
Deti sa neustále učia a rozvíjajú, nielen v škole, ale aj počas voľného času. Hry a aktivity zamerané na starostlivosť o zdravie v škole majú zásadný význam pre ich celkový vývoj. Rodičia a pedagógovia si často neuvedomujú, aký obrovský prínos majú pre deti aj tie najjednoduchšie aktivity, ktoré robia takmer každý deň. Tento článok sa zameriava na rôzne aktivity, ktoré je možné implementovať v školskom prostredí, a ktoré podporujú zdravý životný štýl, rozvíjajú kognitívne schopnosti a prispievajú k emocionálnej pohode detí.
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára u žiaka priestor pre rozvoj pohybovej a zdravotnej gramotnosti, so zameraním sa na osvojenie vedomostí a zručností súvisiacich so zdravým spôsobom života, pohybovou a športovou aktivitou. Zdravotná gramotnosť znamená dosiahnutie úrovne vedomostí, osobných zručností a sebadôvery pri prijímaní opatrení na zlepšenie osobného a komunitného zdravia zmenou osobného životného štýlu a životných podmienok. Zlepšením prístupu k informáciám o zdraví a ich schopnosti efektívne ich využívať je zdravotná gramotnosť rozhodujúca pre posilnenie postavenia starostlivosti o svoje zdravie.
Pod pohybovou gramotnosťou rozumieme zastrešujúci koncept, ktorý zachytáva vedomosti, zručnosti, porozumenie a hodnoty týkajúce sa prevzatia zodpovednosti za cieľavedomú pohybovú aktivitu a pohyb človeka v priebehu celého života, bez ohľadu na fyzické alebo psychologické obmedzenia. Žiaci porozumejú významu pohybovej a športovej aktivity pri upevňovaní telesného a duševného zdravia a spoznajú účinok vykonávaných cvičení na organizmus. Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb rozvíja sociálnu, emočnú, intelektuálnu ako i etickú stránku žiaka.
Spoločné rozhovory a rozprávanie príbehov majú pre celú rodinu obrovský význam. Vďaka nim sa deti učia formulovať vety, obohacujú si slovnú zásobu, vytvárate si s deťmi silné puto a rozvíjate im aj emocionálnu inteligenciu. Rozprávanie príbehov z detstva a motivovanie detí, aby sa pokúsili rozprávať nejaké príbehy aj ony samy, rozvíja lásku k jazyku, slovnú zásobu a kritické myslenie.
Aktívne rozprávanie príbehov:
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Deťom, ktorým sa číta nahlas, to v škole ide výrazne lepšie a majú aj lepšiu slovnú zásobu. Keď sú staršie a čítajú si už aj samy, lepšie ovládajú pravopis. Mnohé výskumy tiež hovoria o tom, že vďaka knihám nerozvíjame u našich detí len poznanie, ale aj city, empatiu a prežívanie reálneho sveta. Prostredníctvom literárnych textov je rozvíjaná ich intelektuálna, zmyslová a i emocionálna oblasť. Umelecké slovo je nenahraditeľné v obohacovaní slovnej zásoby a v porozumení textu. Rozprávkoví hrdinovia sa často pre dieťa stávajú vzorom.
V ranom období dieťa vníma knihu ako hračku. Dokáže si k nej vytvoriť prirodzený a nenútený vzťah. Aby však túto „hračku“ dokázalo vhodne využiť vo svoj prospech, potrebuje dospelého človeka, ktorý mu bude v tomto svete prirodzeným sprievodcom. Tým najvhodnejším človekom je rodič. Čítanie od útleho detstva nemusí sprevádzať len samotné čítanie kníh, niekedy sa oveľa hodnotnejšie javí práca s textom, komunikácia o ňom, analýza konania postáv, hľadania dobra či odsudzovanie zla. Dieťa sa dokáže s postavou porovnávať, nachádzať vlastné prežívanie, konanie. Práve pri spoločnom čítaní rozprávok sa nám môže dieťa otvoriť a porozprávať nám o svojich radostiach a smútkoch.
Najväčšou motiváciou pre dieťa je, keď vidí svoju mamu a otca doma čo najčastejšie s knihou v ruke. Pozitívny vzor je aj dnes ten najlepší výchovný prostriedok. A preto, navštevujte pravidelne s deťmi kníhkupectvá. Strávte tam pokojne aj niekoľko hodín. Dovoľte deťom nech si prezerajú knihy a nasávajú tú jedinečnú atmosféru. Ponechajte im dostatočný priestor na finálny výber knihy, ktorá ich zaujme. Navštevujte pravidelne s deťmi aj knižnice. Dieťa musí cítiť, že rodič čítaniu kníh pripisuje dôležitosť a nie je mu to ľahostajné.
Pri skladaní puzzle pracuje celý mozog. Kým ľavá hemisféra analyzuje všetky kúsky skladačky, pravá - kreatívna hemisféra, celý čas počas skladania myslí na finálny obraz, vďaka čomu dokážeme obraz poskladať. Puzzle podporuje duševný a intelektuálny rast, zlepšuje koordináciu zraku oko a ruka, pomáha rozvíjať jemnú motoriku, logické myslenie a kreativitu.
Deti potrebujú testovať svoje hranice, potrebujú mať možnosť odhadnúť riziko a presvedčiť sa, čo dokážu. Už len pobyt v prírode pomáha ľuďom znižovať stresový hormón, krvný tlak a udržiava dobrú náladu. Zábavné aktivity napomáhajú deťom k získavaniu zručností, rozvíjajú ich kreativitu a posiľňujú ľudskú interakciu. Deti sú odmalička zvedavé bytosti, ktoré láka neznáme. Samy začínajú loziť, všetko chcú uchmatnúť a vyskúšať. Práve vďaka tomu sa učia vyrovnať s rizikom.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Keď dieťa lezie po strome, jednak si posilňuje svalstvo, stáva sa silnejším, ale aj vnímavejším. Musí sa sústrediť na to, na ktorý konár môže vstúpiť, ako nestratiť rovnováhu a vyhodnotiť správne situáciu. Ak by sme to zhrnuli, tak vďaka tejto aktivite si rozvíja kritické myslenie, výdrž a sebavedomie. Pre dieťa je to krásny pocit, keď sa mu podarí na strom vyliezť a zrazu sa mu naskytne pred očami krásny výhľad. Tento pocit v ňom vyvoláva spokojnosť a radosť z toho, že si splnilo svoj cieľ.
Hry v piesku pomáhajú rozvíjať detskú fantáziu, kreativitu, logické myslenie, a preto by sme mali hru detí s pieskom podporovať. Deti si v piesku rady kopú rôzne jamy, stavajú hrady, priekopy, pečú koláčiky. Hranice ich fantázie sú pri hre v piesku neobmedzené, a preto by sme mali túto hru u detí podporovať. Deti sa najlepšie učia vlastnou skúsenosťou a piesok im poskytuje neobmedzené možnosti skúmať a objavovať bez ohľadu na vek a zručnosti dieťaťa.
Hra v piesku je vhodná pre deti všetkých vekových kategórií a na rôznej kognitívnej úrovni. Najmenšie deti môžete do piesku len posadiť a umožniť im spoznávať jeho štruktúru chytaním do rúk, presýpaním medzi prstami. Pre staršie deti je piesok prostriedkom pre rôzne hry, skúmanie a kreativitu. Piesok poskytuje veľa možností, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať motorické schopnosti, logické myslenie a predstavivosť. Suchý piesok, ktorý sa presýpa medzi prstami, umožňuje deťom spoznávať jeho štruktúru a nestálosť. Presýpaním či kreslením do piesku dokážu deti vytvárať rôzne obrazce a postavy podľa vlastnej fantázie. Deti majú schopnosť využiť piesok na zhmotnenie svojich predstáv.
Tieto hry podporujú aj telesný rozvoj. Deti takto strávia na čerstvom vzduchu viac času. Pri naberaní, preosievaní, kopaní piesku si aktívne zapájajú do činnosti svalstvo rúk a hornej časti tela. Osvojujú si aj sociálne zručnosti. Pri hre viacerých detí v spoločnom pieskovisku sa vzájomne učia zaujať postoj k rozdeleniu hracieho priestoru, k požičiavaniu pracovných nástrojov. Učia sa hľadať kompromisy, čo sa bude v pieskovisku stavať, ako sa budú hrať, delia si úlohy. Podporuje sa tak rozvoj slovnej zásoby a celková spoločenská komunikácia. Zároveň deti pri spoločnej hre rozvíjajú svoju empatiu a vytvárajú nové priateľstvá.
Ak začnete s domácimi povinnosťami u detí včas, pomáhate im rozvíjať sebaovládanie, zodpovednosť a samostatnosť. Domáce práce tiež deti učia ako byť empatickí a ochotní voči iným. Deti, ktoré doma pomáhajú majú lepší vzťah s rodinou a priateľmi, majú lepšie výsledky v škole, úspechy v zamestnaní a sú samostatnejšie v porovnaní s deťmi, ktoré nemali žiadne povinnosti alebo s nimi začali až ako tínedžeri. Vhodné je aj to, keď sa deti starajú o zvieratká. Okrem toho, že domáce zvieratá naučia deti mnohým zručnostiam a sú skvelými priateľmi, rozvíjajú v nich ešte ďalšie vlastnosti a schopnosti.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Vaše dieťa rozvíja aj práca v záhradke. Ideálna je vlastná hriadka v rodičovskej záhrade. Hriadka vášho dieťaťa by sa mala nachádzať na mieste, kde máte dieťa pod dostatočnou kontrolou. Na začiatok postačí záhon v rozmeroch meter na pol metra. Neskôr ho môžete zväčšiť. Kyprenie pôdy a jej príprava na siatie by mali byť záležitosťami, ktoré urobíte spoločne s dieťaťom. Vhodné je spoločne prediskutovať, ktoré rastliny na hriadku zasadíte. Dobrou alternatívou na pestovanie je zelenina, ale aj kvitnúce rastliny.
Dieťa sa v záhrade veľa vecí naučí. Napríklad sa naučí, že každá rastlina potrebuje dostatok priestoru na to, aby sa mohla dobre vyvíjať. Tiež zistí, že rastliny treba polievať, plieť, hnojiť alebo pôdu okolo nastielať alebo prekypriť. Nezabudnite dieťa zoznámiť aj s nepriateľmi živých rastliniek, ktorými sú napríklad kvetovka cibuľová alebo vŕtavka mrkvová. Včely, motýle, rôzne druhy vtákov, dážďovky, občas aj krtkovia sú neodmysliteľnou súčasťou každého spoločenstva. Dieťa môžete pomaly a postupne zasvecovať do tajov záhradného života.
Štúdie ukazujú, že deti, ktoré sa venujú spevu alebo hre na akýkoľvek hudobný nástroj, dosahujú lepšie výsledky vo všetkých predmetoch. Nie je až tak dôležité, aby sa dieťa venovalo hudbe pod vedením profesionála, ale mali by ste sa snažiť budovať v ňom lásku k nej. Deti, ktoré sa venujú hudbe alebo spevu, sa učia oceniť krásu, ako aj rozvíjať sústredenie a dôveru prostredníctvom hudby.
Spievanie prehlbuje dýchanie, okysličuje organizmus, posilňuje krvný obeh, zlepšuje koncentráciu, fantáziu, vyššie city, podnecuje originalitu, vytvára pozitívny vzťah k umeniu a k prírode, zlepšuje imunitu, pretože prepojením melódie, rytmu a tempa synchronizuje telesné procesy. A čo je tiež veľmi dôležité, pri speve dochádza k aktivizácii tých častí mozgu, ktoré ovplyvňujú vnímanie a spracovanie emócií, citovosti a empatie. Pri speve deti prežívajú uvoľnenie a hlbokú relaxáciu. Svoj význam má aj počúvanie vážnej hudby. Môžete vyskúšať napríklad Mozartovu hudbu.
Štúdia Oxfordskej univerzity tvrdí, že vnúčatá, ktoré majú nablízku starých rodičov, majú menej emocionálnych problémov, úzkostí a problémov so správaním. Ľahšie sa vyrovnávajú s traumatickými životnými situáciami, ako je napríklad rozvod rodičov alebo aj šikanovanie v škole. Starí rodičia sú akousi bezpečnou oázou pre deti, ktoré neustále potrebujú istotu v tomto chaotickom svete, ktorý ich denne zneisťuje. Starí rodičia často pomáhajú pri činnostiach a povinnostiach, ktoré pracujúci rodičia nestíhajú zrealizovať. Starí rodičia však pomáhajú vnúčatám vidieť svet šťastnejšie a pozitívnejšie. Pekné vzťahy so starými rodičmi sú pre deti dobrým odrazovým mostíkom do sveta dospelých. Sú pre ne nádejou v existenciu dobra. A dôležité je aj to, aby deti poznali svoje korene a svoj rodokmeň, Nie všetci starí rodičia sú ako z rozprávky, majú aj oni svoje nálady, vrtochy, ktoré ostatní ťažko akceptujú, ale deti to vidia ináč. Deti chcú veriť, že práve ich starí rodičia sú tí najdokonalejší. A veľmi po nich túžia.
Všetky tieto činnosti vedú deti ku kreativite, k rozvoju jemnej motoriky a k atkívnemu prežívaniu voľného času. Deti absorbujú denne množstvo nových informácií a musia spracovať to, čo sa naučili, a to bezpečným spôsobom. Umenie im umožňuje skúmať vlastné pocity a zaoberať sa rôznymi významnými udalosťami.
Umenie je činnosť, pri ktorej dieťa využíva všetky zmysly - zrak, zvuk, dotyk, vôňu a chuť. Všetky uvedené činnosti môžu deti robiť kedykoľvek, kdekoľvek, bez veľkých príprav a nestoja ani veľa peňazí.
Vedci z University of Cambridge analyzovali údaje o takmer 1 700 deťoch vo veku tri až sedem rokov. U tých, ktoré mali v troch rokoch lepšiu schopnosť sa s rovesníkmi hrať, sa o štyri roky neskôr zhodne prejavovalo menej psychických ťažkostí. Menej často boli hyperaktívne, ich rodičia i učitelia hlásili menej problémov so správaním a emóciami, menej často sa dostávali do konfliktov s ostatnými deťmi. Toto zistenie platí aj pre tie deti, ktoré mali problémy s duševným zdravím ohrozené výrazne viac ako ostatné. Dôležitá je skôr kvalita rovesníckych hier ako ich kvantita.
Jenny Gibsonová zo Strediska pre hru vo vzdelávaní, rozvoji a učení (PEDAL) na Pedagogickej fakulte Univerzity of Cambridge k výskumu uvádza: „Vďaka hre s ostatnými získavajú deti zručnosti, ktoré im umožnia nadviazať silné priateľstvá v školskom veku. „Dôležitá je skôr kvalita ako kvantita rovesníckych hier. Toto zistenie potvrdila aj austrálska štúdia, ktorá sledovala vývoj detí narodených medzi marcom 2003 a februárom 2004. Výskum sa týkal schopností detí vo veku troch rokov sa kvalitne s rovesníkmi hrať v rámci štyroch typov hier. Všímali si ich pri bežných jednoduchých hrách, pri rolových hrách, pri cielene zameraných činnostiach, ako je napríklad stavanie veže z kociek a pri spoločných hrách, ako je napríklad hra na schovávačku.
Na základe pozorovania detí pri týchto typoch hier si vedci všímali schopnosť dieťaťa hrať sa s rovesníkmi a príznaky možných problémov s duševným zdravím. Konkrétne išlo o hyperaktivitu, problémy so správaním, zvládanie emócií a interakciu s rovesníkmi. Tieto príznaky vedci u detí skúmali v siedmich rokoch ich života. Špecificky boli analyzované dve podskupiny detí. Išlo o deti s vysokou reaktivitou, teda deti, ktoré sa v dojčenskom veku veľmi ľahko rozčúlia a ťažko sa upokojujú a deti s nízkou vytrvalosťou, teda deti, ktoré majú problém dokončiť náročnú úlohu.
Deti s vyšším skóre schopnosti hrať sa s rovesníkmi v troch rokoch, v siedmich rokoch vykazovali výrazne menej známok ťažkostí v oblasti duševného zdravia. Na každú jednotku zvýšenie schopnosti hrať sa s rovesníkmi v troch rokoch kleslo skóre namerané u detí v siedmich rokoch pri problémoch s hyperaktivitou o 8,4 percent, pri problémoch so správaním o 8 percent, pri emočných problémoch o 9,8 percent a pri problémoch s rovesníkmi o 14 percent. To platilo bez ohľadu na potenciálne rušivé faktory, ako je napríklad sociálna úroveň rodín alebo psychické problémy matiek v tehotenstve.
Zásadnú úlohu nehralo ani to, či deti mali dostatok príležitostí na hru so súrodencami a rodičmi. Účinok bol viditeľný aj u rizikových skupín. Najmä medzi 270 deťmi z kategórie „málo vytrvalých“ mali tie deti, ktoré sa v troch rokoch lepšie hrali s rovesníkmi, v siedmich rokoch nižší výskyt hyperaktivity a menej emočných a rovesníckych problémov. Pri podskupine detí s vysokou reaktivitou bol prínos rovesníckej hry slabší. Možno preto, že tieto deti sú často úzkostné, uzavreté a majú menší sklon hrať sa s ostatnými.
Súvislosť medzi hrou s rovesníkmi a duševným zdravím je pravdepodobne založená na tom, že hra s ostatnými podporuje rozvoj emočnej sebakontroly a sociálno-kognitívnych zručností, ako je schopnosť porozumieť pocitom druhých ľudí a reagovať na ne.
Vedci navrhujú, aby hodnotenie prístupu detí k rovesníckym hrám v ranom veku bolo využité na vyhľadávanie potenciálne ohrozených detí budúcimi problémami s duševným zdravím. Navrhujú tiež, že by sa malo umožniť rodinám ohrozených detí prístup k prostrediu, ktoré podporuje kvalitnú rovesnícku hru, ako sú herné skupiny v rôznych detských centrách alebo by im mala byť zabezpečená starostlivosť v malých skupinách s odborníkmi, napríklad v rámci materskej školy. Toto všetko by mohlo predstavovať spôsob, ako riziko neskorších psychických ťažkostí u detí zmierniť.
Dodatkom č. 2 sa v ŠVP pre základné vzdelávanie upravuje kapitola Rámcové učebné plány - vyučovanie vyučovacieho predmetu telesná a športová výchova v súlade s § 15a zákona č. 245/2008 Z. z. Sprievodca pomenúva zmeny vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb a zároveň vysvetľuje ako pracovať so vzdelávacími štandardmi VO pri tvorbe učebných osnov so zameraním na 1. Videotutoriál predstavuje vzdelávaciu oblasť. Vysvetľuje ako čítať vzdelávacie štandardy (aké sú vzťahy medzi cieľmi, výkonovými a obsahovými štandardmi), pomáha lepšie porozumieť rámcovému učebnému plánu a načrtáva postup tvorby učebných osnov pre 1. Program vzdelávania je zameraný na podporu pedagogických zamestnancov pri implementácii zmien vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb v súlade so Štátnym vzdelávacím programom pre základné vzdelávanie.
Kľúčovým prvkom programu je oboznámenie sa so zmenami vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb spôsobom štrukturácie a gradácie vzdelávacieho obsahu v komponentoch 1. a 2. vzdelávacieho cyklu. Súčasťou programu je zoznámenie sa s aktuálnymi poznatkami a odporúčaniami z oblasti neuropedagogiky a neurodidaktiky. Program prezentuje postupy a stratégie vzdelávania s princípmi aktivizácie žiakov počas vyučovacieho procesu, spôsoby a formy hodnotenia s možnosťou ich aplikácie, ako aj vhodné využitie digitálnych technológií. Absolvent vzdelávania získa kompetencie na implementáciu prístupov a dostupných technológií do vyučovania TSV a športovej prípravy.
Program je určený pre PZ (nie s aprobáciou TSV), ktorí po absolvovaní programu získajú kompetencie potrebné na vedenie družstva Plaveckého kurzu ako inštruktora plávania v materskej, základnej a strednej škole. Vzdelávanie je určené pedagogickým a odborným zamestnancom. Účastníci kurzu majú príležitosť získať základné vedomosti, zručnosti a praktické skúsenosti v oblasti splavovania. Absolvent kurzu získa potrebné kompetencie na spoluprácu s vedením výcviku a kurzu splavovania na druhom stupni ZŠ a SŠ. Program vzdelávania je určený pre pedagogických zamestnancov s aprobáciou TŠV. Absolventi programu získajú kompetencie potrebné na vedenie a organizovanie výcviku a kurzu splavovania na druhom stupni ZŠ a SŠ.