
V dnešnej dobe sa v školách kladie čoraz väčší dôraz nielen na odovzdávanie vedomostí, ale aj na rozvoj emocionálnych a sociálnych kompetencií žiakov. Najlepšie sa totiž učí v triede, kde vládne pozitívna atmosféra a dobré vzťahy medzi žiakmi. Cieľom je, aby si žiaci osvojili sociálne a emocionálne kompetencie, ktoré im umožnia prispôsobovať sa svojim potrebám a zároveň rešpektovať potreby ostatných. Na to je potrebné vytvoriť prostredie, v ktorom prevláda vzájomná akceptácia a rešpekt. Keď dieťa cíti, že je rešpektované a akceptované, prenáša tieto pocity aj na ostatných. V žiackych kolektívoch je preto neustále potrebné podporovať spoluprácu, dôveru, schopnosť a ochotu nadviazať kontakt s ostatnými. Existuje množstvo hier a zábavných aktivít, ktoré pomáhajú napĺňať tento cieľ a odstraňovať neistotu, zábrany a obavy v kontakte so spolužiakmi. Vďaka nim sa žiaci môžu naučiť naladiť sa jeden na druhého, brať na iných ohľad, vnímať ostatných a akceptovať ich ako rovnocenných partnerov.
Učiteľ pripraví obálky s rôznymi predmetmi (ceruzka, papier, zápalka, sviečka, lyžička, niť, rukavica, vreckovka, pastelka, guma a podobne). Žiaci si vytiahnu obálku a hľadajú spolužiaka s rovnakým predmetom, aby vytvorili dvojicu.
Základná myšlienka hry vychádza z toho, že mravce, keď sa stretnú, nadviažu kontakt tykadlami. Žiaci chodia po triede (alebo vonku) a pri každom stretnutí sa zdravia dotykom.
Jedna polovica skupiny ide za dvere, druhá polovica sa dohodne, kde sa bude nachádzať "vypínač" - presne určené miesto na tele (napríklad koleno, ľavé ucho, pravý palec…). Potom začnú všetci v miestnosti vydávať zvuk (napríklad húúúú). Skupina, ktorá bola za dverami, vojde dnu a ich úlohou je "sirény" vypnúť. Skúšajú stláčať rôzne časti tela "sirén", kým nenájdu vypínač. Každý hráč, u ktorého stlačia daný "gombík", stíchne. Cieľom hry môže byť aj to, že žiak, ktorý nájde vypínač ako posledný, musí splniť nejakú smiešnu úlohu. Tiež sa môže stopovať čas, ktorý je potrebný na to, aby sa "sirény" podarilo vypnúť.
Žiaci sa rozmiestnia po triede. Jednému žiakovi učiteľ zaviaže oči. Tento žiak sa pokúša chytiť niektorého zo spolužiakov. Keď sa mu to podarí, snaží sa po hmate (tvár, vlasy) identifikovať chyteného. Keď uhádne, kto to je, chytený žiak sa stáva slepou babou.
Prečítajte si tiež: Rozvoj osobnosti a spoločnosti
Jeden žiak je "zlý čarodejník" a pokúša sa ostatných premeniť na kamene. Každý, koho sa dotkne, musí ihneď "skamenieť" v takej pozícii, v akej je. Zakliateho žiaka môže ale vyslobodiť spolužiak s rovnakou farbou vlasov. Ten k nemu musí prísť, pohladiť ho po hlave a povedať: "Si opäť voľný!" Čarodejník má dve minúty na to, aby zaklial čo najviac žiakov. Komu sa podarilo za danú dobu premeniť čo najviac žiakov na kamene, ten je najlepším čarodejníkom.
Žiaci sedia so zavretými očami a zdvihnutým palcom v kruhu. Učiteľ dotykom vyberie troch hráčov, ktorí potichu vstanú a chodia po miestnosti. Každý z nich si vyberie jedného zo spolužiakov, stlačí mu palec a opäť sa vráti na svoje miesto. Na pokyn učiteľa môžu všetci zase otvoriť oči. Žiaci, ktorým niekto stlačil palec, musia hádať, kto im ho stlačil.
Žiaci sedia so zavretými očami na svojich miestach. Jeden určený žiak vyrazí do priestoru a poklepe na plece inému žiakovi. Dotyčný sa zdvihne a uvoľní mu svoje miesto. Žiak, ktorý stojí, poklepe na plece niekomu inému, ktorý zase jemu uvoľní jeho miesto.
Žiaci sa ľubovoľne rozmiestnia po triede. Určený žiak zavolá k sebe žiaka, ktorý sa mu nejakým spôsobom podobá. Napríklad môže tiež nosiť okuliare. Tento žiak zavolá k sebe ďalšieho. Napríklad obidvaja majú modré tričko. Tretí zavolá napríklad toho, ktorý má tie isté papuče ako on.
Polovica žiakov sa stane "modelovacou hmotou" a ostatní sú "sochári". "Sochári" z "hmoty" modelujú rôzne sochy. Pri svojej práci nerozprávajú.
Prečítajte si tiež: Ciele a realizácia osobnostného a sociálneho rozvoja
Rozdeľte žiakov do dvojíc. Netvorte dvojice z kamarátov. Dvojiciam dajte za úlohu nájsť sedem vecí, v ktorých sa jeden na druhého podobajú a sedem vecí, v ktorých sa líšia. V závere môžete dať žiakom nasledujúce otázky: Čo ste zistili o svojom spolužiakovi? Prišli ste na niečo zaujímavé? Čo bolo pre vás ťažšie určiť?
Žiaci sa rozdelia do dvojíc. Každá dvojica dostane jednu ceruzku, ktorú držia svojimi pravými alebo ľavými ukazovákmi. Dvojice sa pohybujú najprv voľne po miestnosti. Nesmú sa rozprávať a nesmú im ceruzky spadnúť na zem. Po určitej dobe začne učiteľ dávať pokyny. Napríklad im povie: „Choďte dopredu! Zdvihnite ruky! Bežte!"
Povedzte žiakom, aby si z výkresu vystrihli kruh, obdĺžnik, trojuholník, štvorec alebo iný tvar, ktorý si potom pripevnia špendlíkom na odev ako odznak. Potom na vystrihnutý útvar nakreslia to, v čom sú najlepší. Neskôr v skupinách alebo v rámci celej triedy sa porozprávajú o obrázku, ktorý majú pripevnený na odeve. Môžu pracovať aj vo dvojiciach a navzájom robiť interview.
Pripravte si obrázky kotvy a balóna, ktoré sú spojené na obrázku čiarou. Starší žiaci si to môžu aj sami nakresliť. Povedzte žiakom, aby do kotvy napísali to, čo ich trápi, hnevá, čo ich ťahá ku dnu a do balóna zase to, čo im robí radosť, čo ich povznáša. Triedu rozdeľte do dvojíc. Každý člen dvojice má tri minúty na to, aby porozprával o svojej kotve a balóne. Po uplynutí času sa vytvoria nové dvojice a tie sa opäť rozprávajú.
Rozdeľte žiakov do skupín po štyroch až šiestich. Rozprávajte sa s deťmi o tom, aké je dôležité svoju vďačnosť prejaviť a ako tým spôsobia radosť niekomu inému. Žiaci potom píšu pre každého člena skupiny jedno poďakovanie, ktoré podľa vlastnej fantázie môžu vyzdobiť. Môžu poďakovať napríklad takýmto spôsobom: Ďakujem, že si môj priateľ. Ďakujem, že mi požičiavaš pero. Ďakujem, že si mi pomohol s domácou úlohou. Poskytnite žiakom dostatok času na písanie a premýšľanie.
Prečítajte si tiež: Kľúč k plnohodnotnému životu
Na lístky si žiaci napíšu svoje mená. Lístky učiteľ pokrčí, vloží do čiapky. Žiaci a učiteľka striedavo navrhujú úlohu vyžrebovanému. Najprv sa určí úloha, potom sa žrebuje. Pri hre žiaci cvičia, spievajú, tancujú, počítajú, upratujú si triedu a podobne.
Dvojica žiakov stojí oproti sebe. Jeden žiak predvádza činnosť, druhý ho napodobňuje.
Každý žiak dostane papier, na ktorom je nakopírovaný obrys trička. Úlohou žiakov je vyzdobiť tričká svojimi charakteristikami. Majú napísať, čo majú radi, čo radi robia, čo sa im páči a podobne. Potom učiteľ tričká od žiakov vyzbiera a položí uprostred do kruhu. Žiaci vytvoria skupinu obrázkov podľa podobností. Potom učiteľ povie žiakom, aby sa postavili ku svojmu obrázku. Spýtame sa, či je niekto prekvapený, s kým je v skupine.
Žiaci sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. Ten žiak, ktorý hodil loptičku svojmu spolužiakovi alebo spolužiačke, mu/jej povie, čo jej najviac praje. Potom žiak, ktorý loptičku chytil, si vyberie niekoho ďalšieho z triedy a povie mu, čo mu najviac praje. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetci žiaci.
Pripevnite žiakom špendlíkom na chrbát papier a povedzte im, aby každý každému napísal na chrbát niečo pozitívne. Keď to urobia, sadnite si do kruhu a žiaci si potichu prečítajú všetky odkazy. Potom môžu vybrať jeden, ktorý sa im najviac páčil a prečítajú ho nahlas.
Žiaci napíšu na papier krátky príbeh zo svojho života. Učiteľ potom príbehy pozbiera, vloží ich do nejakej nádoby a postupne ich začne čítať. Úlohou žiakov je priradiť príbeh ku konkrétnemu žiakovi.
Povedzte svojim žiakom, aby napísali na papier situáciu, osobu alebo udalosť, ktorá ich najviac stresuje. Keď dopíšu, povedzte im, aby papier roztrhali a pri trhaní si predstavovali, ako stres z nich vychádza.
Povedzte žiakom, aby boli chvíľu ticho a sústredili sa len na zvuky, ktoré počujú a po určitej dobe sa sústredili len na ten zvuk, ktorý na nich vplýval najintenzívnejšie. Neskôr sa môžete porozprávať o tom, aké pocity v nich konkrétny zvuk vyvolával.
Táto aktivita sa dá použiť predovšetkým na začiatku alebo na konci týždňa. Žiaci sedia v kruhu a rozprávajú o svojich pocitoch. Vzájomné zdieľanie pocitov pomáha žiakom si uvedomovať, že často určitý problém nemajú len oni sami, ale i ďalší spolužiaci. To, že žiaci dokážu rozprávať aj o svojich pocitoch, ich učí empatii a lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Ideálne je, keď sa aj učiteľ zapojí do aktivity.
Učiteľ povie každému žiakovi, aký emočný stav bude pantomimicky stvárňovať. Môže byť veselý, smutný, šťastný, nahnevaný, prekvapený, bláznivý a podobne.
So žiakmi sa môžete zahrať aj hru na „strateného kamaráta“. Jeden žiak bude ujo z ulice a druhý žiak bude predstavovať niekoho, komu sa stratil kamarát. Musí ujovi opísať jeho pozitívne vlastnosti. Ďalší žiaci v triede hádajú, kto sa vlastne z triedy stratil.
Podľa počtu žiakov učiteľ vytvorí skupiny 3-5 žiakov. Pustí hudbu. Počas zvukov hudby skupinky sa voľne pohybujú po triede. Keď hudba prestane hrať, žiaci sa zastavia v polohe, v akej sa práve nachádzajú a stoja ako sochy. Potom učiteľ povie, čo majú skupiny robiť. Napríklad: „Zbierame maliny, učíme sa, tancujeme, cvičíme, lúčime sa, varíme a podobne.“ Žiaci začnú pantomimicky vykonávať činnosť ako v nejakom filme. Po určitom čase opäť zaznie hudba a žiaci sa voľne pohybujú po triede. Potom učiteľ opäť zastaví hudbu a hra pokračuje.
Učiteľ prinesie veľký výkres a povie deťom, aby nakreslili niečo, čo v nich za posledné obdobie vyvolalo smútok, hnev, strach alebo radosť. Keď výkres dokončia, učiteľ im povie, aby sa pokúsili vytvoriť podľa obrázkov vety alebo krátky príbeh. Ak máte v triede veľa žiakov, rozdeľte ich do skupín.
Žiaci sedia v kruhu a každý má pripravené pero. Rozdáme 2 veľké papiere A4. Prvý hráč napíše čitateľne na papier jeden riadok ľubovoľného textu. Posledné slovo napíše na prázdny riadok. Papier zloží tak, aby bolo vidno iba posledné slovo. Potom ho podá susedovi. Ten si prečíta posledné slovo a napíše jeden riadok (verš), ktorý sa s uvedeným slovom rýmuje. Posledné slovo opäť napíše na prázdny riadok, papier zloží a podá ďalej. Obsah „básne“ je teda všetkým básnikom tajný. Každý pozná iba posledné slovo žiaka, od ktorého preberá papier. Táto hra sa dá hrať aj tak, že sa žiaci vopred dohodnú, na akú tému budú písať.
Žiakov rozdelíme do dvojíc alebo im umožníme, aby si sami našli dvojicu. Každá dvojica si zoberie jeden papier a jedno pero. Ich úlohou je nakresliť spoločný obrázok, a to bez používania slov, mimiky a gestikulácie. Úloha sa končí, keď každá dvojica svoj obrázok dokreslí.
Žiaci sedia v kruhu tak, aby každý videl na každého. Učiteľ skupine predstaví tému. Napríklad: "Janka, chcel by som mať tvoju vlastnosť, schopnosť…"
Všetci žiaci dostanú list papiera a preložia ho na polovicu. Do jednej polovice napíšu čo najviac svojich povahových vlastností. Učiteľ listy pozbiera, zamieša a nalepí ich na stenu v triede. Žiaci si potom čítajú vystavené charakteristiky. Do spodných častí píšu mená spolužiakov, ktorých podľa popísaných vlastností spoznali. Po ukončení tejto časti si žiaci zo steny zoberú svoju charakteristiku a vytvoria malé skupinky (4 - 5 členov). Navzájom sa porozprávajú o tom, čo si myslia o dohadoch, či boli presné a podobne. Tiež sa poinformujú o tom, čo sa o sebe dozvedeli a navzájom na svoje zistenia reagujú. Môže nasledovať diskusia v triede. Pri tejto aktivite si často žiaci uvedomujú, že ich videnie seba samého sa môže výrazne odlišovať od toho, ako ich vnímajú druhí.
Deti sa postavia do kruhu. Vedúci hry každému nalepí na čelo malý farebný samolepiaci papierik, tak aby všetky farby boli v rovnakom pomere. Úlohou detí je vytvoriť skupiny podľa farieb na čelách.
Reflexia: Ako ste sa cítili pri hraní tejto hry? Kto a ako Vám najviac pomáhal?
Po miestnosti porozmiestňujeme predmety, ktorých by malo byť dvakrát toľko ako detí. Deti vytvoria trojice alebo dvojice, ktoré sa pochytajú za ruky. Úlohou dvojíc alebo trojíc je nájsť čo najviac predmetov.
Reflexia: Ktorej dvojici sa darilo najviac a prečo? Kto rozhodoval? Ako ste sa cítili pri hre?
Deti rozdelíme do skupín podľa počtu hráčov. Vedúci hry si dopredu pripraví rozprávkové dvojice, napr. Snehulienka a sedem trpaslíkov, Červená čiapočka a vlk, atď. Potom napíše na tabuľu čísla podľa počtu rozprávkových bytostí od jedna do…. Deti po skupinách hovoria čísla. Vedúci hry po tom čo si skupina vyberie jedno číslo, ktoré nahlas vyslovia prečíta meno rozprávkovej postavy. Následne skupina povie druhé číslo a vedúci prečíta meno rozprávkovej postavy. Ak skupina uhádla čísla z tabule sa vyškrtnú a skupina získava bod.
Deti rozdelíme do dvojíc. Každá dvojica dostane čistý papier a ceruzku, ktorou budú spoločne kresliť obrázok, napr. dom, strom, slnko…
Reflexia: Ako sa Vám kreslilo? Kto bol dominantný z dvojice? Ako sa cítil submisívny hráč a ako dominantný hráč?
Rodičia po tom čo spozorovali, že ich dieťa použilo nejakú zručnosť alebo naopak nepoužilo zručnosť v situácii, ktorá si to vyžadovala. Môžu ohodnotiť svoje detí tak, že prídu k dieťati a povedia mu: Tento bodliak ti dáva, za to že ma hnevá, keď…. pretože…….preto navrhujem…. a opačne túto ružu ti dávam za to, že oceňujem…..
Pocit spolupatričnosti pomáha vytvárať aj triedna vlajka. Môžete ju so žiakmi urobiť napríklad na začiatku školského roka.