
Tento článok sa zameriava na definície hnuteľného a nehnuteľného majetku, ich rozdiely a aspekty súvisiace s ich účtovaním a zdaňovaním. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po odborníkov.
Majetok podniku predstavuje všetky prostriedky, ktoré podnik pri svojej činnosti obstaráva, používa, vytvára a s ktorými účelne hospodári.
Hnuteľný majetok sú veci, ktoré sa dajú premiestniť z jedného miesta na druhé bez toho, aby sa narušila ich podstata. Príklady hnuteľného majetku obce môžu byť napríklad autá, stroje, zariadenia a iné predmety.
Verejní činitelia musia v súčasnosti priznať len hnuteľný majetok, ktorý presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, pričom nemusia konkretizovať jeho presnú hodnotu. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH) s týmto nesúhlasí a navrhuje, aby verejní činitelia museli odkryť skutočnú hodnotu svojho majetku, vrátane peňazí na účtoch a hodnoty domu.
Pri predaji nehnuteľností sa niekedy vyskytujú špekulácie, kde predávajúci sa snažia zmluvne podchytiť čo najväčšiu sumu "hnuteľného" majetku, aby nemuseli platiť dane pri predaji nehnuteľnosti, ktorú vlastnia do 5 rokov. Do tejto kategórie sa často zaraďujú aj veci, ktoré by sa štandardne mali považovať za súčasť nehnuteľnosti. So šikovnou argumentáciou sa dá aj zo sanity urobiť vec hnuteľnej povahy.
Prečítajte si tiež: Definícia hnuteľného majetku
Nehnuteľný majetok sú veci pevne spojené so zemou, ako sú pozemky, budovy, byty a nebytové priestory.
Majetok obce tvoria nehnuteľné veci (stavby pevne spojené so zemou pevným základom, pozemky, byty a nebytové priestory) a hnuteľné veci. Všeobecným predpisom v oblasti majetkovoprávnej na úseku obcí je zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje majetkové postavenie obcí a hospodárenie s ich majetkom.
Daňovník, ktorý kúpi administratívnu budovu a podá návrh na vklad do katastra nehnuteľností, môže uplatniť ročný daňový odpis aj v prípade, že vklad nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností nebude povolený do konca roku.
Majetok sa ďalej delí na dlhodobý a krátkodobý. Dlhodobý majetok je majetok, ktorý má dobu použiteľnosti dlhšiu ako jeden rok.
V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva trvalé zníženie ocenenia dlhodobého majetku zodpovedajúce miere jeho opotrebenia, technickému a morálnemu zastaraniu predstavujú oprávky k dlhodobému hmotnému majetku.
Prečítajte si tiež: Ako financovať majetok v dedičstve
Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu. Odpisovanie si určí účtovná jednotka vo svojom odpisovom pláne tak, aby zodpovedalo miere fyzického opotrebovania v bežných podmienkach jeho používania alebo technickému a morálnemu zastaraniu. Účtovná jednotka prehodnotí odpisový plán podľa meniacich sa podmienok a upraví zostatkovú dobu odpisovania alebo sadzby odpisovania. Účtovná jednotka, ktorá má k majetku vlastnícke právo, právo správy alebo účtuje o majetku v užívaní, začne odpisovať dlhodobý hmotný majetok odo dňa jeho uvedenia do užívania.
Daňové odpisy sa vypočítajú podľa zákona o dani z príjmov. V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok do jednej zo štyroch odpisových skupín. Spôsob odpisovania stanoví daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok. Odpisovanie je povolené aj v daniach pochopiteľne len do daňového ocenenia.
Ak účtuje účtovná jednotka v podvojnom účtovníctve a účtovné odpisy sú stanovené tak, aby zobrazovali skutočný stav majetku, vzniká v mnohých prípadoch rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi. Pri zistení základu dane z príjmov potom tento rozdiel zvyšuje alebo znižuje výsledok hospodárenia.
Prečítajte si tiež: Majetok firmy: Hnuteľný vs. Nehnuteľný