Dôchodok z Českej republiky na Slovensku: Komplexný prehľad

Článok sa zaoberá problematikou zdaňovania dôchodkov z Českej republiky na Slovensku a s tým súvisiacimi aspektmi, vrátane vyrovnávacieho príplatku a ústavnoprávnych otázok. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre rôzne cieľové skupiny, od laikov až po odborníkov.

Zdaňovanie dôchodkov zo zahraničia na Slovensku

Všeobecne platí, že ak je rezidentovi Slovenskej republiky (SR) vyplácaný starobný dôchodok, tento príjem je ako dávka zo sociálneho poistenia (aj z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu) v SR oslobodený od dane. To znamená, že príjmy oslobodené od dane sa neuvádzajú v daňovom priznaní.

Príkladom je situácia, kedy je daňovníkovi, rezidentovi SR, vyplácaný starobný dôchodok z Nemecka (nakoľko tam odpracoval 25 rokov). Podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia oslobodené od dane, aj keď plynú z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu zo zahraničia.

Vyrovnávací príplatok k dôchodku: Historický kontext a súčasná právna úprava

Do konca roku 2015 existovala nerovnosť medzi dôchodcami, ktorí boli ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) 1. januára 1993 dôchodkovo poistení podľa československých predpisov (teda podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993) a získali tzv. československé obdobie dôchodkového poistenia. Ak títo dôchodcovia boli po 1. januári 1993 dôchodkovo poistení na Slovensku, mohlo sa stať, že súčet súm dôchodkov priznaných v Českej republike a na Slovensku bol nižší ako slovenský dôchodok občana, ktorý bol počas svojho života rovnako dlho poistený len na Slovensku a mal rovnaký príjem.

Zákonodarca túto situáciu riešil zavedením tzv. vyrovnávacieho príplatku. Od 1. januára 2016 do 31. decembra 2019 sa týmto občanom priznával a vyplácal vyrovnávací príplatok. Od 1. januára 2020 sa v zákone o sociálnom poistení prijalo technicky lepšie riešenie.

Prečítajte si tiež: Všetko o spojenom dôchodku

Podmienky nároku na vyrovnávací príplatok

Napadnuté ustanovenie § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení účinnom od 1.1.2016 do 31.12.2017 a v znení účinnom od 1.1.2018 do 31.12.2019) stanovovalo, že poistenec má nárok na vyrovnávací príplatok, ak:

• Získal pred 1. januárom 1993 aspoň 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky.
• Bol dôchodkovo poistený po 31. decembri 1992.

Aktuálna právna úprava vyrovnávacieho príplatku podľa § 293ej ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2020 zabezpečuje, že suma starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku priznaného podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa zvýši o sumu vyrovnávacieho príplatku.

Prechodné ustanovenia

• Ak nárok na vyrovnávací príplatok vznikol pred 1. januárom 2020, suma sa určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019.
• Ak poistencovi bol vyplácaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2020, suma vyrovnávacieho príplatku sa určí podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2020.

Ústavnoprávne aspekty vyrovnávacieho príplatku

Problematika vyrovnávacieho príplatku sa dotkla aj ústavnoprávnych otázok, najmä princípu rovnosti a primeraného hmotného zabezpečenia v starobe. Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal návrhmi na posúdenie súladu § 69b ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom od 1.1.2016 do 31.12.2017 a v znení účinnom od 1.1.2018 do 31.12.2019) a § 293ej ods. 4 zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č. 105/2019 Z. z.) s čl. 12 ods. 1 a článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Argumentácia Najvyššieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (neskôr Najvyšší správny súd) namietal nesúlad s čl. 55 ods. 1 ústavy a poukazoval na ústavnoprávnu nerovnosť (čl. 12 ods. 1 ústavy) pri poskytovaní primeraného hmotného zabezpečenia v starobe (čl. 39 ods. 1 ústavy). Dôvodom bolo, že podmienka 25 rokov doby poistenia by mala byť uznaná aj po 1. januári 1993. Ak bola táto doba posunutá do neskorších rokov, mala by byť tiež akceptovaná. Najvyšší súd namietal, že podmienka získania doby 25 rokov zamestnania iba v dobe pred 1. januárom 1993 je diskriminačná.

Postoj Ústavného súdu

Ústavný súd aplikuje na posúdenie diskriminácie tradičný ústavnoprávny test. Pri posudzovaní nerovnosti vo vzťahu k čl. 39 ústavy vychádza zo svojej judikatúry k týmto referenčným normám.

Prečítajte si tiež: Českí herci a invalidný vozík

Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je podstatné, že sa sociálnych práv podľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno domáhať len v rozsahu, ktorý ustanovujú zákony. Na základe čl. 20 a čl. 39 ods. 2 ústavy je osobitne chránený systém starobného dôchodkového sporenia.

Ústavný súd sa zaoberal otázkou porovnateľnosti (tertium comparationis), teda aby sa porovnávalo porovnateľné. Zdôraznil, že základným menovateľom je práca, resp. zásluhovosť.

Podľa Ústavného súdu doby poistenia (zabezpečenia) nie sú typickým kritériom diskriminácie. Iné postavenie (čl. 12 ods. 2 ústavy) spočívajúce v dobe poistenia je slabým rozlišovacím kritériom (low scrutiny) a je ľahko justifikovateľné. Rozlišovanie medzi tými, ktorí získali potrebnú dobu zabezpečenia (poistenia) a tými, ktorí ju nezískali, je racionálne a vychádza zo vzťahu medzi dobou zabezpečenia a vekom odchodu do dôchodku.

Ústavný súd konštatuje, že nevyhovenie návrhu vo vzťahu k čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 12 ústavy v sebe zahŕňa aj nevyhovenie vo vzťahu k čl. 55 ods. 1 ústavy.

Dôchodky z Českej republiky: Špecifiká a medzinárodné dohody

Dôchodky z Českej republiky na Slovensku sa posudzujú aj v kontexte medzinárodných dohôd a európskeho práva.

Prečítajte si tiež: Ochrana dôchodcov pred terorizmom

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení

Dôležitú úlohu zohráva Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (publikovaná pod č. 175/1995 Z. z.). Zmluva v čl. 20 ods. 1 upravuje situáciu osôb, ktoré mali trvalý pobyt na území ČSFR ku dňu jej rozdelenia. Podľa čl. 20 ods. 2 zmluvy, ak občan trvalý pobyt neopustil, dôchodkové doby sa sčítali len podľa daného systému, podľa rokov odpracovaných v danom systéme.

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia v EÚ

Pri posudzovaní dôchodkov z Českej republiky je potrebné brať do úvahy aj nariadenia Európskej únie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, najmä Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Cieľom týchto nariadení je zabezpečiť, aby občania EÚ nestratili nárok na sociálne dávky, ak pracovali alebo žili v inom členskom štáte.

Český pohľad na problematiku vyrovnávacích príplatkov a dôchodkov

Česká republika riešila otázku vyrovnávacích príplatkov a započítavania dôb poistenia z iných štátov tiež. V minulosti český Ústavný súd riešil otázku, či "koordinačné nariadenie (Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71) umožňuje, aby členský štát priznal nárok na dávku len vtedy, ak bola minimálna doba poistenia získaná výlučne podľa jeho právnych predpisov."

Na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) reagoval český parlament novelou (zákon č. 428/2011 Sb.) zákona č. 155/1995 Sb. o důchodovém pojištění. Český zákonodarca reagoval novým znením § 106a zákona o důchodovém pojištění, avšak bez podmienky občianstva, teda požiadavky SDEÚ.

tags: #dôchodok #z #Českej #republiky #na #Slovensku