
Tento článok sa zaoberá definíciou psychickej ujmy v kontexte trestného práva, pričom zohľadňuje relevantné právne predpisy a judikatúru. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, ktorá sa v posledných rokoch stáva čoraz aktuálnejšou, najmä v súvislosti s nárastom kybernetickej kriminality a iných foriem psychického nátlaku.
V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s prípadmi, kedy je psychická ujma spôsobená rôznymi formami trestnej činnosti. Je preto dôležité, aby právny systém dokázal efektívne reagovať na tieto nové výzvy a poskytoval adekvátnu ochranu obetiam. Psychická ujma môže mať pritom rôzne podoby, od emocionálnej bolesti a stresu až po vážne psychické poruchy, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života poškodeného.
Jednou z oblastí, kde sa psychická ujma často vyskytuje, je trestnoprávna úprava anti-stalkingového konania, konkrétne v § 360a Trestného zákona (TZ). Táto úprava sa zameriava na postihovanie nebezpečného prenasledovania, ktoré môže mať vážne dopady na psychické zdravie obete.
Skutková podstata tohto trestného činu je definovaná v § 360a ods. 1 TZ a má dve formy: základnú a kvalifikovanú. Základná skutková podstata, vyjadrená v § 360a ods. 1 TZ, sankcionuje konanie, ktoré napĺňa znaky nebezpečného prenasledovania a zároveň zasahuje do objektu ochrany, ktorým je pokojné spolužitie a duševné zdravie jednotlivca. Spolužitie však nie je jediným objektom trestného činu, dôležité je aj duševné zdravie.
Objektívna stránka trestného činu vyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu. Pri skutkovej podstate § 360a ods. 1 TZ to znamená, že páchateľ musí poškodeného prenasledovať nad únosnú mieru. Existuje päť spôsobov, ako možno objektívnu stránku naplniť, pričom tieto spôsoby môžu byť naplnené alternatívne, čo bude bližšie rozvedené v ďalších častiach článku.
Prečítajte si tiež: Príčiny a stupne mentálneho postihnutia
Tieto spôsoby sú uvedené za písmenami A až E v § 360a ods. 1 TZ. Nie je nutné, aby boli naplnené všetky, stačí jeden, no môže ich byť aj viac, alebo dokonca všetky.
Znak času je jedným z kľúčových znakov, s ktorými často vznikajú aplikačné problémy. V súvislosti s vymedzením tohto znaku sa rozvinulo niekoľko hypotéz.
Kvalitatívne chápanie dlhodobosti sa najčastejšie chápe v zmysle, že samotná dlhodobosť sa nedá posudzovať samostatne. Je potrebné zohľadniť aj závažnosť konania páchateľa. Nežiaduce správanie nemusí automaticky spĺňať požiadavky na naplnenie znaku dlhodobosti. Toto chápanie podporuje aj doktrína.
Kvantitatívne chápanie dlhodobosti sa opiera o § 138 Trestného zákona, ktorý pre trestný čin nebezpečného prenasledovania vyžaduje trvanie aspoň šesť mesiacov. Toto chápanie však z praktického hľadiska prináša väčšie množstvo aplikačných problémov, najmä v skorých obdobiach rozvoja poruchy.
Okrem znaku času sa v § 360a ods. 1 TZ nachádza aj znak intenzity. Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ) definuje intenzitu ako silu, mocnosť, stupňovanosť. Zákonodarca vyjadril dva alternatívne spôsoby, akými možno naplniť znak intenzity: vzbudenie dôvodnej obavy alebo podstatné zhoršenie kvality života.
Prečítajte si tiež: Obrana proti Krivému Obvineniu
Vzbudenie dôvodnej obavy: Dôvodný je definovaný ako opodstatnený, oprávnený, odôvodnený. Je potrebné rozlišovať medzi objektívnym a subjektívnym hľadiskom pri posudzovaní dôvodnosti obavy. Obava musí vzniknúť v myšlienkovom svete poškodeného a musí byť odôvodnená konaním páchateľa. Nie je možné mávnuť rukou nad izolovaným prejavom páchateľa, je potrebné posudzovať komplexne.
Podstatné zhoršenie kvality života: Zákonodarca netrestá každé zhoršenie kvality života, ale iba podstatné. Ide o určitú modifikáciu života poškodeného, ktorú musí subjektívne vnímať ako negatívum.
§ 360a ods. 1 TZ uvádza alternatívne spôsoby spáchania trestného činu, ako napríklad vyhľadávanie osobnej blízkosti, sledovanie, kontaktovanie proti vôli poškodeného, zneužitie osobných údajov a obmedzovanie v obvyklom spôsobe života.
Vyhľadávanie osobnej blízkosti alebo sledovanie: Je potrebné rozlišovať medzi sledovaním a vyhľadávaním osobnej blízkosti. Osobná blízkosť sa dá vymedziť napríklad na štvorcové metre. Za sledovanie sa považuje monitorovanie pohybu a aktivít poškodeného, napríklad pomocou odpočúvacích zariadení.
Kontaktovanie proti vôli poškodeného: Kontakt môže byť realizovaný písomne alebo inak proti vôli poškodeného. Môže ísť aj o kontakt prostredníctvom tretej osoby. Dôležité je, aby bol kontakt vykonaný proti vôli poškodeného.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrovnať s rozvodom
Zneužitie osobných údajov: Zneužitie osobných údajov môže zahŕňať rôzne spôsoby, ktoré sa považujú za neakceptovateľné. Pomôcť si môžeme aj článkom 8 Charty základných práv Európskej únie, ktorý hovorí o ochrane osobných údajov. Príkladom môže byť systematické zbieranie údajov.
Obmedzovanie v obvyklom spôsobe života: K obmedzovaniu musí dochádzať proti vôli poškodeného. Môže ísť o zásahy v rámci rodiny alebo v činnosti, z ktorej má poškodený zisk.
Pri trestnom čine nebezpečného prenasledovania je potrebné uplatniť materiálny znak trestného činu. Ak je závažnosť činu nepatrná, nie je dôvod na trestné stíhanie. Trestná sadzba za prenasledovanie (§ 360a ods. 1 TZ) je až jeden rok, teda ide o prečin.
Páchateľom trestného činu môže byť fyzická osoba, ale od roku 2016 aj právnická osoba, ktorá je taxatívne vymenovaná v § 3 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Subjektívna stránka trestného činu má vždy jeden obligatórny znak, a tým je zavinenie. Môže ísť o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Pri trestnom čine nebezpečného prenasledovania sa vyžaduje úmyselné zavinenie, teda páchateľ chce svojim konaním narušiť pokojné spolužitie alebo duševné zdravie poškodeného.
Kvalifikovaná skutková podstata sa skladá zo znakov, ktoré závažnosť činu navyšujú. V § 360a ods. 2 TZ sú uvedené tri spôsoby, ako môže byť čin kvalifikovaný:
Spáchanie činu na chránenej osobe (§ 360a ods. 2 písm. a) TZ v spojení s § 138 TZ).
Spáchanie činu závažnejším spôsobom konania (§ 360a ods. 2 písm. b).
Spáchanie činu z osobitného motívu (§ 360a ods. 2 písm. c).
V týchto prípadoch sa zvyšuje trestná sadzba, čo má za cieľ účinnejšie postihovať závažnejšie formy tohto trestného činu.
V roku 2021 bola do Trestného zákona doplnená nová skutková podstata trestného činu nebezpečného obťažovania (§ 360b TZ), ktorá reaguje na rastúci problém kyberšikany a iných foriem psychického nátlaku v online priestore. Táto úprava má za cieľ postihovať najzávažnejšie prípady kybernetickej šikany, ktoré môžu mať vážne dopady na psychické zdravie obete.
Tento trestný čin sa zameriava na úmyselné zhoršovanie kvality života obete prostredníctvom dlhodobého obťažovania, ktoré môže zahŕňať rôzne formy psychického nátlaku, ako napríklad:
Nová skutková podstata trestného činu nebezpečného obťažovania dopĺňa existujúcu úpravu nebezpečného prenasledovania (§ 360a TZ) a zameriava sa na tie prípady kyberšikany, ktoré nie sú dostatočne pokryté existujúcou úpravou. Zatiaľ čo nebezpečné prenasledovanie sa zameriava na ochranu pred prenasledovaním ako takým, nebezpečné obťažovanie sa zameriava na ochranu pred psychickým nátlakom a zhoršovaním kvality života obete.
Okrem trestnoprávnej ochrany je dôležité zabezpečiť aj adekvátne odškodnenie obetí násilných trestných činov, ktoré im pomôže zmierniť následky utrpenia. Zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi vytvára mechanizmus podania žiadosti o odškodnenie a ustanovuje orgán Slovenskej republiky zodpovedný za rozhodovanie o žiadosti.
Podľa tohto zákona má poškodený právny nárok na odškodnenie, ak splní zákonom predvídané podmienky. Odškodnenie sa neposkytuje v prípade, ak ujma na zdraví bola poškodenému plne nahradená inak alebo ak poškodený nedal súhlas s trestným stíhaním.
Na výpočet konkrétnej výšky odškodnenia sa v prípade ujmy na zdraví primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (zákon č. 437/2004 Z. z.). V prípade, že bola trestným činom spôsobená smrť, zákon priamo ustanovuje, že poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy.
Poškodený musí uplatniť svoj nárok na odškodnenie formou písomnej žiadosti adresovanej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je v zmysle tejto novej právnej úpravy tzv. “rozhodovacím orgánom”. Žiadosť je potrebné podať v lehote osemnástich mesiacov odo dňa spáchania trestného činu, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví.
Okrem materiálnej škody môže trestný čin spôsobiť aj nemajetkovú ujmu, ktorá zahŕňa rôzne formy poškodenia, ktoré nemožno vyjadriť v peniazoch, ako je napríklad emocionálna alebo psychická bolesť. V slovenskom právnom poriadku je nemajetková ujma kľúčovou súčasťou ochrany jednotlivca v prípadoch, keď utrpel ujmu, ktorá nie je materiálneho charakteru.
V slovenskom práve sa otázka nemajetkovej ujmy upravuje najmä Občianskym zákonníkom a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi. Kľúčové ustanovenia môžeme nájsť v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré chránia prirodzené práva jednotlivca, ako je právo na súkromie, česť a dôstojnosť. Tieto ustanovenia umožňujú poškodenému domáhať sa nápravy v prípade neoprávneného zásahu, a to v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo iného zadosťučinenia.
Nemajetková ujma môže mať rôzne podoby, v závislosti od okolností, za ktorých vznikla. Môže ísť o psychickú ujmu, ujmu na cti a dôstojnosti alebo ujmu spôsobenú stratou blízkej osoby.
Strata blízkej osoby prináša nielen hlboký smútok, ale aj množstvo právnych otázok, s ktorými sa pozostalí musia vysporiadať. Aby mal pozostalý nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, musí sa potvrdiť priama súvislosť medzi úmrtím blízkej osoby a utrpením, ktoré pozostalý prežíva. Blízke osoby, ako sú manžel, rodičia, deti alebo súrodenci, majú podľa zákona výrazne silnejší nárok než vzdialenejší príbuzní.
K uplatneniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je kľúčové mať pripravené všetky potrebné dokumenty, ako napríklad úmrtný list zosnulej osoby, doklad o vzťahu k zosnulému a dôkaz o utrpenej psychickej ujme. So žiadosťou sa možno obrátiť na poisťovňu alebo na súd.
Určenie výšky náhrady nie je univerzálne. Každý prípad je posudzovaný individuálne na základe rôznych faktorov, ako sú okolnosti úmrtia, vzťah medzi pozostalým a zosnulým a ekonomické dopady straty.