Homosexualita, adopcia detí a rodinné právo na Slovensku

Úvod

V súčasnosti, keď sa spoločnosť čoraz viac zaoberá otázkami rovnosti a práv menšín, téma adopcie detí homosexuálnymi pármi vyvoláva vášnivé diskusie a názorové rozpory. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, je táto otázka predmetom intenzívneho záujmu verejnosti, politikov a odborníkov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, analyzovať právny rámec, spoločenské postoje a možné budúce výzvy, ktoré s adopciou detí homosexuálnymi pármi súvisia.

Súčasný právny stav na Slovensku

Na Slovensku adopciu definuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý hovorí o rovnakom vzťahu medzi osvojiteľom a osvojencom ako medzi biologickými rodičmi a takisto o zodpovednosti, právach a povinnostiach ako rodičia. Podľa tohto zákona si môžu maloletého ako spoločné dieťa osvojiť len manželia. Manželstvo je však na Slovensku pre homosexuálov zatiaľ stále veľmi vzdialenou inštitúciou, keďže Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy.

Slovenskí gejovia a lesby majú dnes zhruba rovnaké práva ako českí homosexuáli, ktorí nežijú v registrovanom partnerstve. „Na Slovensku si aj gejovia a lesby smú adoptovať dieťa, ale len ako jednotlivci. Ak sa o takéto dieťa starajú ako pár, rodičom dieťaťa nemôžu byť obaja - druhému partnerovi osvojenie dieťaťa nepovolia.

Zákon o rodine preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi. Za cieľ právnej úpravy môžeme teda považovať, aby sa osvojením vytvoril klasický model - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť menej klasický (ale v praxi existujúci) model osamelého rodiča a dieťaťa.

Historický vývoj právnej úpravy

Zaujímavý je historický vývoj tejto právnej úpravy, najmä po prijatí prvých rodinnoprávnych kódexov. Zákon č. 265/1949 Zb. Na základe vtedajšej právnej úpravy teda neexistovala možnosť, aby osvojiteľ nebol v manželskom zväzku. K zmene tohto ustanovenia došlo na základe zákona č. 15/1958 Zb., kedy bol do § 68 doplnený odsek 4 v tomto znení: Ak je osvojiteľom manžel (druh) jedného z rodičov osvojencových, nedotýka sa osvojenie vzťahov medzi osvojencom a týmto rodičom i jeho príbuznými.

Prečítajte si tiež: Výskum o homosexualite a adopciách

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa vlastne nestala žiadna legislatívna zmena, pretože tento text sa týka právnych následkov osvojenia manželom rodiča dieťaťa. Ale v zátvorke je okrem manžela uvedený aj druh. Zákon teda jednoznačne počítal s tým, že dieťa môže byť osvojené aj len mužom, ktorý nie je manželom matky, ale žije s ňou v druhovskom pomere. Toto však bolo možné vysloviť len v prípade zrušiteľného osvojenia, čiže takého, pri ktorom sa osvojiteľ nezapisoval do matriky na miesto rodiča dieťaťa a rozsudkom vznikali práva a povinnosti z osvojenia len medzi ním a dieťaťom. Nie medzi príbuznými osvojiteľa a dieťaťom. Tento druh osvojenia bol na Slovensku zrušený prijatím zákona č. 36/2005 Z. z.

Súdy v období účinnosti „prvého“ rodinného zákona jednoznačne preferovali osvojovanie detí do úplnej rodiny, keď bolo napríklad judikované, že prvoradým spoločenským účelom osvojenia je zabezpečiť osvojencovi riadnu výchovu v rodine. Preto v prípade, ak jeden z manželov, ktorí hodlali dieťa osvojiť, počas konania zomrel, súd sa musí zaoberať tým, do akej miery môže byť tento účel splnený po smrti tohto manžela. K podobnému výsledku dospel NS tiež v otázke nevhodnosti osvojenia pre dieťa ak nebol splnený základný účel osvojenia, ktorým je nahradiť maloletému dieťaťu chýbajúce rodinné prostredie… Tak je to najmä v prípade, keď osvojiteľ, ktorý je druhým manželom matky dieťaťa, nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a dieťa je vychovávané v rodinnom prostredí svojej matky, resp. jej rodičov.

Aj na túto judikatúru nadviazal svojim textom „nový“ zákon o rodine, ktorý bol prijatý pod číslom 94/1963 Zb. V prijatom znení § 74 ods. 2 potvrdil, že nezrušiteľne môžu naďalej dieťa osvojiť buď len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve. Znova sa teda predpokladalo len osvojovanie detí do úplnej rodiny. Okrem tohto bolo v § 66 ešte zdôraznené, že ako spoločné dieťa môžu osvojiť len manželia. Pri zrušiteľnom osvojení zostala možnosť, že bude osvojiteľom len jeden z manželov, ale osvojiť mohol len, ak dal druhý manžel súhlas. Súhlas sa nevyžadoval, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak zadováženie jeho súhlasu bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Aj v tomto prípade však bolo dieťa (hoci len reálne, nie právne) začlenené do úplnej rodiny.

Zákonodarca dospel k záveru, že výnimočne môže takto osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. V takom prípade súd tiež rozhodne, aby sa z matriky vypustil zápis o druhom rodičovi dieťaťa.

Medzinárodné porovnanie

Možnosť adopcie dieťaťa iným než heterosexuálnym párom majú v Európe napríklad Belgičania, Dáni, Španieli či Švédi. Naši západní susedia Česi sú známejší liberálnejšími postojmi ku LGBTI komunite v porovnaní so Slovenskom. Česká republika zaviedla registrované partnerstvo aj pre osoby rovnakého pohlavia ešte v roku 2001. Z prieskumu uskutočneného v roku 2019 vyplýva, že až 75 % Čechov podporuje registrované partnerstvo, 47 % je aj za manželský zväzok homosexuálov, 47 % je za adopciu detí homosexuálmi a 60 % si myslí, že homosexuáli by mali mať možnosť adoptovať dieťa svojho partnera.

Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť a adopcia: Porovnanie

Je úplne nemožné v rozsahu jedného článku opísať celý kontext európskych právnych úprav, súvisiacich so skupinami osvojiteľov. EU má v súčasnosti 28 členov. Manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia umožňuje uzavrieť dvanásť z nich. Päť krajín pozná pre tieto zväzky pojem registrované partnerstvo. Ostatných 11 krajín (medzi nimi aj Slovensko) žiadny takýto zväzok nelegitimizovalo.

Na Slovensku má spomedzi práv pre LGBTI+ komunity najmenšiu podporu možnosť adopcie detí pre páry rovnakého pohlavia. Podporilo ju 27 percent respondentov. Približne pätina, 21 percent, je síce za možnosť adopcie detí pre páry, ktoré uzavreli životné partnerstvo, avšak podľa nich by sa mala táto možnosť týkať len párov opačného pohlavia. Životné partnerstvá pre všetky páry bez rozdielu pohlavia podporuje 37 percent opýtaných.

Desaťtisíc ľudí na PRIDE nie je málo. Nastal posun v myslení Slovákov? „Určite. Spôsobilo to viacero faktorov. Mladí ľudia sú otvorenejší voči LGBTI komunite. Je to spôsobené tiež tým, že aj samotní ľudia z komunity sú otvorenejší, menia sa teda postoje v rodine, škole, spoločnosti,“ povedal pre Refresher výkonný riaditeľ Inakosti a organizátor PRIDE Martin Macko.

Príklad Rakúska a salámová metóda

Začiatok rakúskej cesty k adopciám detí homosexuálmi možno hľadať v roku 2009, v podobe prijatia zákona o registrovaných partnerstvách. Tento zákon v § 8 ods. 4 výslovne vylúčil možnosť spoločnej adopcie cudzieho dieťaťa, ako aj možnosť adopcie biologického dieťaťa jedného z registrovaných partnerov druhým registrovaným partnerom. Druhý z uvedených zákazov bol nevyhnutný pre vylúčenie situácie, kedy by dieťa v dôsledku adopcie nadobudlo oboch rodičov rovnakého pohlavia.

Dôvodová správa k takto koncipovanému zneniu zdôrazňovala, že navrhovaná úprava predstavuje odpoveď na veľký počet pripomienok, uplatnených v rámci medzirezortného pripomienkového konania, žiadajúcich zákonné zakotvenie zákazu adopcií detí homosexuálnymi pármi. Rakúsky zákonodarca zároveň zakotvil pravidlo, podľa ktorého v prípade takejto adopcie zaniká právny vzťah medzi osvojencom a jeho biologickým rodičom, ktorý má rovnaké pohlavie ako osvojiteľ, s cieľom zabrániť vzniku rodín s dvomi matkami alebo dvomi otcami.

Prečítajte si tiež: Príspevok pri narodení

Zákon mal predstavovať kompromis, ktorý jednak vyhovie požiadavkám aktivistov v oblasti postavenia homosexuálov a jednak zachová základný rámec ochrany tradičnej rodiny. Odlišný názor mal však Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého boli porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Situáciu, v ktorej zákon vylučuje adopciu biologického dieťaťa jedného z registrovaných partnerov druhým partnerom, zatiaľ čo individuálnu adopciu nezosobášenou osobou opačného pohlavia ako biologický rodič umožňuje, tento súd chápal ako neoprávnenú diskrimináciu.

V odpovedi na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vytýčilo Rakúsko novú právnu úpravu. Záujemkyne o adopciu sa obrátili na ústavný súd s návrhom na zrušenie zákonných ustanovení, ktoré im bránili v adopcii. Tieto zmeny nadobudli účinnosť v lete 2013. Poskytnuté možnosti využil aj istý lesbický pár žijúci v registrovanom partnerstve. Dieťa, ktoré malo byť predmetom takéhoto nového druhu adopcie sa narodilo už v roku 2012, ako výsledok umelého oplodnenia, úspešne vykonaného v Nemecku. Toto dieťa bolo biologickou dcérou jednej z registrovaných partneriek a podľa novej rakúskej úpravy teda nestáli adopcii v ceste žiadne prekážky. Osvojenie dieťaťa druhou registrovanou partnerkou bolo bez problémov povolené súdom.

Podľa vlastných slov si však čerstvý rodičovský pár želal zabezpečiť svojej dcére súrodenca. Nové dieťa sa malo dostať do domácnosti prostredníctvom adopcie, tentokrát už celkom cudzieho dieťaťa. Pár však narazil na problém v podobe účinnej právnej úpravy, ktorá takúto adopciu neumožňovala, a to aj napriek zmenám uskutočneným v nadväznosti na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Záujemkyne o adopciu sa preto obrátili na ústavný súd s návrhom na zrušenie zákonných ustanovení, ktoré im bránili v adopcii. V odôvodnení rozhodnutia si ústavný súd osvojil názor, že prijatím novej úpravy adopcií rakúsky právny poriadok akceptoval pohľad, podľa ktorého už nie je v rozpore so záujmom dieťaťa jeho výchova dvoma matkami alebo otcami. Na tomto mieste sa žiada opät pripomenúť, že úprava bola vykonaná v nadväznosti na požiadavky Európskeho súdu pre ľudské práva.

Keďže teda rakúsky právny poriadok mal týmto spôsobom akceptovať, že vyrastanie a výchova v domácnosti homosexuálneho páru je v súlade so záujmom biologického dieťaťa jedného z registrovaných partnerov, nie je podľa ústavného súdu možné odôvodniť ani zákaz spoločnej adopcie nebiologických detí. Rakúske právo neobmedzovalo možnosť adopcie dieťaťa na manželské páry, ale pripúšťalo aj adopciu nezosobášeným jednotlivcom, vrátane jednotlivcov žijúcich v registrovanom partnerstve. Neposkytnutie rovnakej možnosti v prípade spoločnej adopcie registrovaným párom osôb rovnakého pohlavia predstavuje podľa súdu diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a nerovnaké zaobchádzanie.

Rakúsko prešlo pomerne rýchlym vývojom od zavedenia registrovaných partnerstiev po umožnenie osvojenia detí homosexuálnymi pármi bez obmedzenia. Podľa ústavného súdu pritom neexistuje pre takéto nerovnaké zaobchádzanie žiadny vecný dôvod, keďže odôvodnenie rozporom výchovy dvoma matkami alebo otcami so záujmom dieťaťa nie je použiteľné od prelomenia neprípustnosti takéhoto stavu v roku 2013.

Navrhovateľky teda dosiahli svoj cieľ a rakúsky ústavný súd zákonné ustanovenia, predstavujúce prekážku adopcií, zrušil. Rakúsko sa tak stalo jedinou krajinou Európy, v ktorej je homosexuálnym párom umožnená adopcia detí v plnom rozsahu, avšak súčasne nie je týmto osobám umožnené uzavrieť manželstvo. Je možné predpokladať, že táto skutočnosť vyvolá zvýšený tlak na potvrdenie existujúceho faktického stavu uzákonením manželstva homosexuálov. Krajina teda prešla pomerne rýchlym vývojom od zavedenia registrovaných partnerstiev po umožnenie osvojenia detí homosexuálnymi pármi bez obmedzenia.

Salámová metóda v Rakúsku umožňuje, aby si človek vytvoril veľmi konkrétny obraz o mechanizmoch, ktoré nastupujú po prijatí čiastkových úprav právneho poriadku v tejto oblasti. Ide o obraz, na ktorý je vhodné v súčasnosti pamätať, a nielen z dôvodu blížiaceho sa referenda. Príklad Rakúska názorne ilustruje, aké dopady môžu vyvolať aj naoko kompromisne pôsobiace úpravy.

Argumenty pre a proti adopcii

Zástancovia adopcie deťmi homosexuálnymi pármi argumentujú tým, že sexuálna orientácia rodičov nemá vplyv na ich schopnosť poskytnúť dieťaťu lásku, starostlivosť a stabilné rodinné prostredie. Poukazujú na výskumy, ktoré nepotvrdili negatívny vplyv výchovy v homosexuálnych rodinách na vývoj detí.

Odporcovia adopcie deťmi homosexuálnymi pármi vyjadrujú obavy o vývoj a psychickú pohodu detí vyrastajúcich v takýchto rodinách. Argumentujú tradičným chápaním rodiny ako zväzku muža a ženy a zdôrazňujú, že dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj prítomnosť oboch rodičovských vzorov - mužského aj ženského. Jozef Mikloško uviedol, že homosexuálny pár nie je schopný naplniť spomínané potreby dieťaťa. Adopcia dieťaťa je podľa jeho slov „v prvom rade odpoveďou na potrebu a právo dieťaťa vyrastať v rodine“. Zároveň dodal, že adopcia homosexuálnym párom dieťaťu právo na otca a matku definitívne odoberá.

Vyjadrenia a argumenty verejnosti

Všetci zástancovia referendovej otázky o zákaze adopcií detí homosexuálmi argumentujú, že to je absolútne nezdravé prostredie, že tie deti ak budú vyrastať v homo prostredí, sa stanú homo. Kde je preukázané že to deťom BUDE škodiť, alebo škodí vyrastať v homo rodine? Nie je to choroba a nemá prenosovú cestu.. a že ak budú vidieť lásku rovnakého pohlavia , tak aj oni ju začnú praktikovať?? NO NIE.. lebo VŠETCI HOMO vyrástli v HETERO rodinách .. videli lásku rôzneho pohlavia a predstav si NEZAČALI ju praktikovať,lebo sa to na nich nenalepilo.Lebo oni boli HOMO od prírody.. a tak sa nemohli začať správať podľa svojich hetero rodičov..

Ak to funguje takto, tak to bude fungovať presne rovnako aj v opačnom prípade.. žiaden heterosexuál sa nestane homo len preto, že bude vyrastať v takej rodine.. to je jasné každému kto má rozum.. lebo ak by to takto nefungovalo.. tak by sa nemali kde vziať tí homoexuáli.. lebo všetci vyrástli v hetero rodinách a podľa vašej logiky by museli byť zákonite hetero.. a nie sú.. to je dostatočný dôkaz o nepravdivosti vašich tvrdení..

Samozrejme , sú medzi homosexuálmi aj jedinci , čo tú homosexualitu prevádzkujú ako živnosť.. ale takých je medzi heterosexuálmi neporovnateľne viac.. A predsa pri adopciách máme selekciu, komu áno aj pri heterosexuálnych pároch.. a aj tak sa to občas nepodarí… Neustále máme informácie, že v heterosexuálnych rodinách otčim zneužíval svoju nevlastnú dcéru…. a vy idete tvrdiť že pri homosexuálnych pároch by to bolo pri všetkých?? Nie..

Vidíme , že počet sobášov neustále klesá, a počet rozvodov? V roku 2003 bolo rozvedených 41,2 manželstiev na 100 uzatvorených, v roku 2013 už 42,9 na 100 uzatvorených. Tu by sa mala Aliancia za rodinu angažovať najviac a nie pri adopciách pár jedincov či desiatok detí, lebo v domovoch ich máme okolo 4500. Rodiny sa rozpadajú a vôbec to nie je pre toleranciu k Inakosti. Mimomanželských detí neustále pribúda, počet rozpadnutých rodín rastie. TOTO by mala byť agenda Aliancie za rodinu, nie vyvolávanie diskriminácie pri adopciách pre sexuálnu orientáciu. Tá by sa týkala asi len 10-20 detí ročne ( v roku 2013 bolo adoptovaných celkom 176 detí na celom Slovenku), to čo som načrtol sa dotýka TISÍCOK detí ročne. Kde má tá Aliancia svoje priority?? Myslím si, že to bude len draho zaplatená predvolebná kampaň „súdruha“ ktorý si založí svoju stranu hned ako by bolo referendum aspoň trošku úspešné. Ide len o zviditeľnenie jedincov a v žiadnom prípade neje o ochranu detí a rodiny. P.S.: článok 21 Európskej charty základných práv zakazuje diskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie.21. Nediskriminácia 1. P.S.2: Iveta Radičová na referendum nepôjde.. “ Máme veľké prekážky v procese adopcií, aj keď sme zmenili podmienku, že kedysi stačilo poslať pohľadnicu na prejavenie záujmu biologického rodiča o dieťa na jednu návštevu za pol roka,“ povedala s tým, že je to stále príliš slabá podmienka na prejav záujmu biologického rodiča o dieťa. Preto máme málo právne voľných detí na adopciu. Upozornila, že záujem manželov o adopciu je podstatne väčší ako máme k dispozícii právne voľných detí. Uverejnené: štvrtok, 29.

Rozhodovacia činnosť ESĽP

Podobný prípad už riešil ESĽP v roku 1999 (Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku), keď rozhodoval o sťažnosti muža, ktorému portugalský súd odmietol zveriť dcéru do starostlivosti z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Sťažovateľ namietal porušenie článku 8 v spojení s článkom 14 Európskeho dohovoru a namietal aj skutočnosť, že v rozpore s čl. 8 ho portugalský súd nútil k skrývaniu jeho sexuálnej orientácie pred dcérou. Rozhodnutie konštatovalo, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život.

Možnosti vzniku rodiny s homosexuálnym párom a dieťaťom

Fakticky existujú dve možnosti vzniku takejto rodiny. Prvá možnosť je, že rodič dieťaťa (ktoré má zverené alebo o ktoré sa prakticky stará bez rozhodnutia súdu) začne žiť so svojim lesbickým/gay partnerom. O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd.

Druhá možnosť vzniku takejto rodiny je, že si jeden z partnerov osvojí dieťa ako osamelá osoba, pričom sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky. Vzniká teda problém, či za osamelú osobu možno považovať len osobu, ktorá žije sama v domácnosti, alebo to môže byť aj niekto, kto žije s partnerom/partnerkou, ktorí nebudú osvojiteľmi. K tejto otázke zatiaľ súdy stanovisko nezaujali. Pokiaľ by ale vyšlo najavo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou (bez ohľadu na pohlavie, resp. príbuzenský či iný pomer), posudzuje sa táto osoba a jej správanie podľa § 98 ZR pri rozhodovaní o tom, či sú hmotnoprávne predpoklady osvojenia splnené alebo nie.

Budúce výzvy a perspektívy

Téma adopcie detí homosexuálnymi pármi na Slovensku je komplexná a vyžaduje si otvorenú a konštruktívnu diskusiu. Je potrebné zohľadniť právne, spoločenské a etické aspekty tejto problematiky, ako aj názory všetkých zainteresovaných strán.

V budúcnosti je možné očakávať ďalšie pokusy o zmenu legislatívy, ktorá by umožnila registrované partnerstvá alebo manželstvá osôb rovnakého pohlavia, a tým aj spoločnú adopciu detí.

tags: #homosexualita #a #adopcia #deti #rodinne #pravo