
Žijeme vo svete ideálov, kde sú nám na dennej báze prezentované ideálni ľudia, ideálne životy a ideálne vzťahy. Tieto ideály, často skreslené sociálnymi sieťami a chirurgickými úpravami, môžu viesť k nerealistickým očakávaniam a pocitu, že sa musíme „vopchať“ do nejakého ideálneho rámca. Ale čo je to vlastne ideál? Kto ho definuje a je rovnaký pre všetkých?
V medicíne sa na definovanie zdravia často používajú rôzne prehľadové tabuľky, ktoré pomáhajú orientovať sa v zložitej problematike ochorení. Tieto tabuľky zvyčajne pracujú s informáciami o výške a váhe. Je však dôležité si uvedomiť, že tieto tabuľky by nemali byť jediným kritériom pre posudzovanie vlastného zdravia a krásy. Ľudia sú individuálne stvorenia a nemôžeme sa škatuľkovať do tabuliek.
Body Mass Index (BMI), je jednoduchý nástroj na hodnotenie telesnej hmotnosti. Je to číslo, ktoré dostanete z výpočtu BMI, vám dá základný obraz o tom, ako je vaša váha v súlade s výškou. Vypočíta sa ako hmotnosť v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch (kg/m²). BMI funguje ako prediktívna hodnota obezity a je ukazovateľom distribúcie tuku v tele.
BMI si môžete vypočítať aj vy, kedykoľvek vám to napadne. Hodnota, ktorú dostaneme z výpočtu BMI, nám dá predstavu o tom, či máme normálnu hmotnosť, podváhu, nadváhu alebo obezitu. Podľa toho vieme ďalej odhadnúť, aký vplyv môže mať naša hmotnosť na naše zdravie.
Pre ešte lepšiu predstavu existuje aj podrobnejšia klasifikácia v podobe BMI tabuľky, tiež z dielne WHO, ktorá rozdeľuje najmä obezitu na viac stupňov podľa závažnosti.
Prečítajte si tiež: Dôchodky na Slovensku
| BMI | Kategória |
|---|---|
| <16,5 kg/m2 | Vážna podváha |
| 16,5 - 18,4 kg/m2 | Podváha |
| 18,5 - 24,9 kg/m2 | Optimálna hmotnosť |
| 25 - 29,9 kg/m2 | Nadváha |
| 30 - 34,9 kg/m2 | Obezita 1. stupňa |
| 35 - 39,9 kg/m2 | Obezita 2. stupňa |
| > 40 kg/m2 | Obezita 3. stupňa |
Body Mass Index, ktorý poznáte najčastejšie pod skratkou BMI, je jednoduchý nástroj na hodnotenie telesnej hmotnosti. V roku 1830 ho vymyslel belgický štatistik a matematik Adolphe Quetelet. Vedci totiž potrebovali metódu, ktorá by dokázala rýchlo a efektívne poskytnúť predstavu o tom, akú hmotnosť majú ľudia v populácii, a tak získať obraz aj o ich zdravotných rizikách. BMI dokáže jednak zmapovať výskyt obezity, ale zároveň aj podváhy, čo je obzvlášť dôležité v rozvojových krajinách.
Dnes vieme na základe BMI napríklad povedať, že v roku 2019 malo zhruba 59 % dospelých obyvateľov krajín Európskej únie nadváhu alebo obezitu. Podiel bol pritom vyšší u mužov (63 %), ako u žien (54 %). Podľa týchto výsledkov a štatistík potom môžu krajiny vymyslieť stratégiu, ako si s problémom poradiť. Práve na takéto sledovanie populácie bolo BMI určené už pri svojom vzniku. Pre hodnotenie hmotnosti a predvídanie zdravotných problémov u jednotlivcov sa začal používať až postupom času. Práve tam sa však zároveň ukazujú jeho najväčšie nedostatky. Podstatne totiž zanedbáva individuálne rozdiely medzi ľuďmi, ako je napríklad rozloženie tuku v tele, vek alebo pohlavie.
Výpočet BMI je veľmi jednoduchý. Aby sme si to ukázali na konkrétnom príklade, predstavte si Aničku, ktorá má 60 kg a 165 cm. Anička zistí, že jej výsledok BMI spadá do rozmedzia ideálnej váhy podľa jej aktuálnej výšky.
BMI kalkulačka je užitočný nástroj pre širokú skupinu ľudí, ktorí si chcú skontrolovať, či ich telesná hmotnosť zodpovedá zdraviu. Pomáha odhaliť riziko podváhy, nadváhy alebo obezity. Je rovnako vhodná pre dospelých, no existuje aj špeciálny BMI kalkulátor podľa veku pre deti a seniorov.
Pre presnejšiu analýzu je vhodné kombinovať BMI kalkulátor s metódami ako BMI InBody alebo BMI kalkulačka obvod pásu, ktoré lepšie zohľadňujú rozloženie telesnej hmoty.
Prečítajte si tiež: Chata s bazénom: Recenzie
Samotné BMI nám bohužiaľ nedá vždy jasnú predstavu o tom, či je naša hmotnosť z pohľadu zdravia v poriadku alebo nie. Pre kompletný obraz totiž ideálne potrebujeme vedieť, aký má človek podiel tukovej a svalovej hmoty. Môže sa totiž stať, že štíhly človek, ktorý má veľa svalov, napríklad taký kulturista, bude na základe BMI spadať do kategórie nadváhy alebo obezity. Naopak, pokojne tiež môže dôjsť k tomu, že niekto bude v kategórii podváhy alebo normálnej hmotnosti, ale v skutočnosti môže mať minimum svalov a nadmieru tuku. V tomto prípade hovoríme o tzv. štíhlej obezite (skinny fat), pri ktorej hrozia zdravotné problémy, ako napríklad zvýšený cholesterol, inzulínová rezistencia či iné metabolické ťažkosti. Takéto problémy nastávajú hlavne vtedy, keď BMI používame na hodnotenie jednotlivcov. V rámci screeningu väčšieho množstva ľudí, na čo je BMI aj vhodnejšie, sa však tieto nedostatky toľko neprejavujú. Ak si však BMI sami predsa len počítate, aby ste mali čo najlepšiu predstavu, ako na tom ste, zistite si tiež, aký máte podiel tuku.
Spomínate si na kulturistu, ktorého môže BMI zaradiť medzi obéznych ľudí? To sa stáva práve preto, že výpočet neberie do úvahy podiel svalovej a tukovej hmoty v tele. Všeobecne skôr počíta len s akousi “vzorovou” osobou, ktorá má priemerné množstvo svalov. Hovoríme o celkom podstatnom nedostatku BMI, už len preto, že obezita má svoju definíciu. Ide o nadmerné hromadenie telesného tuku, ktoré pre nás predstavuje zdravotné riziko. Nadbytok svalov naopak nie je problémom. Svaly sú však ťažšie ako tuk, a preto je bežné, že práve športovci môžu získať z výpočtu BMI chybné výsledky. Je veľmi jednoduché klasifikovať svalnatého atléta s 8 % telesného tuku ako obézneho človeka. Samotné BMI tiež môže byť demotivujúce, keď chudnete a pritom silovo cvičíte. Preto je ideálne zmerať aj podiel tuku a svalov v tele a až potom robiť závery. Vyššie BMI v prvom rade znamená hmotnosť, ktorá je nad rámec “normy”, ale automaticky neznačí nadmieru tuku a nadváhu.
Nie je dôležité len to, koľko máme telesného tuku, ale aj kde ho máme uložený. Rozlišujeme najmä medzi dvoma typmi zásobného tuku - podkožný a viscerálny. Podkožný tuk je ten, ktorý na prvý pohľad vidíme. Najradšej sa ukladá na stehnách, zadku či v podkoží na bruchu. Naopak, viscerálny tuk nemusí byť na prvý pohľad vidieť, pretože je uložený okolo orgánov v brušnej dutine, ale o to viac je rizikový. Práve s ním sa spájajú problémy ako kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka 2. typu alebo dokonca niektoré nádorové ochorenia. Výpočet BMI však nedokáže zhodnotiť, ktorého tuku máme nadbytok. Preto nemusí mať problém napríklad človek s vyšším BMI, ktorý má najviac zásobného tuku uloženého v spodnej časti tela.
Spomínané rozloženie tuku v tele priamo súvisí s pohlavím. Tuk sa typicky u žien a mužov ukladá odlišne. Určite ste už aj vy počuli o postave typu hruška a jablko. Postava vo forme hrušky je typická pre ženy, keďže ony majú často najviac zásob v oblasti bokov a stehien. Naopak, tuk v mužskom tele sa zvyčajne najradšej drží v oblasti brucha, a telo tak tvarom pripomína jablko. V praxi to teda môže znamenať, že muž a žena s rovnakou výslednou hodnotou BMI môžu mať podstatne odlišné zdravotné riziko. Žena s väčšinou tuku uloženého v spodnej časti tela môže byť úplne zdravá aj v prípade, že má nadváhu.
Vek je ďalší faktor, ktorý rozhoduje o tom, aké množstvo zásobného tuku je pre nás zdravé. Výpočet BMI však nezohľadňuje, koľko máme rokov, a tak nám ani nepovie, aká by mala byť ideálna váha podľa nášho veku. Výsledné hodnotenie tak môže byť niekedy klamlivé. Predsa len, fit telo dvadsaťpäťročnej ženy vyzerá jednoducho inak, ako telo zdravej aktívnej ženy po šesťdesiatke. Navyše, hoci sme zvyknutí počúvať, že vyššie BMI a nadváha vedú k väčšiemu riziku zdravotných problémov, u seniorov sa hranica toho, čo je vysoký body mass index, o niečo líši. Za spodnú hranicu optimálneho BMI sa nepovažuje hodnota 18,5, ale až 23 kg/m2. Nižšie BMI je v staršom veku spojené z vyššou úmrtnosťou. Pri počítaní BMI je tak vždy dôležité zohľadniť aj vek daného človeka.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom elektrickej kolobežky pre seniorov
Ďalším problémom výpočtu BMI je, že neberie do úvahy odlišnosti v telesnom zložení rôznych etnických skupín. Je to tak preto, že body mass index bol vyvinutý na základe skupiny belochov. V praxi je ale pre ostatné rasy zle použiteľný, pretože napríklad Aziati majú pri nižších hodnotách BMI vyšší podiel telesného tuku v porovnaní s belochmi. Z toho vyplýva, že rovnaká hodnota BMI môže v rôznych etnických skupinách znamenať odlišné zloženie tela, a teda aj rôzne zdravotné riziká. Vzhľadom k tomu by sa ideálne pri hodnotení BMI mali brať do úvahy špecifické charakteristiky každej etnickej skupiny.
U seniorov sa hranica toho, čo je vysoký body mass index, o niečo líši. Za spodnú hranicu optimálneho BMI sa nepovažuje hodnota 18,5, ale až 23 kg/m2. Nižšie BMI je v staršom veku spojené z vyššou úmrtnosťou. Pri počítaní BMI je tak vždy dôležité zohľadniť aj vek daného človeka.
S vyšším vekom prichádzajú aj rozličné ochorenia. Tie sa tiež musia prirátať ako faktor vplyvu. Často si ľudia kladú otázku typu: Koľko mám vážiť na svoj vek? Odpoveď je jednoduchá. V dospelosti nie je zvýšený nárok na rast organizmu tak ako v detstve. Preto je nutné zhodnotiť kalorický príjem. Alebo skôr postačí pozrieť na bruško a vidíme, či nevyčnieva príliš vpred. Pre presnejší odhad je vhodné vziať si do rúk krajčírsky meter a zmerať si obvod pása a bokov.
U seniorov sa kladie dôraz prednostne na kvalitu výživy. Je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem bielkovín, vitamínov a minerálov.
BMI nám toho o množstve tuku v tele veľa nepovie. Môžeme tak len odhadovať podľa toho, čo vidíme v zrkadle. Obvod pásu (WC), pomer pásu a bokov (WHR) a pomer pásu a výšky (WHtR) nám pomáha odhadnúť množstvo telesného ruku. Odhadované hodnoty získame z tabuliek, v ktorých sú uvedené hodnoty, ktoré najlepšie zodpovedajú daným parametrom. Napríklad ak je obvod pásu u ženy väčší ako 88 cm a u muža väčší ako 102 cm, značí to vysoké zdravotné riziko.
Bioimpedančné váhy zisťujú množstvo telesného tuku tak, že merajú elektrickú vodivosť rôznych telesných tkanív. Na základe toho vieme zistiť, aký máme podiel svalovej hmoty, tuku atď. Metódy ako denzitometria alebo DEXA (duálna RTG absorpciometria) nám dajú najpresnejšie výsledky, ale používajú sa najmä na vedecké účely a bežný človek sa s nimi prakticky nestretne.
Meranie porovnáva obvod pása a bokov. Čím väčší je obvod pásu, ako obvod bokov, tým podľa aktuálne dostupných informácií rastie riziko kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky. Úskalie tohto spôsobu je, že nemeria celkové percento telesného tuku, ani dôležitý pomer svalov a tukov.
Ďalší nástroj predikujúci rozvoj srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky a ďalších civilizačných ochorení. Podľa štúdie z roku 2014 je presnejší ako BMI. Pravidlo hovorí, že ak je obvod pásu nižší ako je polovica vašej výšky v cm, máte nižšie riziko zdravotných komplikácií a pravdepodobne tiež optimálnu váhu.
Interpretácia výsledku BMI u dospelého človeka závisí od toho, akú hodnotu BMI dosiahnete. BMI ti poskytuje informáciu o tom, či máte zdravú hmotnosť vzhľadom na vašu výšku.
Okrem BMI body mass je dôležité sledovať obvod pásu. BMI kalkulačka obvod pásu vám pomôže lepšie posúdiť riziko viscerálneho tuku. Zdravá telesná hmotnosť závisí nielen od BMI, ale aj od mnohých ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť, ako sa vaše telo správa a reaguje na stravu, pohyb a životný štýl.
Na udržaní BMI váhy je kľúčová vyvážená strava a pravidelný pohyb. Zdravé návyky majú dlhodobý vplyv na vaše zdravie a pohodu. Pravidelný pohyb pomáha nielen spaľovať kalórie, ale tiež zlepšuje metabolizmus a posilňuje svalovú hmotu.
Dodržiavanie týchto zásad vám pomôže nielen dosiahnuť optimálne BMI, ale aj udržiavať zdravý životný štýl a v konečnom dôsledku aj zlepšiť vaše celkové zdravie.
Posadnutosť dnešnej spoločnosti štíhlosťou, ako jediným ukazovateľom zdravia a krásy je smutná realita, na ktorú doplatilo a stále dopláca mnoho ľudí, prevažne mladých dievčat a žien, ktoré si snahou o krajší výzor, alebo zlepšenie zdravia privodili závažnú poruchu príjmu potravy, ďalej len PPP.
Poruchy príjmu potravy sú bio-psycho-sociálnym ochorením, ktoré sa prejavujú najmä zdraviu škodlivou až život ohrozujúcou formou regulácie telesnej hmotnosti. Najčastejšie vznikajú počas dospievania, vo veku okolo 13 - 15 rokov. V 90 - 95 % prípadov sa vyskytuje u dospievajúcich dievčat a mladých žien.
Ako sme spomenuli vyššie, BMI neberie do úvahy mnoho faktorov. Jedným z nich je aj viscerálny tuk, teda tuk, ktorý sa hromadí okolo vnútorných orgánov a je oveľa nebezpečnejší ako tuk na stehnách či zadku. V angličitine existuje termín skinny fat, teda v preklade niečo ako “štíhly tučko”. Je to osoba, ktorá síce je útla a pôsobí štíhlo a jej BMI sa pohybuje v normálnych hodnotách, no má minimum svalovej hmoty a veľký podiel tuku, hlavne viscerálneho. BMI nezohľadňuje jedinečnosť každého z nás a už vôbec nie fyzickú kondíciu. Aj človek s pár kilami navyše môže byť omnoho viac fyzický zdatný, ako človek s ideálnou váhou podľa nejakej tabuľky.
BMI je užitočný nástroj na kontrolu hmotnosti, ale má svoje nevýhody. Nezohľadňuje individuálne rozdiely medzi ľuďmi, ako zloženie tela, distribúcia tuku, etnicita alebo vek. Rovnaká hodnota BMI tak môže u rôznych ľudí znamenať odlišné zdravotné riziká. Preto by ste sa pri sledovaní hmotnosti nemali riadiť iba hodnotou BMI, ale brať do úvahy aj ďalšie faktory, ako je napríklad podiel svalov, zásobného tuku či jeho distribúciu v tele.
Dôležité je cítiť sa dobre. Nesnažiť sa podobať ideálu, lebo ideál neexistuje, nakoľko pre každého značí niečo úplne odlišné. Treba sa snažiť neustále napredovať. Posúvať sa, zdokonaľovať a neprestať. Byť lepšou ako včera, nie však snažiť sa byť dokonalejšou.