Dlhy na Sociálnom a Zdravotnom poistení a ich vplyv na Materské a Rodičovský príspevok

Materská dovolenka a rodičovský príspevok sú dôležité formy podpory pre rodiny s malými deťmi. Počas materskej dovolenky poberá matka (alebo otec) materské, čo je dávka nemocenského poistenia. Neskôr, po skončení materskej dovolenky, nasleduje obdobie poberania rodičovského príspevku. Tento článok sa zameriava na to, ako prípadný dlh v Sociálnej a zdravotnej poisťovni ovplyvňuje nárok na tieto dávky, najmä pre živnostníkov (SZČO).

Materská dovolenka a materské

Materská dovolenka je obdobie, počas ktorého poberáte dávku nemocenského poistenia poskytnutú štátom v prípade tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa. Dĺžka materskej dovolenky je zákonom stanovená na:

• 34 týždňov
• 37 týždňov pre osamelé ženy
• 43 týždňov pre ženy, ktoré porodili dve a viac detí

Ak na „materskej“ ostáva muž a stará sa o narodené dieťa, prináleží mu materská dovolenka v rozsahu 28 týždňov. Niektoré ženy sa domnievajú, že ak nastúpia na materskú dovolenku neskôr, budú ju môcť poberať dlhšie po narodení dieťaťa. Nie je to však pravda. Do potrebných 270 dní nemocenského poistenia sa započítava aj štúdium na strednej či vysokej škole. Potvrdenie dopĺňa váš gynekológ a v prípade zamestnankyne aj zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa vypláca materskú dávku mesačne a spätne. Dávka chodí na účet príjemcu, vypláca sa (po žiadosti) v hotovosti alebo na účet manžela či manželky. Ak ste nestihli podať žiadosť o materské pred pôrodom, môžete tak urobiť aj po pôrode. Dôležité je podať žiadosť v zákonnej lehote a mať splnené podmienky nároku na materskú dávku.

Výška materskej je u každého iná. V roku 2025 sa vypočíta ako 75 % hrubej mzdy pred pôrodom na základe denného vymeriavacieho základu. Rozhodujúcim obdobím pre výpočet materskej dávky je zvyčajne predchádzajúci kalendárny rok pred rokom, v ktorom vznikol nárok na materskú dávku. Ak ste však v predchádzajúcom roku nemali žiadny príjem, môžu sa zohľadniť aj iné obdobia, napríklad z posledného zamestnania.

Sociálna poisťovňa v niektorých prípadoch zohľadňuje tzv. ochrannú lehotu, je to obdobie, v ktorom máte nárok na materskú dávku, hoci vám nemocenské poistenie skončilo a nevzniklo nové. Ochrannú lehotu môžu využiť budúce matky, ktorým skončilo zamestnanie, a podľa novely zákona aj dobrovoľné poistenie či povinné poistenie SZČO. Ak ste živnostníčka alebo SZČO, je pre vás výhodné, ak si pred plánovaním tehotenstva platíte dobrovoľné nemocenské poistenie z čo najvyššieho denného vymeriavacieho základu. Ak nastupujete na materskú až koncom roka 2025 a rozhodujúcim obdobím bude práve tento rok, maximálna materská sa môže mierne zvýšiť. Pokiaľ ste odišli z dobre plateného zamestnania a následne si budete nemocenské dobrovoľne platiť menej ako 26 týždňov, materský príspevok sa vám vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Prehľad dôchodkových zmien

Poistenie musíte platiť načas a v správnej výške. Sociálna poisťovňa tiež kontroluje, či nemáte dlh na poistnom - ak áno, dávku nemusí priznať. Sociálna poisťovňa pripomína, že zmeny týkajúce sa vylúčenia platenia poistného nemajú vplyv na hodnotenie obdobia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky na dôchodkové účely. Toto obdobie sa aj po 31. decembri 2023 naďalej hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia. Po skončení materskej dovolenky a pri poberaní rodičovského príspevku už nie sú pre matky ani otcov z hľadiska práce žiadne obmedzenia.

Rodičovský príspevok

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na poberanie rodičovského príspevku prejde živnostníčka, príp. živnostník po skončení poberania materského. Nie je potrebné splniť žiadne osobitné podmienky ako pri materskom. Sumy rodičovského príspevku sa menia v nadväznosti na zmenu životného minima pre daný rok. Výška je daná v dvoch úrovniach a odvíja sa od skutočnosti, či oprávnenej osobe pred vznikom nároku na rodičovský príspevok bolo, resp. Родительский взнос обычно взимается до достижения ребенком трехлетнего возраста. Platia však výnimky, kedy je jeho poberanie možné do šiestich rokov veku.

Živnostník môže popri rodičovskom príspevku pracovať v podstate bez obmedzení. Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník.

Dlh v zdravotnej poisťovni a jeho dopad na nemocenské dávky

Sociálne poistenie je systém, ktorý zabezpečuje príjem v prípade rôznych životných udalostí, ako je choroba, úraz, tehotenstvo, materstvo, strata zamestnania alebo staroba. Jednou z jeho súčastí je aj nemocenské poistenie, ktoré poskytuje nemocenské dávky poistencom v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti. Môžete ísť na PN aj v prípade, ak máte dlh na zdravotnom poistení? Áno, na dočasnú pracovnú neschopnosť (PN) môžete ísť aj v prípade, ak máte dlh na zdravotnom poistení, pretože nárok na PN (nemocenské dávky) posudzuje Sociálna poisťovňa, a nie zdravotná poisťovňa.

Kľúčové je, aby ste splnili podmienky pre nemocenské dávky podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Dlh na zdravotnom poistení však ovplyvňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ako dlžník máte nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť (napr. akútne ošetrenie, život ohrozujúce stavy). Plánované vyšetrenia, lieky na predpis či kúpeľnú liečbu si zvyčajne hradíte sami, pokiaľ dlh neuhradíte alebo sa nedohodnete na splátkovom kalendári so zdravotnou poisťovňou.

Prečítajte si tiež: Legislatíva o invalidnom dôchodku

Výnimky, kedy máte nárok na plnú starostlivosť aj ako dlžník, zahŕňajú:

• Ak dlh vznikol vinou zamestnávateľa (neodvádzal odvody).
• Ak máte uzatvorenú dohodu o splátkach s poisťovňou a riadne ju dodržiavate.
• Ak dlh vymáha exekútor a vy ho splácate formou splátok, čo ste oznámili poisťovni.

Odporúča sa kontaktovať zdravotnú poisťovňu a pokúsiť sa dohodnúť na splátkovom kalendári, aby ste získali prístup k plnej zdravotnej starostlivosti.

Dlhy v Sociálnej poisťovni a ich dopad na materské a rodičovský príspevok

Sociálna poisťovňa kontroluje, či nemáte dlh na poistnom - ak áno, dávku nemusí priznať. Ak by sa tak stalo a nedoplatok by bol vyšší ako 5 eur, dávka im nebude vyplatená. Sociálna poisťovňa sleduje nedoplatky za posledných päť rokov. Povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Osobný bankrot a dlhy v Sociálnej poisťovni

Ak je vyhlásený konkurz s oddlžením na fyzickú osobu, Sociálna poisťovňa si prihlási pohľadávku. Ak počas konkurzu dôjde k čiastočnému uspokojeniu prihlásených pohľadávok, v zostatku neuspokojenej časti sa pohľadávky stávajú nevymáhateľné. Nevymáhateľnosť pohľadávky neznamená jej zánik, znamená to len toľko, že Sociálna poisťovňa ju už nemôže ďalej vymáhať.

Generálny pardon Sociálnej poisťovne v roku 2023

Situáciu dlžníkov Sociálnej poisťovne uľahčil nový inštitút - tzv. generálny pardon. Ak do konca augusta 2023 uhradili všetko dlžné poistné, ktoré im vzniklo v minulosti (pred 1. júlom 2022) a predložili k danému obdobiu aj ďalšie potrebné doklady (chýbajúce mesačné výkazy), Sociálna poisťovňa im odpustila úhradu dlžného penále. Následne sa tým zastavilo aj vymáhanie pohľadávok na penále.

Prečítajte si tiež: Zmeny v sociálnom poistení

Splátkový kalendár v Sociálnej poisťovni

Sociálna poisťovňa môže povoliť fyzickej osobe alebo právnickej osobe splátky dlžných súm z dôvodu jej platobnej neschopnosti. Dlžné sumy sa zvýšia o úroky vo výške 3-násobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm, najmenej však o úroky vo výške ročnej úrokovej sadzby 10 %. Sociálna poisťovňa môže povoliť splátky na obdobie 24 mesiacov.

Materské a rodičovský príspevok pre SZČO (živnostníkov)

Živnostníci a živnostníčky, na rozdiel od zamestnancov, nemajú nárok na materskú dovolenku v klasickom zmysle. Môžu však požiadať o tzv. materské a následne o rodičovský príspevok.

Materské pre živnostníka/živnostníčku

Podľa zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce, má na materskú dovolenku nárok len zamestnanec. To znamená, že živnostník alebo živnostníčka nemôže využiť materskú dovolenku v štandardnom ponímaní. Pre SZČO teda takáto dovolenka nie je relevantná, ale nárok na nemocenskú dávku materské môže získať.

Ak chce živnostníčka získať nárok na materské, musí v deň začatia poberania dávky splniť tieto podmienky:

• Je nemocensky poistená (povinne alebo dobrovoľne).
• Je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia.
• Je alebo bola nemocensky poistená počas posledných dvoch rokov k dňu začatia poberania materského najmenej v dĺžke 270 kalendárnych dní.

Ak by chcel materské využiť otec - živnostník, musí splniť rovnaké podmienky ako matka. Okrem toho je dôležité myslieť aj na to, že obaja rodičia nesmú mať pri požiadaní o materské dlh v Sociálnej poisťovni.

Vplyv materského na podnikateľskú činnosť a odvody

Materské nijako neovplyvňuje podnikateľskú činnosť. To znamená, že počas jeho poberania môžete ďalej pracovať. Veľkou výhodou je tiež oslobodenie od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne. Tie v čase poberania dávky neplatíte. Ako SZČO počas poberania materského nie ste povinná platiť poistné na sociálne poistenie a nie ste povinná platiť ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie.

Ak ako živnostník poberáte materské, v rámci zdravotného poistenia sa vás nebude týkať minimálny vymeriavací základ. Výška zdravotného poistenia sa vám bude počítať z reálne dosiahnutých zárobkov.

Materské a živnostníčka - žena

Ak poberá dávku žena, nárok na materské má spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určí lekár. Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď živnostníčka v rozhodujúcom období nemala vymeriavací základ - napríklad ak bola na rodičovskej dovolenke, neprerušene neplatila poistné, alebo poistenie trvalo príliš krátko. V takom prípade sa výška PDVZ odvodzuje z vymeriavacieho základu, ktorý by sa uplatnil v mesiaci nástupu na materské.

Maximálna výška materského

Výška materského u živnostníka môže byť rôzna, no nikdy nemôže prekročiť štátom stanovené maximum. To sa prepočítava každý rok. V roku 2025 je maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) stanovený na 91,9676 eur. Z toho vyplýva, že maximálna denná dávka materského predstavuje 68,9757 eur, čo je 75 % z DVZ. Zákon o sociálnom poistení neurčuje minimálnu výšku materského. Ak sú splnené podmienky na priznanie materského, no jeho výška nedosiahne ani sumu rodičovského príspevku (t. j. v roku 2025 sumu 351,80 eur), rozdiel sa poistencovi doplatí.

Ako požiadať o materské

Žiadosť o materské vystavuje lekár spravidla na začiatku ôsmeho až šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Ak si nárok na materské uplatňujete z viacerých nemocenských poistení (napr. pracovný pomer a SZČO), je potrebné podať žiadosť z každého poistenia osobitne. Odporúča sa predložiť žiadosť o materské ihneď po vystavení žiadosti lekárom, resp. pobočke Sociálnej poisťovne.

Možnosti ovplyvnenia výšky materského

Áno, živnostníčka má možnosť:

• dobrovoľne si zvýšiť vymeriavací základ,
• aktívne si nastaviť vyššiu výšku preddavkového poistného, z ktorého sa bude počítať DVZ,
• zvýšiť si poistné ešte pred rozhodujúcim obdobím, teda ideálne v kalendárnom roku, ktorý predchádza nástupu na materské.

Rodičovský príspevok pre SZČO

Po tom, ako živnostník skončí s poberaním materského, môže prejsť na poberanie rodičovského príspevku. Ten vyplácajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Na príspevok má nárok len jedna oprávnená osoba. Dôležité je vedieť, že keď živnostník prejde z materského na rodičovský príspevok, a pritom dosahuje príjmy (čiže pracuje), štát za neho prestáva platiť odvody do Sociálnej poisťovne.

V rámci zdravotného poistenia platí to isté, čo pri materskom. Na živnostníka/živnostníčku sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ. Zdravotné poistenie sa počíta na základe reálne dosiahnutých zárobkov. Rodičovský príspevok môže SZČO poberať len do určitého veku dieťaťa:

• do troch rokov,
• aj po dovŕšení veku troch rokov, ak dieťa neprijali do štátnej materskej školy (maximálne do veku 5 rokov, čiže začiatku povinného predprimárneho vzdelávania),
• do šiestich rokov v prípade, že má dieťa nepriaznivý zdravotný stav.

Živnostník môže popri rodičovskom príspevku pracovať v podstate bez obmedzení. Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník.

Ako požiadať o rodičovský príspevok

Rodičovský príspevok oprávnenej osobe vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta jej pobytu a na tomto mieste je potrebné oň aj požiadať. O rodičovský príspevok môžete požiadať najskôr od narodenia dieťaťa. Tým však stratíte nárok na materskú dávku, ktorej výška bude s vysokou pravdepodobnosťou vyššia. Preto je vhodné oň požiadať až po uplynutí lehoty, počas ktorej sa poskytuje materská dávka.

Príklady výpočtu materského

Príklad otec zamestnanec

Pán Ján žiada o materské od 2. apríla 2025. Pracuje na trvalý pracovný pomer od 1. januára 2022, takže rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je kalendárny rok 2024. V roku 2024 mal Ján hrubý príjem vo výške 21 000 eur. Počas roka bol 25 dní práceneschopný (PN), tieto dni sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú.

• Súčet vymeriavacích základov (hrubých miezd): 21 000 eur
• Počet dní rozhodujúceho obdobia: 365 - 25 = 340 dní
• Denný vymeriavací základ (DVZ): 21 000 / 340 = 61,7647 eur

Výpočet materského:

• Denná dávka materského (75 % z DVZ): 61,7647 × 0,75 = 46,3235 eur
• 30-dňový mesiac: 30 × 46,3235 = 1 389,71 eur
• 31-dňový mesiac: 31 × 46,3235 = 1 436,03 eur

Príklad otec SZČO

Pán Jozef je SZČO od roku 2021. Na základe daňového priznania za rok 2023 mu od 1. júla 2024 vzniklo povinné nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni. Od júla do decembra 2024 si platil poistné z mesačného vymeriavacieho základu 652 eur (čo je minimálny VZ platný od 1. 1. 2024 pre SZČO). Ak Jozef požiada o materské od 2.

Dôležité upozornenia pre živnostníkov

Živnostník, ktorý si pred pár rokmi otvoril stolársku dielňu na strednom Slovensku, od začiatku podnikania platí minimálne odvody. Tradične sa ich výška menila na začiatku tohto roka. Keďže stolár platí odvody prostredníctvom trvalého príkazu, zmenil si výšku sumy, ktorá mu z účtu pravidelne odchádza. Jeho príjmy sú ale nestabilné, preto si posunul aj dátum platby až na polovicu mesiaca, hoci podľa pravidiel ich treba zaplatiť do 8. dňa v mesiaci. Predpokladal, že aj keď odvody zaplatí po dátume splatnosti, dlh na sociálnom poistení mu nevznikne. Podobná situácia môže nastať aj pri iných živnostníkoch. Dôvodom je nastavenie platieb cez trvalý príkaz a dátum splatnosti. Odvody sa totiž platia spätne, čo znamená, že napríklad za január musí byť sociálne poistenie zaplatené do 8. februára daného roka. Keď niekto zaplatí odvody po tomto dátume, automaticky sa priradí ako platba za február. Aj keď má živnostník odvody zaplatené za každý mesiac, poisťovňa bude jeden mesiac evidovať ako nezaplatený. V týchto prípadoch posiela list s upozornením na dlh. Keďže podnikateľ v skutočnosti odvody zaplatil, musí poisťovňu požiadať o správne priradenie platieb k jednotlivým mesiacom. Okrem toho by si mal zmeniť aj dátum splatnosti na trvalom príkaze tak, aby odvody zaplatil do 8. Dlh na sociálnom poistení nevznikne, ak niekto platí odvody bez trvalého príkazu. Vtedy sa totiž ako špecifický symbol uvádza mesiac a rok, za ktorý sa poistné uhrádza. Systém preto platbu priradí k správnemu mesiacu aj v prípade, že je zaplatená po dátume splatnosti. Pri trvalom príkaze sa ako špecifický symbol uvádza len číslo 88. Systém preto platbu po dátume splatnosti nepriradí k správnemu mesiacu.

Podnikatelia, ktorí majú dlh na sociálnom poistení, môžu mať okrem vymáhaniu a penále problém aj so sociálnymi dávkami. Jednou z podmienok ich čerpania je totiž tolerancia dlhu. Od začiatku februára tohto roka začal platiť takzvaný generálny pardon v rámci sociálneho poistenia. Ten by mal pomôcť ľuďom, ktorí majú dlhy na sociálnom poistení, k ich jednoduchšiemu splateniu. Generálny pardon funguje ako dočasná exekučná amnestia. Generálny pardon sa vzťahuje na nezaplatené poistné a príspevky na dôchodkové sporenie za celé obdobie pred 1. júlom minulého roka a ktoré malo byť zaplatené do konca januára tohto roka. Dlžník musí do konca augusta tohto roka zaplatiť všetko dlžné poistné, ktoré mu vzniklo v minulosti a predložiť k danému obdobiu aj ďalšie potrebné doklady. Poisťovňa mu vtedy odpustí zaplatenie penále.

Niektorí živnostníci musia od júla a októbra tohto roka počítať s tým, že sa im zmenia sociálne odvody. V lete sa mení poistné tým, ktorí priznali svoje minuloročné zárobky do konca marca tohto roka. Na jeseň sa môže výška odvodov meniť živnostníkom, ktorí využili odklad na priznanie daní. Sociálna poisťovňa sa totiž pozerá na ich vlaňajšie príjmy a podľa toho im určí novú výšku mesačných odvodov.

Pri minimálnych odvodoch je vymeriavací základ určený legislatívnym vzorcom. Živnostník môže mať pri vyššom zárobku aj vlastný vymeriavací základ, ktorý mu vypočíta poisťovňa a z ktorého platí odvody. Ten sa počíta sčítaním čiastkového základu dane živnostníka a zaplatených sociálnych a zdravotných odvodov za predchádzajúci rok. Ich súčet sa potom delí koeficientom 1,486. Výsledok sa ešte delí číslom 12, teda počtom kalendárnych mesiacov v roku. Známa je tiež výška minimálnych sociálnych odvodov od januára budúceho roka. Tie stúpnu zo súčasných 200,72 eura na 216,13 eura mesačne. Spolu s minimálnym vymeriavacím základom vzrastie aj maximálny. Od januára stúpne zo súčasných 8 477 eur na 9128 eur mesačne.

Ako sa vrátiť k činnosti, ak som SZČO bez oprávnenia?

Rozhodli ste sa ako SZČO pozastaviť alebo ukončiť výkon svojej zárobkovej činnosti? Ak ste povinne sociálne poistenou SZČO, vaše povinné sociálne poistenie týmto spôsobom zanikne. Prerušenie povinného sociálneho poistenia do 30 dní od pozastavenia živnosti alebo iného oprávnenia na výkon činnosti SZČO prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby. Prerušenie povinného sociálneho poistenia do 8 dní od prerušenia povinného sociálneho poistenia prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby. Podajte Čestné vyhlásenie SZČO s oprávnením o nevykonávaní činnosti. Čestné vyhlásenie vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Sociálnej poisťovni zašlite RLFO-zmena s dátumom, ku ktorému ukončujete prerušenie povinného sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa na základe uvedeného posúdi, kedy vám vzniká povinné sociálne poistenie. Ak máte viac oprávnení aj naďalej budete povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie. Čestné vyhlásenie vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Ako sa vrátiť k činnosti, ak som SZČO bez oprávnenia? Čestné vyhlásenie vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

tags: #dlh #na #socialnom #poisteni #a #rodicovsky