Hnuteľný Majetok: Definícia a Kontext

Majetok podniku predstavuje súhrn takmer všetkých aktív firmy a poskytuje prehľad o jej kapitáli. Účtovné predpisy rozlišujú niekoľko typov majetku podniku: základné delenie je na hmotný majetok (hnuteľný a nehnuteľný) a nehmotný majetok. Oba druhy majetku môžeme ešte rozdeliť na dlhodobý a krátkodobý. Samostatnú kategóriu potom tvorí finančný majetok a pohľadávky.

Účelom účtovnej evidencie majetku podniku je mať prehľad o tom, aký má firma kapitál, tzn. čo všetko a v akej hodnote firma vlastní. Každý podnikateľ, ktorý vedie účtovníctvo, musí všetok svoj majetok evidovať. Evidenciu majetku musí viesť aj SZČO, ktorá vedie daňovú evidenciu. Jedine podnikateľ - SZČO, ktorý uplatňuje paušálne výdavky, nemusí komplexnú evidenciu majetku riešiť.

Hmotný Majetok: Hnuteľný a Nehnuteľný

Hmotným majetkom sa rozumie fyzicky existujúci majetok, napr. firemná nehnuteľnosť, služobné auto, vybavenie kancelárií a pod. Nehmotným majetkom sú ‚‚abstraktné‘‘ aktíva - môžu to byť napr.

Hnuteľný Majetok

Hnuteľný majetok, na rozdiel od nehnuteľného, je charakterizovaný svojou premiestniteľnosťou. Príkladmi hnuteľného majetku sú:

• Výrobné zariadenia
• Zariadenia a predmety slúžiace na poskytovanie služieb
• Účelové predmety
• Iné zariadenia, ktoré s budovou alebo so stavbou netvoria jeden celok, aj keď sú s ňou pevne spojené

Za samostatnú hnuteľnú vec sa považuje aj napr. Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku.

Prečítajte si tiež: Ako financovať majetok v dedičstve

Nehnuteľný Majetok

Definícia nehnuteľného majetku je však komplexnejšia. Na to, aby sme mohli správne identifikovať službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť (miesto dodania podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH), je napríklad nutné zohľadniť aj prvky, ktoré sa na ňu namontujú, resp. Na účely uplatnenia oslobodenia, resp. uplatnenia DPH podľa podmienok § 38 zákona o DPH (dodanie a nájom nehnuteľností) má byť nehnuteľná vec stavbou, resp. jej časťou. Tento pojem sa má vykladať jednotne vo všetkých členských štátoch.

Pomerne priamy (rozšírený) návod na špecifikáciu pojmu „nehnuteľný majetok“ a na služby súvisiace s nehnuteľným majetkom poskytuje článok 13b vykonávacieho nariadenia Rady č. 1042/2013 [zmenilo sa ním nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011], ktoré vytvoril zákonodarca EÚ s cieľom vysvetliť špecifické oblasti v praxi. Definícia nehnuteľného majetku v článku 13b zahŕňa štyri kategórie - od písmena a) po písmeno d). Nemali by sa však posudzovať ako možnosti, ktoré sa navzájom vylučujú. Budovy, pozemok, stromy, plodiny a pod. sa považujú aj z logiky veci za tovar, pri ktorom je zrejmé, že ho nie je možné ľahko premiestniť alebo presunúť. Tento tovar je nehnuteľný a v zásade by sa mal naň vzťahovať článok 13b písm.

Výťahy, dvere, okná a pod. - t. j. tovar, ktorý je možné premiestniť, resp. presunúť, ale ktorý sa bude považovať za nehnuteľný majetok, pretože „úzko súvisí“ s nehnuteľným tovarom alebo „je začlenený“ do nehnuteľného tovaru. Tento tovar by mal patriť pod článok 13b písm.

Žatva, poľnohospodárske práce sú napríklad službou vzťahujúcou sa na nehnuteľnosť.

Časové Hľadisko: Krátkodobý a Dlhodobý Majetok

Ako hmotný, tak aj nehmotný majetok môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Krátkodobý majetok sa v účtovníctve definuje ako majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom je najviac jeden rok.

Prečítajte si tiež: Hnuteľný vs. nehnuteľný majetok

Dlhodobý Majetok

Definovať dlhodobý majetok je dôležité najmä kvôli daňovým a účtovným odpisom.

Pri dlhodobom majetku je potrebné dať si pozor na to, či ho definujete podľa zákona o dani z príjmu, alebo podľa zákona o účtovníctve, resp. postupov účtovania. Na účely účtovných predpisov však možno aj samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí a nehmotný majetok s nižším ocenením a s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok na základe rozhodnutia účtovnej jednotky zaradiť do dlhodobého majetku. Firmy v praxi často vo svojom účtovníctve stanovujú rovnakú cenovú hranicu pre samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí aj nehmotný majetok, s ktorou pracujú daňové predpisy (t. j. 1 700 eur, resp. 2 400 eur).

Príklad: Zaobstaráte si do firmy software za 4 000 eur. Vaša interná účtovná smernica kopíruje daňové predpisy a stanoví minimálne ocenenie pre dlhodobý nehmotný majetok na hranicu viac ako 2 400 eur. Náklady na nový software účtovne zaevidujete pod dlhodobý nehmotný majetok a účtovne a daňovo ho budete odpisovať podľa pravidiel stanovených vašou internou účtovnou smernicou.

A čo so samostatnými hnuteľnými vecami alebo nehmotným majetkom, ktoré ste síce obstarali lacnejšie ako 1 700 eur, resp. 2 400 eur, ale budete ich používať dlhšie ako rok? Ako už bolo spomenuté, všetko záleží od vašej internej účtovnej smernice. Buď položky tohto typu zaúčtujete ako tzv. drobný dlhodobý majetok a budete ho odpisovať alebo samostatné hnuteľné veci zaúčtujete ako zásoby a nehmotný majetok ako služby. Typicky sú to pracovné stoly, notebooky, tlačiarne a lacnejší software. Napríklad účtovná smernica môže stanoviť aj dolnú hranicu na evidenciu drobného dlhodobého majetku.

Dlhodobý nehmotný majetok - je taký majetok, ktorého ocenenie je vyššie ako 50 tisíc Sk (dnes cca 1660 eur) a doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok.

Prečítajte si tiež: Majetok firmy: Hnuteľný vs. Nehnuteľný

Krátkodobý Majetok

Krátkodobý majetok patrí medzi obežné aktíva. Je to všetok majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom je najviac jeden rok. Vo všeobecnosti ho teda ‚‚spotrebujete‘‘ do jedného roka od jeho obstarania.

Finančný Majetok a Pohľadávky

Samostatnú kategóriu majetku predstavuje finančný majetok a pohľadávky - nespadajú ani pod hmotný ani pod nehmotný majetok. Finančný majetok je len účtovný pojem, zákon o dani z príjmu ho síce spomína, ale odkazuje pri ňom práve na zákon o účtovníctve. Dlhodobý finančný majetok predstavuje firemnú investíciu do budúcna (niekedy sa preto stretnete aj s pojmom investičný majetok). Krátkodobý finančný majetok môže byť hotovosť v pokladnici alebo peniaze na firemnom účte.

Pojem pohľadávka nie je vysvetlený ani v daňových ani v účtovných predpisoch. Pohľadávkou je možné rozumieť právo jednej osoby požadovať určité plnenie od inej osoby. Dlhodobé pohľadávky sú pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom viac ako jeden rok. K dlhodobej pohľadávke môže dôjsť napríklad vtedy, ak niekomu niečo predáte a bude vám to splácať viac ako jeden rok. Naopak, krátkodobé pohľadávky majú dohodnutú dobu splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom najviac jeden rok. Do investičného majetku radia ekonómovia aj tzv. goodwill. To je hodnota značky, tzv. brand value.

Obnova Majetku a Odpisy

Majetok môže plniť svoje funkcie iba vtedy, ak je v dobrom prevádzky schopnom stave. Obnova majetku - predstavuje súbor činností, ktorými sa odstraňujú dôsledky opotrebenia majetku. Úplná obnova znamená, že starý opotrebovaný majetok sa likviduje a nahrádza sa novým. Opravy sú činnosti, ktorými sa odstraňujú následky opotrebenia majetku a obnovujú jeho pôvodné úžitkové vlastnosti.

1. bežná údržba - čistenie, mazanie, prehliadky
2. malá oprava - výmena súčiastky…

Odpisy sú ekonomickým vyjadrením fyzického a morálneho opotrebenia odpisovaného majetku. Okrem odpisovaného majetku máme majetok neodpisovaný - neodpisujú sa pozemky, umelecké diela, zbierky. Účtovné odpisy podnik uskutočňuje na základe zákona o účtovníctve. Podnik zaradí majetok a odpisuje ho podľa odpisového plánu, v ktorom určí jednotlivé druhy odpisovaného majetku a sadzby účtovných odpisov.

Daňové odpisy upravuje ich zákon o daniach z príjmov podľa ktorého daňovým odpisom sa rozumie peňažná výška odpisu dlhodobého majetku uznaná ako náklad na dosiahnutie , zabezpečenie a udržanie príjmov podniku.

Faktory Opotrebenia

1. Fyzické opotrebenie - vzniká v dôsledku používania majetku v podnikateľskej činnosti.
2. Morálne opotrebenie - vzniká v dôsledku rozvíjajúceho sa technického pokroku.

Zvýšená Vstupná Cena

Zvýšená vstupná cena - je cena zvýšená o technické zhodnotenie majetku v druhom a v ďalších rokoch používania majetku.

Správa Majetku Štátu

ZÁKON Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to:

• štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,
• štátny fond,
• právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu,
• štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu; práva a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

Na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Správa Majetku Štátu: Práva a Povinnosti

Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. Rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu.

Majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom.

tags: #hnutelny #majetok #definícia