
Článok sa zaoberá definíciou hmotného investičného majetku (HIM), jeho historickým kontextom a súčasným chápaním v slovenskom účtovníctve a daňovej legislatíve. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto kategóriu majetku, jej členenie, oceňovanie a spôsob zahrnutia do nákladov prostredníctvom odpisov.
Do roku 2002 sa v slovenskom účtovníctve používal pojem "investičný majetok", ktorého súčasťou bol aj hmotný investičný majetok. Išlo o majetok, ktorý mal hmotný charakter, bol v podniku používaný dlhšie ako jeden rok a jeho používaním dochádzalo k opotrebeniu bez zmeny jeho pôvodnej formy. Typicky sa sem zaraďovali pozemky, stavby, budovy, umelecké diela (bez ohľadu na cenu) a iné hnuteľné veci s hodnotou nad 10 000 Sk a funkčnosťou dlhšou ako jeden rok.
Opatrením Ministerstva financií SR č. 23 586/2002-92 a zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, účinným od 1. 1. 2003, sa pojem "investičný majetok" prestal používať. Namiesto neho sa zaviedla kategória "dlhodobý majetok", ktorá sa delí na:
V súčasnosti sa za dlhodobý hmotný majetok (DHM) považuje majetok s hodnotou nad 1 700 €, ktorý sa používa dlhšie ako jeden rok. Táto definícia je v súlade s § 13 opatrenia Ministerstva financií SR č. 23 054/2002-92. Dlhodobý hmotný majetok je účtovným pojmom, ktorý je pre podnikateľov vymedzený v §13 opatrenia Ministerstva financií č. 23054/2002- 92, ktorý vykonáva zákon č.331/2002 Z. z.
Medzi DHM patrí:
Prečítajte si tiež: Definícia hnuteľného majetku
Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť zaradiť do DHM aj majetok s dobou použiteľnosti viac ako 1 rok a cenou do 1700 €.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) definuje hmotný majetok (HM) podobne ako účtovné predpisy, avšak s určitými odlišnosťami. ZDP rozlišuje hmotný majetok odpisovaný (§ 26 ZDP) a hmotný majetok neodpisovaný (§ 27 ZDP), resp. vylúčený z odpisovania.
Hmotným majetkom odpisovaným podľa § 26 ods. 2 až 6 ZDP sú:
Samostatná hnuteľná vec musí spĺňať nasledovné tri podmienky, aby sa stala hmotným majetkom odpisovaným podľa zákona o daniach z príjmov a zároveň aj podľa účtovných predpisov, t. j.
Ak hnuteľná vec nespĺňa niektorú z týchto podmienok, nepovažuje sa za hmotný majetok odpisovaný podľa ZDP.
Prečítajte si tiež: Ako financovať majetok v dedičstve
Zákon o daniach z príjmov definuje súbor hnuteľných vecí v § 26 ods. Za súbor hnuteľných vecí nemožno považovať súbory vytvorené z vecí hnuteľných a nehnuteľných (telefónna ústredňa so sieťou a napojenými telefónmi, počítačová sieť s napojenými počítačmi). Ak je sieť káblov zabudovaná do stavby odpisuje sa spolu s ňou, teda je súčasťou odpisovanej nehnuteľnosti a samotné počítače alebo telefónna ústredňa s telefónmi sú hnuteľnými vecami, z ktorých možno vytvoriť súbor hnuteľných vecí.
Zákon o daniach z príjmov priamo nedefinuje pojem príslušenstvo. Preto je potrebné vychádzať z postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré v § 5 ods. 4 definujú príslušenstvo ako prídavné alebo výmenné zariadenie, ktoré je súčasťou ocenenia a evidencie dlhodobého hmotného majetku, pričom sa odvoláva na § 121 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Príslušenstvom sú predmety, ktoré tvoria s hlavnou vecou jeden majetkový celok a sú súčasťou jeho ocenenia a evidencie. Príslušenstvo je súčasťou dodávky hlavnej veci alebo sa k hlavnej veci priradí dodatočne. Pokiaľ príslušné predmety netvoria s hlavnou vecou jeden majetkový celok, ide o samostatné hnuteľné veci. Príslušenstvom je vždy povinná výbava hlavnej veci, ak to stanovujú záväzné predpisy, prípadne samostatné hnuteľné veci určené na trvalé užívanie s hlavnou vecou.
Budovy a stavby sú bez ohľadu na vstupnú cenu považované za hmotný majetok odpisovaný. Na účely zákona o daniach z príjmov sú budovy a stavby vymedzené zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a Klasifikáciou stavieb vyhlásenou opatrením ŠÚSR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2000 vyhlasuje Klasifikácia stavieb (KS).
Hmotný a nehmotný majetok sa nespotrebúva naraz, ale postupne. Jeho hodnota sa postupne prenáša do hodnoty vytváraných produktov alebo poskytovaných služieb, čím sa zabezpečuje návratnosť investovaných prostriedkov. V § 25 ods. 1 písm. a) ZDP je uvedené, že výdavky (náklady) vynaložené na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku a majetku vylúčeného z odpisovania, vrátane splátok z úverov spojených s ich obstaraním, nie sú daňovými výdavkami. Tieto výdavky sa do daňových výdavkov (výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov) dostávajú len postupne prostredníctvom daňových odpisov, a to len u majetku, ktorý nie je vylúčený z odpisovania podľa § 27 ZDP.
Odpisovaním sa podľa zákona o daniach z príjmov rozumie postupné zahrnovanie odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku používaného na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ktorý je evidovaný v majetku daňovníka, do daňových výdavkov vrátane hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného podľa § 9 ods. 4 ZDP.
Prečítajte si tiež: Hnuteľný vs. nehnuteľný majetok
Účtovné odpisy si stanovuje účtovná jednotka sama na základe vlastného odpisového plánu, ktorý má vyjadriť reálnu ekonomickú životnosť majetku, intenzitu jeho využitia a skutočnú opotrebovanosť v jednotlivých rokoch. Plán účtovných odpisov je povinnou náležitosťou knihy dlhodobého majetku, čo vyplýva z § 28 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorý ustanovuje povinnosť odpisovať hmotný a nehmotný majetok (okrem zásob a pohľadávok) v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam používania majetku, a to v súlade s odpisovým plánom.
Daňové odpisy sú upravené zákonom a ich výška a spôsob výpočtu je daná zákonom. Prostredníctvom odpisov štát nepriamo motivuje podnikateľov investovať do obnovy výrobných zariadení, rozvíjať určité odvetvia, zavádzať vybrané technológie.
V § 26 ods. 1 ZDP sa od 1. 1. 2000 zvýraznila skutočnosť, že rozhodujúcou podmienkou začatia odpisovania majetku je povinnosť jeho evidovania (zaúčtovania) v majetku daňovníka, a to v súlade s účtovníctvom. Evidovaním v majetku daňovníka sa rozumie okamih zaradenia majetku do užívania. Zaradiť do užívania možno len taký majetok, ktorý spĺňa ekologické, stavebné, hygienické, požiarne, bezpečnostné a iné právne predpisy. V jednoduchom účtovníctve sa zaúčtovaním rozumie zaevidovanie v knihe dlhodobého majetku.
Vstupnou cenou rozumieme cenu stanovenú na účely odpisovania. Spôsob stanovenia tejto ceny závisí od spôsobu nadobudnutia dlhodobého hmotného majetku. Je definovaná v § 25 ods. 4 zákona o účtovníctve ako cena, za ktorú sa daný majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním. Všetky tieto náklady sa zahrnú do obstarávacej ceny pokiaľ vznikli do okamihu zaradenia majetku do užívania.
Podľa postupov účtovania platných od 1. 1. 2003 sa za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku, nepovažujú naviac oproti postupom účtovania platným do 31. 12. 2002 ani náklady na opravy a udržiavanie a úroky. Od 1.1.05 môžu byť úroky z úverov súčasťou OC - podľa rozhodnutia UJ!
Ocenenie DHM sa zvyšuje o náklady na dokončené technické zhodnotenie ak náklady za účtovné obdobie sú v úhrne vyššie 1700€ a technické zhodnotenie je uvedené do užívania. Ak technické zhodnotenie nie je vyššie 1700€, UJ o ňom účtuje ako- o technickom zhodnotení- v prípade NM o ňom účtuje ako o službách ( 518 Účet 518 - Ostatné služby (Nákladový - daňový) 518 - Ostatné služby)- pri DHM ako o nákladoch na hospodársku činnosť.
Vyradenie HIM - komisia vystaví zápisnicu o likvidácií HIM z používania. Spôsoby vyradenia hmotného a nehmotného majetku, účtovanie vyradenia, návod ako na to.
UJ účtuje o DM iba v prípade, že má k majetku vlastnícke právo alebo právo správy + špecifické prípady vymedzené v postupoch účtovania a to:
O dlhodobom majetku účtuje UJ až vtedy, keď ho uvedie do užívania.
tags: #hmotný #investičný #majetok #definícia