dôveru mali občania SR v roku 2017 v právny systém a tlač. Pre občanov ČR to bol parlament a cirkev. Avšak dôvera v právny systém a tlač v SR je stále takmer dvojnásobná oproti dôvere v parlament a cirkev v ČR.

Občania SR viac dôverujú skúmaným inštitúciám ako ľuďom. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že vo všeobecnosti je možné ľudom dôverovať sa na Slovensku po prepade medzi rokmi 1990 - 2008 v roku 2017 dostal na približne rovnakú úroveň ako v roku 1990. Aj keď je SR v roku 2017 na tom takmer rovnako ako ČR, dôvera voči ľuďom sa nepribližuje a stále výrazne zaostáva za západnými krajinami a predovšetkým za Škandináviou.

Slovensko aj Česko ešte čaká dlhá cesta v priblížení sa v miere tolerancie k minoritám a migrantom ku krajinám západnej Európy. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2017 až 44 % opýtaných v SR a 59 % v ČR by si za suseda neželalo mať imigranta alebo pracovníka zo zahraničia. Homosexuálov by si za suseda neželalo mať 38 % v SR a 23 % v ČR.

Prečítajte si tiež: Maďarský dôchodkový systém

Vnímanie role žien v spoločnosti po fáze približovania sa ku západným krajinám, podľa posledných dostupných dát za rok 2017, zaradilo spiatočku. Zároveň prevláda súhlas, že pri nedostatku pracovných miest majú muži väčšie právo na prácu ako ženy.

Za ostatných 30 rokov sa zväčšil rozdiel medzi SR a ČR v podiele ľudí, ktorí považujú za veľmi dôležité, aby sa dieťa doma naučilo slušnosti, resp. tolerovať a rešpektovať ostatných. Výrazný pozitívny posun od roku 1990 nastal vo vnímaní svojho zdravotného stavu ako dobrého a v podiele ľudí, ktorí sa cítia šťastní.

tags: #priemerný #dôchodok #história #Slovensko