Hry pre zrakovo postihnuté deti a dospelých: Rozvoj zmyslov a prekonávanie bariér

Dnešný trh je presýtený množstvom hračiek rôznych tvarov a veľkostí, avšak existuje málo hier, pri ktorých si oči môžu oddýchnuť a ktoré výrazne aktivujú aj iné zmysly. V súčasnosti až 90 % vedomých podnetov prijímame pomocou zraku, zatiaľ čo na hmat ostáva ani nie 2 % vnemov. Tento nepomer je pochopiteľný u bežného zdravého človeka, ktorý sa môže na svoje oči plne spoľahnúť. Čo sa však stane, keď tento nepomer obrátite a zrak aspoň na čas vypojíte z hry? Tento článok sa zaoberá hrami pre zrakovo postihnuté deti a dospelých, ktoré nielenže poskytujú zábavu, ale aj rozvíjajú dôležité zručnosti a prekonávajú bariéry.

Význam hier pre zrakovo postihnutých

Hra je pre deti so zrakovým postihnutím rovnako dôležitá ako pre vidiace deti. Hra odráža prežívanie dieťaťa, porozumenie okolitého sveta. Avšak, deti so zrakovým znevýhodnením môžu potrebovať viac času na získanie rovnakej úrovne skúseností ako deti s dobrým zrakom. Rôzne výskumy naznačujú, že deti so zrakovým znevýhodnením (slabozraké, so zvyškami zraku, nevidiace, s CVI) sa v porovnaní s deťmi bez narušenia zraku menej hrajú so svojimi vrstovníkmi. Deti bez zrakového znevýhodnenia trávia väčšinu času v hre s rovesníkmi, zatiaľ čo nevidiace deti trávia väčšinu času s dospelými alebo sa hrajú samé. V skupine sa často stáva, že sa viac obracajú na dospelých.

Hra prechádza u všetkých detí rovnakými fázami, avšak je potrebné rešpektovať určité časové posuny. V praxi sa stáva, že v skupine rovnako starých detí nie sú deti s ťažkým zrakovým znevýhodnením na rovnakej úrovni hry ako deti vidiace. Ich vývin je vzhľadom na zmyslové obmedzenia zložitejší. Ak sa vidiace deti hrajú symbolickú hru, nevidiace dieťa môže ešte uprednostňovať manipulačnú alebo funkčnú hru. Potrebuje viac skúmať, ako predmety fungujú, k čomu slúžia.

Typy hier a ich prínos

Funkčná hra

O funkčnej hre hovoríme, keď už dieťa zachádza s predmetmi, hračkami spôsobom, ako sa bežne používajú. Na tejto úrovni môžeme pozorovať už väčšie rozdiely medzi deťmi podmienené zrakovým znevýhodnením. Rodičia by mali poznať, ako dieťa dokáže videnie vyžívať v bežnom živote. Dieťa nemusí dobre vnímať vzdialené predmety, chápať, čo sa deje ďalej od nich. Môže sa to prejaviť napr. pri nakupovaní v obchode. Vníma len to, čo vložíte k nemu do vozíka. Niektoré situácie môžu byť pre dieťa neprehľadné, nezrozumiteľné. Aj platenie pri pokladni prebieha rýchle. Hra na obchod s dieťaťom umožní lepšie pochopiť, ako to funguje. Veľké objekty sú zblízka neprehľadné, z diaľky sa nedajú dobre rozlíšiť. Kamióny, žeriavy, sanitky dieťa detailnejšie preskúma pomocou hračkárskych napodobenín. Pomôžu obrázky so slovným vysvetlením, dieťa si ich môže pozrieť zblízka. Tento postup spoznávania je zložitejší, kombinuje viaceré zdroje informácií. Deti s CVI môžu mať navyše ťažkosti pri spoznávaní nových vecí, môžu ich úplne odmietať.

Symbolická hra

V symbolickej hre dieťa vyžíva svoju fantáziu, predstiera niečo. U detí, ktoré nevidia, obvykle nastupuje neskôr, môže mať rozdielny obsah i podobu. Symbolická hra sa začína s rozvojom jazyka, hrou so zvukmi. Odborníci zistili, že symbolická hra nadväzuje na používanie dvojslovných viet a schopnosť povedať „nie“. Vzdorovanie dieťaťa súvisí s pocitom nezávislosti, sebauvedomením ako samostatnej bytosti oddelenej od rodičov. Predpokladom rozvoja symbolickej hry je teda rozlišovanie ja - ty. Dieťa začne premietať svoje pocity do bábik, zvieratiek. Prvky symbolickej hry používa, keď kúpe macka, dáva mu napiť. Ale skutočné premietanie vlastných pocitov nastane, až má dieťa jasnú predstavu seba. Uvedomuje si už, že môže používať predmety ako svoj obraz. U nevidiacich detí môže táto fáza rozvinutej hry nastať až na začiatku školského veku. Fantazijná hra u nevidiacich neprichádza bez pomoci dospelých. Nadväzuje na pomoc pri spoznávaní, na čo sa predmety používajú, pri vnímaní súvislostí. Dospelý môže modelovať prvky hry - napr. predstiera, že je z prázdneho taniera. Výskumy ukázali, že takéto opakované ukazovanie, pomoc pri stvárňovaní témy hry urýchlilo rozvoj symbolickej hry, zvýšilo jej kvalitu a trvanie.

Prečítajte si tiež: Zrakovo postihnutí občania a zdravotná starostlivosť

Hry zamerané na rozvoj hmatu

Dieťa s oslabeným zrakom si môže vyberať materiály pre hru, ktoré sú zvukovo a hmatovo zaujímavé. V symbolickej hre tiež môže uprednostňovať skôr sluchové a hmatové aspekty pred motorickými a zrakovými. Dieťa musí vynaložiť viac námahy, aby spoznalo svoje okolie, význam a využívanie rôznych predmetov a zariadení.

Hmataj a nájdi je zábavná a vzdelávacia hra, ktorá rozvíja hmatové zručnosti a zmysel pre detail. Hráči musia hľadať predmety pomocou hmatu a rozpoznať ich bez toho, aby ich videli. Hra je obľúbená medzi deťmi aj dospelými, ktorí si chcú precvičiť svoje senzorické schopnosti. Hra Hmataj a nájdi sa hrá s rôznymi predmetmi, ktoré sú vložené do nepriehľadného vrecka alebo nádoby. Hráči musia pomocou hmatu rozpoznať a nájsť správny predmet. Cieľom hry je nájsť a správne identifikovať čo najviac predmetov pomocou hmatu.

Tipy pre úspešné hranie hry Hmataj a nájdi:

1. Jedným z hlavných spôsobov, ako rozpoznať predmet, je sústrediť sa na jeho textúru.
2. Pomalé a dôkladné hmatové preskúmanie vám umožní lepšie zachytiť detaily predmetu.
3. Skúste ohmatať celkový tvar a kontúry predmetu.
4. Pri ohmatávaní sa sústreďte na orientáciu predmetu.

Skúsení hráči sa naučili hmatať rýchlejšie, ale s dôrazom na kľúčové vlastnosti predmetov. Naučte sa rozlišovať predmety podľa hmotnosti. Skúsení hráči si často zapamätajú, aké predmety sú vo vrecku alebo nádobe.

Memonik: Hmatové pexeso pre celú rodinu

Podobné otázky, ako tie o dôležitosti hmatu, si položila aj mladá slovenská dizajnérka Nikoleta Györe Čeligová. A keďže pexeso patrilo k jej obľúbeným hrám, povedala si, že vytvorí jeho alternatívu pre nevidiacich - hmatové pexeso Memonik. Memonik je unikátna hmatová spoločenská hra pre celú rodinu, ktorú si môžu zahrať spoločne vidiaci aj nevidiaci hráči. Pri hre sa nemôžete spoliehať na svoj zrak, čím aktivujete ostatné zmysly, predovšetkým hmat a sluch. Hraním Memoniku precvičujete aj svoju pozornosť, pamäť a jemnú motoriku. Memonik však môžu hrať rovnako a plnohodnotne nielen vidiaci a nevidiaci, ale aj ľudia hovoriaci rôznou rečou, či seniori spoločne s deťmi.

Pexeso Memonik je unikátne v tom, že umožňuje hru bez obmedzenia vidiacim aj nevidiacim ľuďom, čím odstraňuje bariéry medzi oboma svetmi. Keďže hracie pole, na ktorom sú uložené hmatové karty, objavujete poslepiačky, pri ich odkrytí sa uplatňuje namiesto náhody skôr systematická hra a schopnosť predstaviť si v mysli polohu kariet na ploche. Hráči si môžu napríklad v mysli očíslovať riadky a stĺpce hracieho poľa a polohu kariet zapamätať pomocou ich súradníc na hracej ploche. Napriek tomu nie je hra náročná, trvá 15-30 minút a mladší aj starší hráči sú v nej rovnocennými partnermi. Obtiažnosť hry je možné znížiť aj zmenšením hracej plochy a materiálových kariet na polovicu, v hre tak bude iba deväť párov kariet namiesto osemnástich. Prvé hry môžete odohrať aj bez masiek.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť na Slovensku

Princíp hry je podobný ako pri klasickom obrázkovom pexese - cieľom je nájsť pár rovnakých kariet. V tomto prípade však hráči nehľadajú karty s rovnakým obrázkom, ale s rovnakým povrchom. Hra obsahuje 18 rôznych materiálov a povrchov. Väčšina týchto materiálov, sa nachádza aj vo vašej domácnosti, napr. korok, koberec, drevo, šmirgeľ, či froté uterák. Cieľom základnej hry je pomocou hmatu nájsť čo najviac rovnakých materiálových dvojíc. Všetky hmatové karty sú uložené v mriežkach hracieho poľa, aby nedošlo počas hry k ich premiešaniu. Karty sú v priebehu hry otočené materiálmi nadol a ani jeden z hráčov nevidí, aké materiály ukrývajú jednotlivé karty. Hráč, ktorý je na ťahu, otočí dvojicu kariet materiálmi nahor. Ak identifikuje rovnakú materiálovú dvojicu, vyberie obe karty z mriežky, odloží si ich vedľa seba mimo hracieho poľa a pokračuje otočením ďalšej dvojice kariet. V prípade, že hráč nenašiel rovnaký pár kariet, navedie jednotlivých súperov (uchopením ruky, poklepaním na stôl) aby aj oni preskúmali umiestnenie obrátených kariet na hracej ploche. Hra končí identifikáciou všetkých párov herných kariet. Okrem pexesa si môžete zahrať aj hmatovú verziu hry Čierny Peter, či vlastné alternatívne hmatové hry. Súčasťou je aj obrázkové pexeso, ktoré získate “vylúpnutím” priestoru hernej mriežky.

Nikoleta získala za Memonik dve Národné ceny za dizajn a uspela aj v Českej republike, kde získala cenu v súťaži Talent designu. Hra medzičasom reprezentovala Slovensko pri zahájení predsedníctva SR v EU, či návšteve prezidenta SR v Nemecku. Začiatkom leta prebehla úspešná crowdfundingová kampaň, v rámci ktorej podporovatelia pomohli prefinancovať výrobu novej edície hry.

Dôležitosť sociálnej interakcie v hre

Pre deti s ťažším zrakovým znevýhodnením je všeobecne náročné pripojiť sa ku skupine detí. Obraz o hre si vytvárajú najmä na základe toho, čo počujú. Vyžaduje to veľké sústredenie a predstavivosť. Keďže deti sa rýchle premiestňujú, je náročné ich v priebehu hry lokalizovať. Hmatové skúmanie hračiek tiež vyžaduje viac času. Deti so zrakovým znevýhodnením si vyžadujú osobitnú starostlivosť a podporu. Janson sledoval kontakty nevidiacich a vidiacich detí v MŠ. Keď ostatní neprijali návrhy nevidiacich detí, tie sa často stiahli z hry, alebo sa hrali vedľa nich. Janson zistil, že chlapci skôr prijali nevidiaceho do hry. Ak sa ale nedokázal zapojiť, ľahšie ho nechali bokom (naháňačka). Zapojenie do hry je náročné. Nevidiaci má pochopiť, čo sa hrá, aké sú pravidlá. Potom sledovať priebeh hry - veľa aktivít prebieha bez vysvetlenia. Má sa pohotovo orientovať v priestore. Ak stojí ďalej, nie je jasné, či sa chce zapojiť. Deti s ťažkým zrakovým znevýhodnením si pomáhajú napríklad tým, že kladú otázky, alebo navrhujú zmenu témy hry na takú, ktorá im viac vyhovuje. Často veľa rozprávajú počas hry, aby sa uistili, že robia to isté ako iní.

Po prijatí do skupiny deti vyjednávajú o rolách, rekvizitách, téme, priestore hry. Preto je dôležité, aby dieťa dostatočne ovládalo reč, vedelo sa dohodnúť, ako sa budú striedať, riešiť konflikty. Skúsenosti s hrou by mali byť na podobnej úrovni. Nevidiace deti majú sklon držať sa jedného scenára, ktorý poznajú. Majú menej skúseností s hraním rolí. Chýbajú im informácie o rozvrhnutí hry. Nevidiace deti sa medzi sebou ľahšie dohodnú na téme.

Individuálna podpora dieťaťa v hre je veľmi dôležitá. Pomáha mu hrať sa rozmanitejšie, meniť hru. Takáto podpora prispieva k emočnému i sociálnemu vývinu dieťaťa. Kooperatívna hra môže byť v skutočnosti paralelnou - vzhľadom na ťažkosti zapojiť sa. Umožnime dieťaťu byť medzi ostatnými deťmi. Môže si tak zvykať na spôsob ich hry, učiť sa, ako sa zapojiť. Ak dieťa nemá súrodenca, vyhľadávame príležitosti v materskom centre, na ihrisku, v MŠ… Neznepokojujme sa, ak sa určitú dobu hrá samo, paralelne.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o zrak

Dospelí môžu, najmä u malých detí, spoločnú hru špeciálne podporiť a organizovať. Ako spoločníka je vhodné vybrať dieťa s podobnou alebo trochu vyššou úrovňou hry (aj mladšie deti). Dospelý môže byť prostredníkom v hre a vysvetliť druhému dieťaťu niektoré postupy nevidiaceho dieťa. Napríklad, že si najprv prehmatá hračky, že pomáha nahlas hovoriť, čo práve robíme; prečo otáča skôr ucho ako tvár k hovoriacemu. Nevidiace dieťa sa môže vopred zoznámiť s hračkami. Často je potrebné u hry zostať a občas ju podporiť. Spoločnú hru budujeme postupne, najskôr s jedným dieťaťom v domácom prostredí.

Pri zapájaní dieťaťa do spoločnej hry sa neodporúča pýtať, či smie. Dieťaťu poskytneme potrebné informácie o hre. Aby pochopilo kontext hry, môžeme sa spolu posadiť v blízkosti a sledovať priebeh. Popisujeme mu priestor, hračky a aktivity detí. Dieťa môže počúvať, ako sa deti oslovujú, aké pravidlá sú pri rozdeľovaní hračiek a rolí, ako sa tvorí príbeh. Nemalo by v tejto fáze klásť veľa otázok ostatným deťom. Potom sa s dospelým porozpráva o hre. Aká je téma hry, pravidlá, roly, čo by sa mohlo diať ďalej. Neskôr je dôležité učiť dieťa, ako si svoju pozíciu počas hry udržať. Dospelí môžu pomôcť riešiť nedorozumenia v hre, pri delení rolí. Nevidiace deti obľubujú vytvárať a hrať sa „rozhlasové hry“.

Úprava prostredia pre hru

Deti s CVI môže rušné a pestré prostredie hry príliš zaťažovať - množstvo podnetov ich zahltí. Výsledkom je stres, vyhýbanie sa takejto situácii, únik a podobne. Môžu byť menej obratné, vyhýbať sa pozeraniu do tvárí, odmietať nové veci. Niečo vidia, niečo nevidia - podľa podmienok, prostredia.

Pri deťoch s CVI upravíme prostredie podľa toho, v akej fáze sa dieťa nachádza. Stlmíme osvetlenie v miestnosti a použijeme bodové osvetlenie. Stan môže byť čierny alebo sýto farebný napríklad žltý.

Predmety a hračky vhodné pre hru

Dieťa sa tak učí samo využívať spôsoby, ako si chýbajúce informácie doplniť. Podporujme ho v tom! Ak nevidí dobre, môže prísť bližšie, opýtať sa, prehmatať hračku. Kombinácia zrakových, sluchových, hmatových, čuchových zložiek vnímania sa v rôznych situáciách líši.

Bežne deti pozorujú a napodobujú dospelých pri práci. Bez podpory dospelého nepoznajú bežné predmety. Pomáha slovné pomenovanie vecí a popis použitia. Deti ich potom skôr zapoja do svojej hry vhodným spôsobom. Zmenšeniny objektov, miniatúry sú iné na dotyk. Podľa možnosti by dieťa malo poznať originál, ohmatať, čo je dostupné (dom, zvieratká, auto..). Spresní si tak predstavy o priestore, veľkosti, materiáloch, môže porovnávať. Osvetlíme mu, čo je pre daný predmet, zvieratko charakteristické. Určovanie charakteristických vlastností (chvostík ako gulička, dlhé uši) sa u detí s CVI neskôr využíva pri rozpoznávaní obrázkov a ešte neskôr pri nácviku čítania. Pre deti, ktoré nevidia je typické napodobovanie zvukov, ktoré predmety vydávajú. Brzdenie auta, vŕtanie.

Námetom funkčnej a symbolickej hry bývajú jednoduché každodenné aktivity. Deti sa radšej bavia s reálnymi vecami čajová konvica, trochu cukru v cukorničke; kovová lyžička robí reálnejší zvuk. Hru starších detí môžeme obohatiť vhodným vybavením s rôznymi odevmi, doplnkami podľa rolí. Šály, klobúky, topánky na podpätkoch, policajné čapice, indiánska čelenka, doktorské oblečenie a kufrík, to všetko urobí hru zaujímavejšiu. Bábiky a plyšové hračky: majú mať reálne jasné črty oči, nos, dlhé uši, vlásky u bábiky. Obliekať bábiku môže byť ťažké šaty sú malé a zle sa zapínajú. Nevidiace deti sú zamerané na zvuky sprevádzajúce hru. Miniatúrne predmety: sú ťažšie rozpoznateľné hmatom, zrakom, náročnejšie na manipuláciu. Nevidiace deti musia najprv poznať reálne veci, až potom napodobeniny. Skutočné predmety môžeme potom nahradiť hračkami, až nakoniec miniatúrami. Malé hračky ľahko padajú. Vhodné sú domčeky, stany, herné kútiky s dostupným uskladnením hračiek, uľahčením prehľadu.

tags: #hry #pre #zrakovo #postihnutých #deti #a