Hodnoty voľného času u mentálne postihnutých: komplexný pohľad

Článok sa zaoberá hodnotami voľného času u osôb s mentálnym postihnutím. Analyzuje špecifiká edukácie, psychosociálne aspekty a možnosti integrácie týchto osôb do spoločnosti. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na danú problematiku a zdôrazniť dôležitosť individuálneho prístupu a podpory.

Špeciálna pedagogika TPCHZO

Špeciálna pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (TPCHZO) je vedný odbor, ktorý skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva. Zaoberá sa deťmi, mládežou a dospelými. Predmetom pedagogiky TPCHZO sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.

Telesne postihnutý, chorý a zdravotne oslabený jedinec

Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré zapríčiňujú poruchy hybnosti. Chorý jedinec sa nachádza v stave choroby, ktorá predstavuje poruchu rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Choroby sa delia na rôzne skupiny, napríklad choroby tráviaceho, dýchacieho, srdcovo-cievneho, pohybového a nervového systému. Zdravotne oslabený jedinec je v stave rekonvalescencie, má zníženú odolnosť voči chorobám alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu. Edukácia TPCHZO je podmienená poruchami hybnosti, vyššej nervovej činnosti a nespasticitou.

Pridružené poruchy a získané telesné postihnutia

Medzi pridružené poruchy DMO patria poruchy telesného vývinu, intelektových schopností, epilepsia, poruchy zraku, sluchu, učenia, reči, dýchania a obmedzenie sociálnych kontaktov. Vrodené poruchy vývinu zahŕňajú dysmélie, čo sú poruchy vo vývine končatín. Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením môžu viesť k poruchám pamäti, pozornosti, senzorickým poruchám a mentálnej retardácii. Úrazy miechy sprevádza znížená mobilita až imobilita, parézy a plégie. Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia zahŕňajú amputácie, ktoré môžu byť primárne, sekundárne alebo terciárne. Svalové ochorenia, ako napríklad progresívna svalová dystrofia, spôsobujú degeneratívny rozpad svalstva. Medzi druhy zdravotného oslabenia patrí obezita a asténia.

Psychické osobitosti TPCHZO

Edukácia TPCHZO je podmienená poruchami hybnosti a odchýlkami v psychickom vývine. Častou črtou je komplex menejcennosti, pocit izolácie, osamelosti a odlišnosti, prejavy pasivity a pesimizmu, neprimeraný strach, slabšia prispôsobivosť, veľké výkyvy v emocionalite a kritický vzťah k iným. Mentálna úroveň jedinca je základnou podmienkou jeho edukácie. Žiaci dosahujú normálnu mentálnu úroveň alebo jej dolnú hranicu až mentálne postihnutie, alebo majú nadanie v určitej oblasti. Osobitnú skupinu tvoria žiaci so špecifickými psychickými deficitmi. Schopnosť dorozumievania súvisí s poruchami motoriky reči, senzorickými poruchami alebo mentálnou retardáciou. Reaktívne psychické zmeny sú psychickými následkami telesnej chyby, choroby, pôsobenia medikamentov, celého liečebného režimu a izolácie.

Prečítajte si tiež: Dôležitosť hodnôt v zariadeniach pre seniorov

Osobitosti edukácie TPCHZO

TPCHZO je proces cieľavedomého a systematického pôsobenia na osobnosť jedinca v rôznych obdobiach jeho vývinu, pričom treba rešpektovať jeho vekové, somatické a psychické osobitosti súvisiace s postihnutím. Špecifické postavenie má pohybová výchova detí s DMO v predškolskom veku, ktorá vychádza z kinezioterapie. Kinezioterapia sa praktizuje u detí s DMO v najútlejšom veku a obsahuje viacero metód. Reflexológia má nezastupiteľné miesto aj v edukácii detí s DMO. Uplatňovanie reflexnej teórie v edukácii detí s DMO rozpracoval Kábele, ktorý vyslovuje požiadavku súčasného rozvoja hybnosti a reči na základe zásad pohybovej výchovy: vývinu, reflexnosti, rytmizácie hybnosti a reči, komplexnosti, kolektívnosti, primeranosti a individuálneho prístupu.

Zásady edukácie TPCHZO

Zásada vývinu požaduje, aby nácvik pohybových a rečových schopností detí s DMO postupoval podľa ontogenetického vývinu týchto funkcií. Zásada reflexnosti požaduje využívať polohové a pohybové reflexy pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO. Zásada rytmizácie využíva priaznivý vplyv rytmu pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO. Zásada komplexnosti umožňuje viaczmyslovo pôsobiť na dieťa prostredníctvom sluchových, zrakových, polohových a pohybových podnetov. Zásada kolektívnosti vyžaduje, aby sa cvičenie reči a hybnosti u detí s DMO realizovalo v detskom kolektíve. Zásadu primeranosti a individuálneho prístupu treba uplatňovať v celom nácviku pohybových a rečových schopností detí s DMO.

Oblasti výchovy u TPCHZO

Výchova k pohybu zahŕňa rozvoj jemnej a hrubej motoriky, motoriky artikulačných orgánov a mimiky. Cieľom je vzbudiť záujem, zvýšiť aktivitu a viesť k prežívaniu radosti. Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa sa zakladá v rodine a jej cieľom je posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k iným deťom a pestovať lásku a sympatie k človeku. Výchova k poznaniu, mysleniu a reči má za cieľ rozvíjať pociťovanie, vnímanie, pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie a reč. Výchova akceptovania telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie vedie k emocionálnemu, poznávaciemu a praktickému využitiu všetkých životných možností a obmedzení. Výchova rozvíjania hudobných a výtvarných schopností má výchovný a zdravotný význam, uvoľňuje svalové napätie a rozvíja hudobnosť a spontánnu tvorivosť.

Edukácia telesne postihnutých detí v špeciálnych školách a zariadeniach

Edukácia telesne postihnutých detí prebieha v domovoch sociálnych služieb, materských školách pre telesne postihnutých, základných školách, stredných školách, odborných učilištiach a gymnáziách. Pre chorých a zdravotne oslabené deti a mládež sú určené nemocnice, detské liečebne, detské ozdravovne, materské školy pri nemocnici a liečebni, základné školy pri nemocnici a liečebni a detské ozdravovne.

Komplexná rehabilitačná starostlivosť (KRS)

KRS je uspôsobenie alebo znovu uspôsobenie dieťaťa, ktoré je od narodenia telesne alebo zdravotne postihnuté, alebo dieťaťa, ktoré toto postihnutie získalo v priebehu života. Zahŕňa komplexné a koordinované využívanie medicínskych, sociálnych, výchovných a pracovných prostriedkov na skvalitnenie života dieťaťa s telesným postihnutím. Cieľom KRS je spoločenské začlenenie alebo znovu začlenenie dieťaťa s telesným postihnutím do spoločnosti prostredníctvom výchovnej, pracovnej a sociálnej rehabilitácie.

Prečítajte si tiež: BMI a starší dospelí

Zložky KRS

Liečebná rehabilitácia smeruje k vyliečeniu choroby, úprave zdravotného stavu, odstráneniu alebo zmierneniu orgánového alebo funkčného defektu a k vytvoreniu priaznivých somatických podmienok pre spoločenské začlenenie. Zahŕňa diagnostickú činnosť a určenie programu liečby. V užšom zmysle zahŕňa komplex liečebných postupov v oblasti rehabilitácie, ako sú fyzioterapia, kinezioterapia a ergoterapia. Výchovná rehabilitácia zahŕňa oblasť výchovy a vzdelávania detí s telesným postihnutím v špeciálnych školách alebo formou integrácie do bežných škôl. Pracovná rehabilitácia zabezpečuje uplatnenie telesne a zdravotne postihnutých v zamestnaní. Sociálna rehabilitácia prispôsobuje postihnutého jedinca na to, aby sa realizoval v práci, v rodine a v bežnom kontakte s ľuďmi.

Socializácia a integrácia

Spoločenská integrácia je najvyšším stupňom socializácie postihnutého človeka. Stupne socializácie zahŕňajú integráciu, adaptáciu a inferioritu. Jedinci postihnutí od narodenia a v detstve potrebujú kontakt s prostredím mimo špeciálneho zariadenia. Jedinci postihnutí v dospelosti predstavujú osobitnú problematiku sociálnej rehabilitácie.

Hodnoty voľného času u mentálne postihnutých

Ľudia s mentálnym postihnutím sú často v spoločnosti vnímaní ako "iní". Každá spoločnosť má svoje ideály krásy a hodnoty, ktoré uznáva. Ľudia s mentálnym postihnutím môžu mať obmedzenia v dosahovaní týchto noriem, čo vedie k ich odlišovaniu. Mentálne postihnutie sa prejavuje ako oslabená schopnosť koncentrácie, krátkodobej pamäti, učenia a chápania komplexných myšlienok.

Charakteristika mentálneho postihnutia

Mentálne postihnutie nie je choroba, ale stav spôsobený rôznymi príčinami, ako sú genetické faktory, poškodenie mozgu alebo sociálne a psychologické faktory. Nie je možné ho "liečiť", ale vhodnou výchovou a vzdelávaním je možné naučiť človeka s mentálnym postihnutím mnohé veci. Mentálne postihnutie sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívne schopnosti zahŕňajú schopnosť samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Ľudia s mentálnym postihnutím majú problémy s adaptáciou a flexibilitou myslenia.

Klasifikácia mentálneho postihnutia

Mentálne postihnutie sa v minulosti označovalo mnohými pojmami, ktoré sa stali dehonestujúcimi. V roku 2009 bola zahájená kampaň za "Ukončenie používania slova Retard". Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu. Americká asociácia pre mentálne a vývinové postihnutia (AAIDD) definovala v roku 2002 mentálne postihnutie ako neschopnosť charakterizovanú obmedzeniami v intelektovom funkcionovaní a adaptívnom správaní.

Prečítajte si tiež: Súčasná hodnota a príklady

Miera podpory

V súčasnosti sa kladie dôraz na mieru podpory, ktorú človek s mentálnym postihnutím potrebuje. Stupeň mentálneho postihnutia nehovorí nič o potrebách jedinca. Rozlišujeme občasnú, obmedzenú, rozsiahlu a úplnú podporu. Každý človek s mentálnym postihnutím je jedinečný subjekt s charakteristickými črtami. Je dôležité pristupovať k nim ako k seberovným partnerom a akceptovať ich takých, akí sú.

Integrácia a sebarealizácia

Ľudia s mentálnym postihnutím potrebujú podporu, ktorá im umožní začlenenie a sebarealizáciu. Je dôležité zmeniť uhol pohľadu spoločnosti a pristupovať k nim ako k plnohodnotným členom. Mentálne postihnutie sa prejavuje ako oslabená schopnosť koncentrácie, krátkodobej pamäti, učenia a chápania komplexných myšlienok. Človek s mentálnym postihnutím môže mať niektoré schopnosti vysoko vyvinuté, ale iné zasa oslabené. Mentálne postihnutie nie je možné "liečiť", avšak vhodnou výchovou a vzdelávaním je možné naučiť takéhoto človeka veľa vecí.

Sociálne a výchovné podmienky

Mentálne postihnutie môže vzniknúť aj na báze nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok. Podľa Baja slovo retardácia znamená zdržiavanie, omeškanie, oneskorovanie, spomalenie. Mentálne postihnutie sa v minulosti označovalo mnohými pojmami, ktoré sa stali dehonestujúcimi.

Teratogénne vplyvy

Príčiny mentálneho postihnutia ako jednej z prejavov odchýlky, resp. postihnutie podmienené pôsobením teratogénnych vplyvov v prenatálnom veku vzniká prostredníctvom faktorov poškodzujúcich normálny vývin plodu v období tehotenstva. Jedná sa o fyzikálne, chemické a biologické vplyvy pôsobiace v prenatálnom období.

AAIDD definícia

Americká asociácia pre mentálne a vývinové postihnutia (AAIDD) definovala v roku 2002 mentálne postihnutie ako neschopnosť charakterizovanú signifikantnými obmedzeniami v intelektovom funkcionovaní a adaptívnom správaní. Obmedzenia sa týkajú hlavne adaptívnych schopností z oblasti pojmovej, praktickej a sociálnej inteligencie. V súčasnosti sa kladie dôraz na mieru podpory, ktorú takýto človek s mentálnym postihnutím potrebuje.

Mentálne postihnutie a vzdelávanie na Slovensku

Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku vyšší v porovnaní so zahraničím. Diagnóza ľahkého mentálneho postihnutia pre väčšinu detí znamená, že základné vzdelanie absolvujú oddelene od svojich rovesníkov a budú mať len obmedzené možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole. Vysoký podiel detí s diagnózou MP v niektorých krajoch pravdepodobne súvisí s tým, že tam žije väčšina Rómov. Deti z marginalizovaných rómskych komunít tvoria väčšinu žiakov špeciálnych tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a špeciálnych škôl.

Formy vzdelávania

V súčasnosti sa väčšina detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried však kladie vysoké nároky na pedagóga. Závažným problémom súčasného nastavenia vzdelávacieho systému je skutočnosť, že deti s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím nemôžu pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách.

Starostlivosť o osoby s mentálnym postihnutím

Úroveň podpory, ktorú osoba s mentálnym postihnutím potrebuje, závisí od jej mentálneho aj fyzického zdravia. Je dôležité, aby mala svoju dennú rutinu, najmä pri výmene inkontinenčných produktov. Je potrebné vytvoriť čo najbezpečnejšie prostredie a prispôsobiť okolie. Osobná hygiena je dôležitou súčasťou každodennej rutiny.

Hygiena a výživa

Je potrebné venovať špeciálnu starostlivosť pokožke, ktorá sa stáva citlivejšou. Dobrá hygiena chráni zdravie pokožky a zabezpečuje pocit čistoty, pohodlia, sviežosti a zdravia. Je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a dbať na výživné jedlo. Ak má osoba obmedzenú mobilitu, je dôležité ju držať za ruku, objímať alebo sa spolu porozprávať.

Stupne mentálneho postihnutia a ich charakteristika

Stupeň mentálneho postihnutia sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje inteligenčným kvocientom (IQ).

Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69)

Psychické procesy a reč sú len čiastočne oneskorené a obmedzené. V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať" v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy. Bývajú tvrdohlaví, ale ľahko sa dajú ovplyvniť, čo môže viesť ku kriminalite.

Stredne ťažká mentálna retardácia (IQ 35-49)

Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je nápadné zaostávanie. Postupne si dokážu osvojiť základy samoobsluhy, jednoduché pracovné zručnosti, ktoré vykonávajú pod vedením. Naučia sa dorozumievať sa rečou so svojím okolím, hoci viac slov poznajú, než aktívne používajú.

Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34)

Ide o veľmi ťažké postihnutie. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Oneskorené je sedenie, státie a chodenie, pričom majú slabý svalový tonus. Ich pohyby sú hrubé a nekoordinované. Existujú perspektívy na dosiahnutie najjednoduchších základov samoobsluhy a najjednoduchších pracovných operácií.

Hlboká mentálna retardácia (IQ nižšie ako 20)

Toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté. Ľudia s touto mentálnou retardáciou sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city. Ich komunikácia ostáva na nižšej úrovni a zvyčajne vydávajú len akési neartikulované škreky, stereotypne sa opakujúce zvuky, ktoré modulujú podľa svojho citového rozpolozenia.

Príčiny mentálnej retardácie

Príčiny mentálnej retardácie môžu byť endogénne (vrodené) alebo exogénne (vonkajšie).

Endogénne faktory

Tieto vrodené príčiny mentálnej retardácie sa vyvíjajú počas embryogenézy a sú zväčša podmienené geneticky. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva.

Exogénne faktory

Sú to rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby.

Sociálne faktory

Zaostávanie v mentálnom vývine môže byť spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny.

Typológia a klasifikácia mentálnej retardácie

Podľa MKCH 10 sa mentálna retardácia klasifikuje podľa stupňa závažnosti: ľahká, stredná, ťažká a hlboká.

Druhy mentálneho postihnutia

Druhy mentálneho postihnutia sa klasifikujú s ohľadom na etiológiu a dobu vzniku: oligofrénia, demencia a sociálne podmienené mentálne postihnutie.

Typy mentálneho postihnutia

Typy mentálneho postihnutia sa rozlišujú na základe prejavov správania: eretický, apatický a nevyhranený typ.

Psychosociálne osobitosti mentálne retardovaných

Pri hodnotení poruchy psychického vývinu sa kladie dôraz na charakteristiku rozvoja celej osobnosti.

Ľahká mentálna retardácia

Ľahká mentálna retardácia znamená relatívne najmenšiu mieru poškodenia, obmedzenia komplexného vývinu. U ľahko mentálne postihnutých sa najvýraznejšie odchýlky od normy pozorujú v oblasti kognície, komunikácie, správania a autoregulácie.

Stredná mentálna retardácia

Osoby so stredným stupňom mentálnej retardácie majú výrazne znížené schopnosti chápania, komunikácie a úkonov sebaobsluhy.

Ťažká mentálna retardácia

Pri ťažkej mentálnej retardácii prichádza k výraznému oneskoreniu ako psychického, tak fyzického vývinu.

Hlboká mentálna retardácia

Ide o hlboké zaostávanie, ktoré si vyžaduje neustálu starostlivosť.

tags: #hodnoty #volny #cas #mentalne #postihnutych