Rozvojové Aktivity u Mentálne Postihnutých: Cesta k Samostatnosti a Integrácii

Spolunažívanie v spoločnosti si vyžaduje osvojenie sociálnych a emocionálnych kompetencií, ktoré umožňujú človeku prispôsobovať sa svojim potrebám a súčasne aj potrebám iných ľudí. Pre ľudí s mentálnym postihnutím je rozvoj týchto kompetencií kľúčový pre ich integráciu a celkovú kvalitu života. Tento článok sa zameriava na rôzne aktivity a prístupy, ktoré sú vhodné pre ľudí s mentálnym postihnutím, s cieľom podporiť ich rozvoj, sociálnu integráciu a celkovú kvalitu života.

Sociálna Rehabilitácia: Kľúč k Samostatnosti

Sociálna rehabilitácia predstavuje odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia, s dôrazom na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili.

Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).

Metódy Sociálnej Rehabilitácie

Na aktivizáciu a podporu ľudí s mentálnym postihnutím sa využívajú rôzne metódy, ktoré sú prispôsobené ich potrebám a schopnostiam:

• Hry: Hry stmeľujú skupinu, sú zábavné a minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole a k spolupráci, verbálnemu a primeranému fyzickému kontaktu. Vhodne zvolená hra môže podporiť ľudí s mentálnym postihnutím v chápaní takých abstraktných pojmov, akými sú dôvera a kooperácia. Príkladom sú Pinf Hry, ktoré sú jednoduché na používanie a môžu byť prispôsobené potrebám dieťaťa.
• Diskusie: V diskusii sa vyžaduje vyjadrenie viac ako len jedného pohľadu na vec. Vyžaduje, aby boli diskutujúci pripravení vyjadriť opačný názor, než má niekto druhý a následne boli schopní odpovedať na odlišné vyjadrenia než sú tie ich. Skupina sa tak naučí uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory, skúsenosti. Medzi najčastejšie patria kruhové a panelové diskusie. Môžu sa realizovať v rámci celej skupiny, ale i v menších skupinkách. Kľúčovým je výber témy zaujímavej pre účastníkov stretnutia a jej vhodné predstavenie.
• Brainstorming: Chrlenie myšlienok tak rýchlo, ako je to možné, bez toho, že by sme sa zamýšľali nad ich hodnotou, je jedna z posledných aktivizujúcich metód rozbiehajúcich diskusiu v skupine. Pri brainstormingu ide predovšetkým o množstvo myšlienok, získanie kreatívnych, originálnych nápadov. Táto aktivita dáva možnosť vyjadriť sa každému. Analýza jednotlivých myšlienok prebieha až po vyčerpaní všetkých nápadov.
• Dotykové aktivity: Dotyky dokážu zázraky a môžu urobiť ľudí šťastnejšími. I obyčajné potrasenie rukou môže mať priam zázračné účinky. Treba však s nimi zaobchádzať veľmi opatrne a rešpektovať osobný priestor každého z účastníkov.
• Rozprávanie a načúvanie: Prostredníctvom tejto aktivity si ľudia s mentálnym postihnutím navzájom dávajú, ale i odovzdávajú spätné reakcie na seba navzájom. Cieľom je sprostredkovať im slobodu vo vyjadrovaní ich myšlienok, pocitov a podporiť ich v akceptovaní názorov a pocitov iných.
• Hranie rolí: Dramatizácia situácie umožňuje vyjadriť i tie najtajnejšie skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie, zobraziť sociálne problémy a dynamiku skupinovej interakcie. Taktiež zdôrazňuje dôležitosť neverbálnych emocionálnych odpovedí. Pre niektorých však môže byť ťažké vystúpiť zo svojej roly a hrať rolu inú, nakoľko si táto technika vyžaduje určitú dávku fantázie.
• Relaxačné techniky: Aj pri sociálnej rehabilitácii sa s obľubou využíva relaxácia upravená kapacitám účastníkov stretnutia. Jej cieľom je reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie či navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie, ale i koncentrácia. Relaxácia musí byť vedená lídrom, ktorý by mal mať potrebné odborné predpoklady a skúsenosť.

Kto sa Zúčastňuje Sociálnej Rehabilitácie?

Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory jednotlivých účastníkov, pokiaľ to je potrebné, usmerňujú diskusiu, ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať.

Prečítajte si tiež: Aktivity pre deti a starostlivosť o seba: Kompletný sprievodca

Požiadavky na Lídra Sociálnej Rehabilitácie

Na zabezpečenie sociálnej rehabilitácie je potrebné vytvoriť vhodné prostredie na pravidelné stretávania sa. Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Čo sa týka vlastností a zručností, nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou. Mal by byť zrelou osobnosťou, nemal by do diania skupiny prenášať svoje problémy, svoju rolu v skupine by mal brať zodpovedne. Na druhej strane by mal vedieť ustúpiť v prípade potreby do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných.

Mal by mať dobré komunikačné schopnosti, ktoré sa prejavia ako vo verbálnej, tak i neverbálnej komunikácii. To znamená, že by mal udržiavať očný kontakt, adekvátne neverbálne komunikovať (usmievať sa, prikyvovať, dodržiavať primeraný telesný odstup, vhodne využívať signály posturiky - komunikácie prostredníctvom tela, haptiky - hmatu a pod.). Aj vo svojom verbálnom prejave by mal dodržiavať určité zásady, medzi ktoré patrí napríklad: sumarizácia toho, čo druhá osoba vyjadrila; využívanie otvorených otázok dávajúcich priestor pre vyslovenie väčšieho množstva informácií a názorov; opakovanie kľúčových slov, ktoré účastníci najčastejšie používajú v diskusiách; oslovovanie sebaobhajcov krstným menom; povzbudzovanie k diskusii menej aktívnych členov skupiny. Vhodné je, aby sa líder nepresadzoval v diskusiách, nerozprával príliš veľa, čo by mohlo zmonopolizovať diskusiu. Taktiež by nemal prerušovať sebaobhajcov, pokiaľ sa vo svojom prejave držia myšlienkovej línie debaty. Mal by spolupracovať so supervízorom.

Neustály sebarozvoj, sebavzdelávanie, čerpanie nových informácií by mali byť pre lídra samozrejmosťou. Dobrý líder by mal mať v sebe neustálu túžbu po sebazdokonaľovaní v prospech ľudí, ktorých podporuje, mal by čerpať vedomosti a poznatky z oblasti pedagogiky a psychológie, sledovať nové trendy podpory a stimulácie ľudí s mentálnym postihnutím, spolupracovať s kompetentnými organizáciami, inštitúciami, odborníkmi. Mal by sa učiť zo skúseností nielen iných, ale i vlastných, reflektovať svoju prácu a vytvárať nové postupy, skúšať nové techniky a overovať si ich v spolupráci s klientmi a následne vhodne aplikovať a odovzdávať svoje poznatky iným kolegom. Mal by používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang, odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý.

Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje. Pokiaľ ho totiž jeho prostredie nepodporuje, nepadajú snahy o jeho sociálnu rehabilitáciu na úrodnú pôdu.

Šport a Pohybové Aktivity: Cesta k Zdraviu a Integrácii

Šport a pohybová aktivita zohrávajú kľúčovú úlohu v živote každého človeka, a to platí obzvlášť pre osoby s mentálnym postihnutím.

Prečítajte si tiež: Aktívny život seniorov

Paralympijské Hnutie: Inšpirácia a Príležitosť

História paralympijského športu sa začala písať v Anglicku po druhej svetovej vojne. V roku 1944 britská vláda založila rehabilitačné centrum pre vojnových veteránov s poraneniami chrbtice a miechy. Vedením tohto centra v nemocnici Stoke Mandeville bol poverený nemecký neurochirurg Ludwig Guttmann, ktorý bol presvedčený, že športová rehabilitácia je najúčinnejší spôsob, ako pomôcť ľuďom s týmito zraneniami vrátiť sa do bežného života.

V roku 1948, počas otvorenia XIV. olympijských hier v Londýne, sa konali prvé Stoke Mandeville hry, na ktorých súťažilo 16 pacientov z rôznych rehabilitačných centier v lukostreľbe. Tieto hry sa postupne rozširovali a v roku 1960 sa v Ríme konali prvé paralympijské hry.

V roku 1964 bola založená Medzinárodná organizácia telesne postihnutých športovcov (ISOD) a v roku 1989 bol v Düsseldorfe založený Medzinárodný paralympijský výbor (IPC), ktorý riadi paralympijské hnutie.

Paralympijský Šport na Slovensku

Za dôležitý míľnik pre paralympijský šport na Slovensku sa považuje rok 1993, keď po rozdelení ČSFR vznikla samostatná Slovenská republika a s ňou aj samostatné športové federácie. Slovenský paralympijský výbor (SPV) vznikol v januári 1995 z iniciatívy štyroch zväzov zastupujúcich športovcov s telesným, zrakovým, mentálnym a sluchovým postihnutím. SPV bol prijatý do IPC 3. júna 1995.

História Športu Telesne Postihnutých na Slovensku

V roku 1961 bola založená komisia pre telesne postihnutých športovcov, ktorej úlohou bolo zakladať oddiely telesne postihnutých pri telovýchovných jednotách a organizovať ich činnosť. V roku 1969 sa v Bratislave stretli nadšenci na zakladajúcej schôdzi klubu telesne postihnutých športovcov, ktorý našiel zázemie v škole pre slabozraké deti. Členovia klubu sa venovali volejbalu a ďalším pohybovým aktivitám, ktoré im pomáhali prekonávať hendikepy.

Prečítajte si tiež: Aktivity pre seniorov

V roku 1971 sa klub začlenil do štruktúr TJ Vinohrady BSP Bratislava a vystupoval pod názvom Prvá telovýchovná jednota telesne postihnutých športovcov. Klub sa zúčastňoval na celoštátnych preboroch a majstrovstvách v rôznych športoch a nadviazal medzinárodné kontakty.

V roku 1973 Bratislava hostila I. celoslovenské hry paraplegikov a v roku 1974 majstrovstvá ČSSR paraplegikov. Rozvoj športu vozičkárov na Slovensku je spojený s menom MUDr. V roku 1993 sa uskutočnil prvý medzinárodný turnaj v tenise vozičkárov na Slovensku a v roku 1996 prvý medzinárodný turnaj v boccii.

V zimných paralympijských športoch sa presadili Jozef Búroš a Peter Matiaško, ktorí sa zúčastnili na paralympijských hrách a majstrovstvách sveta.

Komplexná Rehabilitácia: Vzájomne Prepojený Proces

Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého cieľom je minimalizovať dôsledky zdravotného postihnutia. Zahŕňa:

• Liečebnú rehabilitáciu: Obnova alebo náhrada porušenej funkcie.
• Sociálnu rehabilitáciu: Nácvik zručností pre dosiahnutie samostatnosti a sebestačnosti.
• Pedagogickú rehabilitáciu: Rozvoj osobnosti a podpora vzdelávania.
• Pracovnú rehabilitáciu: Nácvik pracovných návykov a zručností pre získanie vhodného zamestnania.

Aktivity v Zariadeniach Sociálnych Služieb

Domovy sociálnych služieb (DSS) poskytujú rôzne aktivity pre ľudí s mentálnym postihnutím, ktoré sú zamerané na rozvoj ich osobnosti a udržanie dobrej fyzickej a psychickej kondície.

• Aktivity s prvkami ergoterapie: Ide o jednoduché zamestnávanie PSS počas dňa. Cieľom je snaha udržať dobrú fyzickú i psychickú kondíciu PSS.
• Aktivity s prvkami biblioterapie: Táto metóda využíva účinky čítania na liečbu a podporu psychického zdravia človeka, u každého PSS u nás realizujeme túto liečebnú metódu, bez ohľadu na stupeň postihnutia. S niektorými PSS máme možnosť chodiť do knižnice v Galante, kde si zautomatizovali proces zapožičiavania si knihy.
• Tréning pamäte a stimulácia rôznych oblastí mozgu: Tréning realizujeme s pomocou didaktických pomôcok, spoločenských hier, pamäťových pomôcok, obrázkov a pracovných listov. Bezplatné pracovné listy k Pinf Hrám sú zamerané na abecedu, písmená, farby, matematiku, hodiny, precvičovanie si slovnej zásoby a ďalšie zručnosti či vedomosti.

Hra ako Prostriedok Rozvoja

Hry uplatňujú zručnosť, návyky a osobnostné črty. Človek sa hrou zaoberá po celý život, je to forma činnosti, ktorá sa líši od práce aj od učenia, no má špecifické postavenie. Dieťa sa cez hru vyrovnáva s okolitou realitou, rozvíja svoje schopnosti práve takým spôsobom, ktorý je mu prirodzený, príjemný a zároveň primeraný.

Pozitíva Hry

• Chápanie vecí cez hru.
• Hra znamená veci zažiť (stotožňovanie sa s tým čo robí).
• Hranie v kolektíve rozvíja osobnosť.
• Neruššená hra uspokojuje a spôsobuje radosť (považované za efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností).

Poznáme veľké množstvo hier, musíme ich rozdeliť do určitých kategórií, každá hra má iný cieľ. Vlastná aktivita detí sa prejavuje v hrách, tak že dieťa zavádza do hry vlastné, novšie varianty. Dieťa si uplatní vlastnú fantáziu. Tvorivosť v hre a hra v tvorivosti. V tvorivej činnosti by nemala chýbať sponntánosť. Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti, slobody bez ktorej by hra nebola možná. Pri spontánnej hre sa uplatňujú tak vonkajšie potreby, ako aj vnútorné potreby. Pri hre by mal byť uvolnený pocit, tvorivá činnosť by mala byť tvorivo uspokojená. Hra citovo napĺňa a obohacuje. Pri hre sa prejavuje nadšenie a entuziazmus. Hra znižuje napetie. V tvorivej hre sa vyjadrujú zážitky zo žiavota, u starších detí dej dokážu rozvýjať a v tom im pomáha fantázia.

Druhy Tvorivých Hier

• Hry predmetové: Dieťa manipuluje s predmetom.
• Hry úlohové, námetové: Dieťa berie na seba známu sociálnu rolu, napodobňuje činnosť dospelého.
• Hry dramatizačné: Dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje.

Isté je že deti pri napodobňovaní dospelích si nájdu priestor pre individuálny prejav vlastnej tvorivosti. Postihnuté deti sa tiež radi hrajú ako každé zdravé dieťa ale musíme brať do úvahy ich postihnutie aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie, rozptyľovanie ostatných žiakov. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.

Aktivity na Rozvoj Sociálnych a Emocionálnych Kompetencií v Škole

V škole sa väčšinou sústreďujeme na odovzdávanie vedomostí, ale čoraz viac je dôležitejšie zameriavať sa aj na rozvoj emocionality, sociability a vzájomných vzťahov. Veď najlepšie sa učí v tej triede, kde vládnu medzi žiakmi dobré vzťahy a prevláda pozitívna atmosféra. Na rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií musí učiteľ vytvoriť prostredie, v ktorom prevláda rešpekt a vzájomné akceptovanie sa. Keď dieťa cíti, že ho rešpektujú a akceptujú, rozširuje tieto pocity aj na ostatné deti.

• Pozitívne odkazy: Pripevnite žiakom špendlíkom na chrbát papier a povedzte im, aby každý každému napísal na chrbát niečo pozitívne. Keď to urobia, sadnite si do kruhu a žiaci si potichu prečítajú všetky odkazy. Potom môžu vybrať jeden, ktorý sa im najviac páčil a prečítajú ho nahlas.
• Príbeh o sebe: Žiaci napíšu na papier krátky príbeh zo svojho života. Učiteľ potom príbehy pozbiera, vloží ich do nejakej nádoby a postupne ich začne čítať. Úlohou žiakov je priradiť príbeh ku konkrétnemu žiakovi.
• Zapíšte, roztrhajte a odhoďte svoj stres: Povedzte svojim žiakom, aby napísali na papier situáciu, osobu alebo udalosť, ktorá ich najviac stresuje. Keď dopíšu, povedzte im, aby papier roztrhali a pri trhaní si predstavovali, ako stres z nich vychádza.
• Vnímanie zvuku: Povedzte žiakom, aby boli chvíľu ticho a sústredili sa len na zvuky, ktoré počujú a po určitej dobe sa sústredili len na ten zvuk, ktorý na nich vplýval najintenzívnejšie. Neskôr sa môžete porozprávať o tom, aké pocity v nich konkrétny zvuk vyvolával.
• Rozhovor o emóciách: Táto aktivita sa dá použiť predovšetkým na začiatku alebo na konci týždňa. Žiaci sedia v kruhu a rozprávajú o svojich pocitoch. Vzájomné zdieľanie pocitov pomáha žiakom si uvedomovať, že často určitý problém nemajú len oni sami, ale i ďalší spolužiaci. To, že žiaci dokážu rozprávať aj o svojich pocitoch, ich učí empatii a lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Ideálne je, keď sa aj učiteľ zapojí do aktivity.
• Emocionálna prechádzka: Učiteľ povie každému žiakovi, aký emočný stav bude pantomimicky stvárňovať. Môže byť veselý, smutný, šťastný, nahnevaný, prekvapený, bláznivý a podobne.
• Stratený kamarát: So žiakmi sa môžete zahrať aj hru na „strateného kamaráta“. Jeden žiak bude ujo z ulice a druhý žiak bude predstavovať niekoho, komu sa stratil kamarát. Musí ujovi opísať jeho pozitívne vlastnosti. Ďalší žiaci v triede hádajú, kto sa vlastne z triedy stratil.
• Zastavený film: Podľa počtu žiakov učiteľ vytvorí skupiny 3-5 žiakov. Pustí hudbu. Počas zvukov hudby skupinky sa voľne pohybujú po triede. Keď hudba prestane hrať, žiaci sa zastavia v polohe, v akej sa práve nachádzajú a stoja ako sochy. Potom učiteľ povie, čo majú skupiny robiť. Napríklad: „Zbierame maliny, učíme sa, tancujeme, cvičíme, lúčime sa, varíme a podobne.“ Žiaci začnú pantomimicky vykonávať činnosť ako v nejakom filme. Po určitom čase opäť zaznie hudba a žiaci sa voľne pohybujú po triede. Potom učiteľ opäť zastaví hudbu a hra pokračuje.
• Triedna vlajka: Pocit spolupatričnosti pomáha vytvárať aj triedna vlajka. Môžete ju so žiakmi urobiť napríklad na začiatku školského roka.
• Kreslenie pocitov: Učiteľ prinesie veľký výkres a povie deťom, aby nakreslili niečo, čo v nich za posledné obdobie vyvovalo smútok, hnev, strach alebo radosť. Keď výkres dokončia, učiteľ im povie, aby sa pokúsili vytvoriť podľa obrázkov vety alebo krátky príbeh. Ak máte v triede veľa žiakov, roydeľte ich do skupín.
• Loptička prianí: Žiaci sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. Ten žiak, ktorý hodil loptičku svojmu spolužiakovi alebo spolužiačke, mu/jej povie, čo jej najviac praje. Potom žiak, ktorý loptčku chytil, si vyberie niekoho ďalšieho z triedy a povie mu, čo mu najviac praje. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetci žiaci.
• Hra na básnikov: Žiaci sedia v kruhu a každý má pripravenú pero. Rozdáme 2 veľké papiere A4. Prvý hráč napíše čitateľne na papier jeden riadok ľubovoľného textu. Posledné slovo napíše na prázdny riadok. Papier zloží tak, aby bolo vidno iba posledné slovo. Potom ho podá susedovi. Ten si prečíta posledné slovo a napíše jeden riadok (verš), ktorý sa s uvedeným slovom rýmuje. Posledné slovo opäť napíše na prázdny riadok, papier zloží a podá ďalej. Obsah „básne“ je teda všetkým básnikom tajný. Každý pozná iba posledné slovo žiaka, od ktorého preberá papier. Táto hra sa dá hrať aj tak, že sa žiaci vopred dohodnú, na akú tému budú písať.
• Spoločný obrázok: Žiakov rozdelíme do dvojíc alebo im umožníme, aby si sami našli dvojicu. Každá dvojica si zoberie jeden papier a jedno pero. Ich úlohou je nakresliť spoločný obrázok, a to bez používania slov, mimiky a gestikulácie. Úloha sa končí, keď každá dvojica svoj obrázok dokreslí.
• Naše myšlienky a pocity: Žiaci sedia v kruhu tak, aby každý videl na každého. Učiteľ skupine predstaví tému. Janka, chcel by som mať tvoju vlastnosť, schopnosť …
• Kto som?: Všetci žiaci dostanú list papiera a preložia ho na polovicu. Do jednej polovice napíšu čo najviac svojich povahových vlastností. Učiteľ listy pozbiera, zamieša a nalepí ich na stenu v triede. Žiaci si potom čítajú vystavené charakteristiky. Do spodných častí píšu mená spolužiakov, ktorých podľa popísaných vlastností spoznali. Po ukončení tejto časti si žiaci zo steny zoberú svoju charakteristiku a vytvoria malé skupinky (4 - 5 členov). Navzájom sa porozprávajú o tom, čo si myslia o dohadoch, či boli presné a podobne. Tiež sa poinformujú o tom, čo sa o sebe dozvedeli a navzájom na svoje zistenia reagujú. Môže nasledovať diskusia v triede. Pri tejto aktivite si často žiaci uvedomujú, že ich videnie seba samého sa môže výrazne odlišovať od toho, ako ich vnímajú druhí.

Združenia na Pomoc Mentálne Postihnutým: Opora a Podpora

Združenia na pomoc mentálne postihnutým ľuďom zohrávajú dôležitú úlohu v podpore a integrácii tejto skupiny obyvateľstva. Poskytujú sociálne služby, organizujú podujatia a aktivity, a snažia sa zlepšiť kvalitu života ľudí s mentálnym postihnutím.

Združenie na Pomoc Mentálne Postihnutým Ľuďom (ZPMP)

Vznik združenia sa spája s menami MUDr. Terézie Szádockej a Ing. Jolany Spevárovej, ktoré sa s touto iniciatívou obrátili na primátora mesta Csabu Orosza a členov sociálnej komisie mestského zastupiteľstva. Ich návrh sa stretol s pozitívnou odozvou, vďaka čomu sa projekt v spolupráci so sociálnym oddelením Mestského úradu v Šamoríne a spoločnosťou Area Šamorín s.r.o. dostal do fázy realizácie. Vyvrcholením tohto úsilia bolo prvé stretnutie združenia 16. decembra minulého roka a následné včerajšie slávnostné otvorenie klubu.

Prítomných privítala MUDr. Terézia Szádocká, ktorá po zhrnutí doterajšieho vývoja predstavila aj ďalšie vízie, medzi ktoré patrí zriadenie denného stacionára pre mentálne postihnutých priamo v Šamoríne. Ing. Jolana Spevárová zdôraznila, že otvorením klubových priestorov sa vďaka ústretovému prístupu vedenia mesta podarilo zrealizovať dlhoročný sen. Primátor Csaba Orosz vo svojom príhovore uviedol, že pre vedenie Šamorína je prioritou, aby sa každá veková a sociálna skupina cítila v meste doma, a odovzdaním klubu samospráva uspokojí dopyt po tomto typu zariadenia v našom meste.

Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili viacerí poslanci mestského zastupiteľstva, vrátane predsedníčky sociálnej komisie MsZ MUDr. Renáty Varga, Henrietty Balheimovej a Štefana Valocsaya.

Nové priestory v budove bývalého Centra voľného času Kukkónia budú zatiaľ slúžiť na pravidelné týždenné aktivity.

tags: #rozvojové #aktivity #u #mentálne #postihnutých