Nárok na invalidný dôchodok po infarkte myokardu

Infarkt myokardu je vážny stav, ktorý môže mať dlhodobé následky na zdravie a funkčnú schopnosť postihnutého. Hoci moderná medicína výrazne znížila úmrtnosť na infarkt, mnohí pacienti po prekonaní infarktu čelia trvalým obmedzeniam, ktoré môžu ovplyvniť ich schopnosť pracovať a vykonávať bežné denné aktivity. Tento článok sa zameriava na problematiku nároku na invalidný dôchodok po infarkte myokardu, pričom zohľadňuje lekárske aspekty, možné obmedzenia a kritériá pre posúdenie invalidity.

Čo je infarkt myokardu?

Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité definovať, čo infarkt myokardu vlastne je. Infarkt znamená upchatie krvnej cievy, čo vedie k obštrukcii. Túto obštrukciu môže tvoriť krvná zrazenina, embolus alebo tuková kvapôčka. Myokard je srdcová svalovina, ktorá tvorí strednú vrstvu srdca.

"Podstatou infarktu myokardu je upchatá koronárna tepna na srdci, čo spôsobí odumieranie srdcového svalu," vysvetľuje MUDr. Najčastejšou príčinou upchatia koronárnej tepny je proces aterosklerózy, ktorá nakoniec vyústi do trombotického uzáveru tepny.

Cievy, ktoré zásobujú srdcovú svalovinu, sa nazývajú vencovité tepny (arteria coronaria cordis). Odstupujú zo srdcovnice (aorta) a majú dve hlavné vetvy - pravú a ľavú. Tie sa v srdci rozvetvujú na menšie tepničky a zásobujú tak krvou a kyslíkom celý myokard.

Ako vzniká infarkt?

Krvná zrazenina sa môže vytvoriť priamo v srdci alebo aj v inej časti tela. Závažným faktorom sú ochorenia žíl dolných končatín, v ktorých sa najčastejšie zrazeniny tvoria. Pri prudkom pohybe sa odtrhnú a putujú krvným obehom. Zastavia sa až v mieste takého zúženia cievy, že ďalej neprejdú a robia obštrukciu.

Prečítajte si tiež: Život na dôchodku: Radosť a pohoda

Vznik krvných zrazenín býva výsledkom nezdravého životného štýlu (fajčenie, alkohol, u mladých ľudí drogy a steroidy, stres, nezdravá strava). Faktory podporujúce vznik zrazeniny sa navzájom kombinujú a zvyšujú tak riziko. Tromby sa môžu dostať až do koronárnych tepien srdca, ale aj do pľúc (infarkt pľúc), do mozgu (cievna mozgová príhoda), do obličiek (infarkt obličky) a do ktorejkoľvek časti ľudského tela.

Orgán alebo jeho časť, ktorý bol predtým zásobený touto cievou, nie je vyživovaný krvou ani kyslíkom a postupne odumiera. Tento dej trvá niekoľko hodín až do úplného a nezvratného úmrtia orgánu alebo časti. Preto v liečbe infarktu zohráva úlohu čas. Čím skôr je zrazenina rozpustená, tým menšie sú zdravotné následky a trvalé poškodenia.

Riziko trombózy zvyšuje ateroskleróza, čo je ochorenie ciev, ktoré vzniká potichu a bez varovných príznakov. Neraz sa zistí až po prekonaní infarktu. Je to poškodenie vnútornej výstelky ciev vplyvom. Na porušenej endotely sa ľahko zachytávajú tuky, preto je zvýšený cholesterol rizikovým faktorom jej vzniku. Zachytené čiastočky tuku zužujú cievu a tak vytvárajú ideálne prostredie na uchytenie trombu.

Liečba infarktu a jej význam

Liečba infarktu sa realizuje v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú personálne aj technicky vybavené na liečbu akútnych stavov spojených s ochoreniami srdca. Pri infarkte sa robí trombolýza (rozpúšťanie krvnej zrazeniny) alebo katetrizácia (preplachovanie cievy).

Takzvaná „zlatá hodina” je pojem veľmi známy medzi kardiológmi, lekármi a zdravotníckymi pracovníkmi prvého kontaktu. Ide o časový horizont od začatia prvých príznakov infarktu myokardu až po podanie liečby, prípadne inej intervencie v špecializovanom pracovisku. Do jednej hodiny nie je srdcový sval poškodený aj napriek zamedzeniu prísunu krvi a kyslíka. Jeho postupné odumieranie začína po hodine. Ak je liečba infarktu zahájená v tomto časovom okne, stav pacienta je reverzibilný a náprava je ad integrum (úplne celkom).

Prečítajte si tiež: Materské a rodičovský príspevok pri dlhoch

Následky a obmedzenia po infarkte myokardu

Následky infarktu závisia od veľkosti postihnutia srdca, časového okna a rýchlosti zahájenia liečby, ako aj od celkového zdravotného stavu a veku pacienta. Postihnutia malých ciev a častí srdcového svalu s liečbou v okne sa hoja ad integrum bez trvalých následkov. Problémom sú väčšie infarkty, predchádzajúce ochorenia srdca a neskorá liečba.

Napriek tomu, že časť srdcového svalu odumiera, zvyšok jeho svaloviny funguje normálne. Krátko po infarkte je jeho výkonnosť nižšia, no pri malých poškodeniach sa časom uzdravuje a výkon srdca sa zvyšuje. Čas úplnej rekonvalescencie po infarkte je jeden až dva mesiace. Pri veľkých infarktoch zostáva výkonnosť srdca natrvalo znížená. Odumretá časť svaloviny sa hojí jazvou, ktorá však nemôže nikdy nahradiť pôvodné tkanivo.

Takéto srdce je citlivejšie na záťaž a môže byť porušená aj funkcia prečerpávania krvi. Tá stagnuje v malom aj veľkom krvnom obehu, zaťažuje srdce aj pľúca a vzniká srdcové zlyhávanie.

Obmedzenia v živote po infarkte

Obmedzenia po infarkte sa týkajú aj stravovania a redukcie obezity:

  • Obmedzenie tukov: Ateroskleróza, ktorá vzniká následkom obezity alebo zvýšeného cholesterolu, je jednou z príčin uchytenia trombu na koronárnej cieve. Poškodené srdce je mimoriadne citlivé a jeho nadmerné zaťaženie stravou plnou tukov nie je vhodné.
  • Obmedzenie solí: Porucha prečerpávania krvi má za následok jej stagnáciu v malom a veľkom krvnom obehu, čo spôsobuje hromadenie tekutiny v srdci a v pľúcach (pľúcny edém). Soli zadržiavajú vodu v tele čím tento stav zhoršujú.
  • Obmedzenie cukrov: Cukry majú horší vplyv na upchávanie a poškodzovanie ciev, vznik arteriálnej hypertenzie a recidívy infarktu ako tuky.

Dôležitý je aj dostatočný príjem tekutín, ktoré riedia krv a zamedzujú riziku vzniku krvných zrazenín.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a zárobok

Invalidný dôchodok a posudzovanie miery funkčnej poruchy

Ochorenie so sebou prináša rôzne obmedzenia a to nie len počas doby ich trvania. Niektoré prekonané choroby a chorobné stavy vyžadujú zmenu životného štýlu natrvalo. Jeden z takýchto stavov je aj infarkt myokardu. To, že ho niekto prekonal ešte neznamená, že bude žiť aj naďalej tak ako doteraz. S cieľom zamedziť recidíve ochorenia, ktorej pravdepodobnosť je vyššia s každým ďalším infarktom v živote, je potrebné zmeniť niektoré možno zaužívané zvyky či zlozvyky.

Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok po infarkte myokardu sa hodnotí miera funkčnej poruchy srdca a ciev. Táto miera sa určuje podľa rozsahu a stupňa obmedzenia výkonnosti srdcovocievneho systému.

A. Postihnutie srdca:

  1. Vrodené alebo získané srdcové chyby a postihnutie veľkých srdcových ciev, ischemická choroba srdca, stavy pri infarkte myokardu, chronické reumatické choroby srdca, stavy po operáciách, kardiomyopatie, stavy pri myokarditídach a pod.:

    • a) Bez podstatného zníženia výkonnosti: žiadne prejavy nedostatočnosti ako dýchavičnosť, anginózne bolesti i pri obvyklom silnejšom telesnom zaťažení (napr. rýchla chôdza 7-8 km/hod., ťažká telesná práca, maximálna záťaž 100 W) - Miera funkčnej poruchy: 0-10 %
    • b) Stavy zodpovedajúce NYHA II stupeň: postihnutie zodpovedá poklesu výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení (napr. chôdza 5-6 km/hod., ťažkosti pri stredne ťažkej telesnej práci a rekreačných aktivitách, maximálna záťaž 75 W) - Miera funkčnej poruchy: 20-40 %
    • c) Stavy zodpovedajúce NYHA III stupeň: postihnutie zodpovedá podstatnému obmedzeniu bežnej fyzickej aktivity (napr. prechádzka 3-4 km/hod., stúpanie po schodoch na 1. poschodie, ľahká telesná práca, maximálna záťaž 50 W) - Miera funkčnej poruchy: 50-60 %
    • d) Stavy zodpovedajúce NYHA IV: zjavné prejavy srdcového zlyhania v pokoji, dlhodobotrvajúce dekompenzácie, neschopnosť akejkoľvek fyzickej aktivity (max. 25 W) - Miera funkčnej poruchy: 70-90 %

  2. Poruchy srdcového rytmu:

    • a) Bez hemodynamických účinkov alebo pri nepatrných subjektívnych ťažkostiach - Miera funkčnej poruchy: 0-10 %
    • b) S ľahkými hemodynamickými poruchami, liečbou kompenzované poruchy - Miera funkčnej poruchy: 20-30 %
    • c) S ťažkými hemodynamickými poruchami (záťažová insuficiencia) alebo liečbou ťažko ovplyvniteľné poruchy - Miera funkčnej poruchy: 50-70 %

  3. Stavy po operácii srdca, náhradách srdcových chlopní, operácii srdcových chýb, po resekcii aneuryzmy, revaskularizačných výkonoch:

    • a) S dobrým funkčným výsledkom - Miera funkčnej poruchy: 20-30 %
    • b) Pri závažnom znížení výkonu - Miera funkčnej poruchy: 50-80 %

  4. Implantácia kardiostimulátora: Miera funkčnej poruchy: 20-30 %

  5. Stavy po koronárnej angioplastike s dobrým efektom: Miera funkčnej poruchy: 10-30 %

  6. Chronické cor pulmonale: Miera funkčnej poruchy sa určí podľa porúch výkonnosti srdca a pľúc s prihliadnutím na stupeň hromadenia krvi v pľúcach a pľúcnej hypertenzie - Miera funkčnej poruchy: 50-70 %

  7. Transplantácia srdca do piatich rokov od transplantácie podľa funkcie a liečby: Miera funkčnej poruchy: 40-60 %

B. Postihnutie ciev: (Uvádzame len vybrané položky)

  1. Tepnové uzáverové choroby - uzávery tepien dolných končatín:

    • a) Štádium I. podľa Fontainea na jednej dolnej končatine alebo na obidvoch končatinách - Miera funkčnej poruchy: 0-10 %
    • b) Štádium II. podľa Fontainea s obmedzením kolaterálneho obehu, klaudikácie po 300 m až 500 m (Doppler na nohe 80-100 mm Hg) - Miera funkčnej poruchy: 20-30 %
    • c) Štádium III. podľa Fontainea klaudikácie po 50 m-300 m (Doppler na nohe 60-80 mm Hg) - Miera funkčnej poruchy: 40-50 %
    • d) Štádium IV. podľa Fontainea s bolesťami v pokoji a trofickými zmenami - Miera funkčnej poruchy: 50-70 %

  2. Poruchy krvného tlaku:

    • a) 1. stupeň - mierna forma - Miera funkčnej poruchy: 0-20 %
    • b) 2. stupeň - stredná forma - Miera funkčnej poruchy: 20-30 %
    • c) 3. stupeň - ťažká forma - Miera funkčnej poruchy: 40-60 %

Kritériá pre priznanie invalidného dôchodku

Na priznanie invalidného dôchodku je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky, medzi ktoré patrí:

  • Miera funkčnej poruchy: Celková miera funkčnej poruchy musí byť vyššia ako 40 %.
  • Doba poistenia: Splnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia.
  • Vek: Vek žiadateľa.

Sociálna poisťovňa posudzuje každý prípad individuálne na základe lekárskych správ, odborných vyšetrení a celkového zdravotného stavu žiadateľa. Dôležité je, aby lekárske správy obsahovali podrobné informácie o rozsahu poškodenia srdca, obmedzeniach, ktoré z toho vyplývajú, a vplyve na schopnosť vykonávať prácu.

Zmena životného štýlu ako nevyhnutnosť

Po prekonaní infarktu je nevyhnutná zmena životného štýlu. Pacient by mal:

  • Pravidelne navštevovať kardiológa a dodržiavať predpísanú liečbu.
  • Prestať fajčiť.
  • Pravidelne sa venovať fyzickej aktivite (chôdza aspoň 30 minút denne, 5 dní v týždni).
  • Optimalizovať rizikové parametre (cholesterol, krvný tlak, cukor).
  • Dodržiavať diétne opatrenia (obmedzenie tukov, solí a cukrov).

tags: #nárok #na #invalidný #dôchodok #po #infarkte

Ďalšie články