
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o účtovaní predaja hnuteľného majetku, zohľadňujúc právne predpisy a postupy účtovania na Slovensku. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre rôzne cieľové skupiny, od študentov po profesionálov v oblasti účtovníctva.
Hnuteľný majetok, v zmysle § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP), je definovaný ako majetok, ktorý možno fyzicky premiestniť z jedného miesta na druhé. Patria sem napríklad vozidlá, stroje, zariadenia, nábytok a iné hnuteľné veci. Samostatnou hnuteľnou vecou je výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden celok, aj keď je s ňou pevne spojený. Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku.
Prešovský samosprávny kraj (PSK), ako príklad, môže ponúkať na predaj hnuteľný majetok v súlade s § 281 a nasl. Obchodného zákonníka a zákonom č. 446/2001 Z. z. Verejná obchodná súťaž prebieha za nasledovných podmienok:
Predmetom účtovníctva každého podnikateľského subjektu je účtovanie o stave a pohybe majetku. Pri predaji hnuteľného majetku je dôležité správne zaúčtovať tržby, zostatkovú cenu a prípadný zisk alebo stratu z predaja.
Aj keď ide o predaj odpísaného hmotného majetku, ako základ pre stanovenie predajnej ceny by sa mala použiť reálna hodnota majetku. Zákon o dani z príjmov ani iný predpis pri predaji hnuteľného majetku nevyžaduje znalecký posudok. Aj napriek tomu, že v zmysle zákona o cenách sa cena určuje dohodou zmluvných strán, z hľadiska zákona o dani z príjmov je potrebné skúmať, či dohodnutá cena sa líši alebo nelíši od ceny obvyklej. V súlade s § 2 písm. c) ZDP na účely príjmu je predmet predaja potrebné oceniť cenou bežne používanou v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebovania predmetného plnenia, t. j. cenou obvyklou.
Prečítajte si tiež: Definícia hnuteľného majetku
Vychádzajúc z § 2 písm. h) ZDP, v zmysle ktorého zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane, príjem z predaja hmotného majetku je zdaňovaným príjmom.
Podľa § 9 ods. 1 písm. d) ZDP sú od dane oslobodené príjmy z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku.
Predaj hmotného majetku je v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty považovaný za dodanie tovaru. Dňom dodania vzniká daňová povinnosť. Základom dane podľa § 22 ods. 1 zákona je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia, zníženú o daň. V zmysle § 42 zákona je od dane pri dodaní tovaru oslobodené dodanie tovaru, ktorý sa používa výlučne na činnosti oslobodené od dane alebo pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7.
Ak fyzická osoba - podnikateľ obstará hnuteľný majetok od fyzickej osoby - nepodnikateľského subjektu, obchodno-záväzkový vzťah vzniká na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je účtovným dokladom u fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva.
Ak dochádza k predaju majetku, ktorý nebol zaradený do užívania, tzn. o nedokončenom majetku, resp. aj o nedokončenom technickom zhodnotení na takomto majetku, je v súlade s postupmi účtovania účtované na účte 042, prípadná strata z predaja takéhoto majetku je daňovo uznaná. Daňovník v uvedených prípadoch neuplatňuje postup podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP.
Prečítajte si tiež: Ako financovať majetok v dedičstve
Ak sa hmotný majetok ako dar poskytne akýmkoľvek osobám, zostatková hodnotav zmysle § 21 ods. 2 písm. f) ZDP vždy predstavuje nedaňový výdavok, v podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje na účet 543 - Dary, v jednoduchom účtovníctve sa o zostatkovej cene v rámci účtovných uzávierkových účtovných operácií neúčtuje. Ak účtovná jednotka majetok daruje zamestnancovi, zamestnanec dosiahne nepeňažný príjem vo výške hodnoty daru poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Tento príjem je v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane a vzniká daňová povinnosť, pretože dary nie sú predmetom dane iba v prípadoch, ak nie sú poskytované v súvislosti s výkonom podľa § 5 alebo podľa § 6 ZDP.
Ak účtovná jednotka prebytočný a neupotrebiteľný hmotný majetok nepredá alebo nedaruje, môže rozhodnúť o jeho likvidácii. Spôsob likvidácie bude závislý od druhu likvidovaného majetku. Majetok určený na likvidáciu môže mať charakter odpadu. Likvidáciu starého motorového vozidla môže vykonať len autorizovaný spracovateľ starých vozidiel nazývaný šrotovisko. Nefunkčné elektrické a elektronické zariadenia je potrebné odovzdať do zberných dvorov.
Podnikateľ s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov sa môže rozhodnúť, že majetok zaradený v obchodnom majetku vyradí a preradí do osobného užívania. Zostatková cena hmotného majetku pri jeho preradení do osobného užívania nie je uznaným daňovým výdavkom, čo vyplýva z § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov. Ak podnikateľ majetok, ktorý preradil z obchodného majetku do osobného užívania, predá do piatich rokov od preradenia do osobného užívania, príjem z predaja bude predstavovať zdaniteľný ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
O hmotnom majetku, ktorého ocenenie sa rovná sume 1 700 € alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku, sa účtuje ako o zásobách. Postup a spôsob vyraďovania prebytočného a neupotrebiteľného drobného hmotného majetku by mal byť rovnaký ako pri vyraďovaní dlhodobého hmotného majetku, t. j. účtovná jednotka môže drobný hmotný majetok predať, darovať alebo fyzicky zlikvidovať. Hodnota drobného hmotného majetku bola do základu dane zahrnutá jednorazovo pri nákupe, resp. pri zaradení do používania, preto pri vyradení z používania základ dane neovplyvňuje. Vplyv na základ dane má len príjem z predaja.
Pán Anton K. poberal v roku 2007 príjmy zo závislej činnosti. V marci roku 2007 kúpil krovinorez na vykášanie nežiaducich porastov okolo plota vo svojej záhrade. V máji 2007 krovinorez predal. Príjmy z predaja hnuteľných vecí, v tomto prípade krovinorezu, sú podľa § 8 ods. 1 písm. d) ZDP od dane z príjmov oslobodené bez ohľadu na dobu vlastníctva hnuteľnej veci, za predpokladu, že hnuteľná vec nebola zaradená do obchodného majetku alebo ak od vyradenia z obchodného majetku uplynulo 5 rokov.
Prečítajte si tiež: Hnuteľný vs. nehnuteľný majetok
Pán Igor Z. prevádzkoval v rokoch 1995 až 2003 živnosť. Až do roku 2007 používal osobný automobil, ktorý mal v období prevádzkovania živnosti zaradený medziobchodný majetok a ktorý z obchodného majetku vyradil 31. 12. 2003. Osobný automobil v roku 2007 predal. Príjem z predaja osobného automobilu u pána Igora Z. nie je od dane oslobodený, lebo neuplynula päťročná lehota od vyradenia osobného automobilu z obchodného majetku.
Teodor R. prevádzkoval živnosť. Súčasťou obchodného majetku bol malotraktor. Počas prevádzkovania živnosti, v roku 2006, Teodor R. zomrel. Jedinou dedičkou jeho majetku sa stala manželka, Katarína R., ktorá ďalej živnosť neprevádzkuje a v roku 2007 sa rozhodla malotraktor predať. U manželky tento majetok nebol účtovaný ako obchodný majetok, preto je príjem z predaja malotraktora u nej od dane oslobodený.