
Nemocenské poistenie je dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Poskytuje finančnú podporu poistencom, ktorí sa ocitnú v dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia/izolácie. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské po splnení zákonom stanovených podmienok. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces uplatnenia nároku na nemocenské dávky, s dôrazom na II. diel žiadosti o nemocenské alebo úrazový príplatok.
Nárok na nemocenské má poistenec, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného. To znamená, že lekár potvrdil jeho neschopnosť vykonávať prácu z dôvodu choroby alebo úrazu.
Nárok na nemocenské dávky má:
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Tento druh poistenia môžu využiť osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú nezamestnané, rovnako aj študenti. V tomto prípade si poistenci platia poistné sami, aj keď nemusia. Nárok na nemocenskú dávku im vzniká v prípade, že za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
Povinne nemocensky poistená osoba: Do tejto skupiny patria zamestnanci a tiež podnikatelia, alebo samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky u nich vzniká v prípade, že boli uznaní za práceneschopných.
Prečítajte si tiež: Postup pri žiadosti o nemocenské
Osoba v ochrannej lehote: Ochranná lehota začína plynúť po skončení poistenia, trvá sedem dní. V prípade, že ste boli poistení menej ako sedem dní, trvá podľa počtu dní poistenia. Znamená to, že ak ste boli zamestnaní od 1. januára do 31. apríla a od 3. mája do 30. júna ste PN, na dávku máte národ vďaka ochrannej lehote.
Dôležitým faktorom je spôsob, akým lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Elektronická PN (ePN): Ak lekár vystaví PN elektronicky (ePN), nie je potrebné podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku v Sociálnej poisťovni. Samotné vystavenie ePN lekárom sa automaticky považuje za žiadosť o dávku, ktorú Sociálna poisťovňa posúdi a vybaví. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Od 1. januára 2023 je vystavovanie ePN pre oprávnených lekárov povinné.
Papierové tlačivo: Ak lekár vystaví PN na papierovom tlačive, je potrebné o dávku požiadať prostredníctvom II. dielu potvrdenia.
Tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti má 5 častí, pričom niektoré sú určené pre zamestnanca, iné pre zamestnávateľa a niektoré pre Sociálnu poisťovňu.
Prečítajte si tiež: Diel III PN - Ako funguje?
I. diel potvrdenia (Zelený lístok): Nazýva sa aj legitimácia dočasne práceneschopného poistenca a slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol. Táto časť ostáva poistencovi počas celej PN. Po ukončení liečby ho odovzdáte lekárovi a ten ho následne zašle sociálnej poisťovni.
II. diel potvrdenia (Červená časť): Je žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok. Týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok). Je potrebné ho podpísať a odovzdať zamestnávateľovi, ktorí ho v prípade PN-ky dlhšej ako 10 dní odstúpi sociálnej poisťovni.
IIa. diel potvrdenia (Čierna časť): Je žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa. Odovzdáva sa iba zamestnávateľovi, ktorý prvých 10 dní vypláca náhradu príjmu.
III. diel PN-ky: Hlásenie o dočasnej pracovnej neschopnosti odosiela sociálnej poisťovni samotný lekár. Táto časť je určená len pre Sociálnu poisťovňu.
IV. diel potvrdenia: Oznámenie o skončení PN-ky je opäť potrebné podpísať. V prípade dlhšej ako 10 dní odovzdávate sociálnej poisťovni, v prípade kratšej zamestnávateľovi. On mi dal poslednú čiernu časť PN-ky IV. diel - oznámenie o skončení PN. Aj túto časť som podpísala a odovzdala zamestnávateľovi.
Prečítajte si tiež: Mzda a jej zložky
Ak vám lekár vystaví „péenku“ na papierovom tlačive, o dávku požiadate prostredníctvom II. dielu potvrdenia.
Týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred odoslaním do Sociálnej poisťovne je dôležité:
Vyznačiť, o ktorú dávku žiadate: (nemocenské a/alebo úrazový príplatok). Ak je zamestnanec PN kvôli úrazu, je povinný priložiť „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“. Poistenec dostane navyše aj úrazový príplatok.
Podpis: Nezabudnite doklad podpísať. Bez podpisu Sociálna poisťovňa nemôže dávku vyplácať.
Spôsob výplaty dávky: Na zadnej strane II. oddielu je potrebné uviesť, ako má Sociálna poisťovňa dávku vyplácať (hotovosť alebo účet). Ak v hotovosti, tak si môžete vybrať, či na adresu trvalého pobytu alebo na inú adresu. Ak na účet, tak len doplníte číslo účtu vo formáte IBAN.
Viac pracovných vzťahov: Ak má zamestnanec viac zamestnaní naraz, z ktorých platí nemocenské poistenie (to, či platí nemocenské poistenie, vidí na výplatnej páske), mal by si dať u lekára vystaviť PN do každej práce samostatne.
Hlásenie úrazu (na účely nemocenského): Vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ak je PN spôsobená úrazom.
IV. diel potvrdenia a Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti: Ak ste zamestnancom, zamestnávateľovi predložte k nahliadnutiu alebo k potvrdeniu aj tieto doklady o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Počas trvania práceneschopnosti má poistenec práva, ale aj povinnosti.
Nárok na nemocenské je u všetkých poistencov závislý od dĺžky trvania nemocenského poistenia. U zamestnanca je dôležitá aj dĺžka obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
Zamestnanec: Nemocenské poistenie zamestnanca musí trvať nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba): Nemocenské poistenie SZČO musí trvať nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
DNPO (dobrovoľne nemocensky poistená osoba): Nemocenské poistenie DNPO musí trvať nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.
Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
Zamestnanec: Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).
Ostatné prípady (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti): Nemocenské je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Výška nemocenského príspevku sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu, to znamená z priemernej dennej mzdy zamestnanca. Za rok 2016 je maximálny vymeriavaci základ 4290 eur. To znamená, že ak je vaša mzda vyššia, prí výpočte dávky sa neberie do úvahy. Druhou možnosťou v prípade dobrovoľne poistených alebo osôb v ochrannej lehote je použiť pravdepodobný denný vymeriavací základ. V roku 2016 sa vypočítava zo sumy 429 eur. Jedná sa o jednu tridsatinu z tejto sumy.
Zamestnanci:
Živnostníci (SZČO), dobrovoľne poistení:
Pri výpočte nemocenského sa určí tzv. rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Ak poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu), a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte.
Zánik nároku na nemocenské a jeho sumu môže nastať v rôznych prípadoch, napr. ak poistenec poruší liečebný režim alebo ak sa preukáže, že nárok na nemocenské nevznikol.
S účinnosťou od 13. augusta 2023 sa zákonom č. 273/2023 Z. z. mení a dopĺňa zákon č. 461/2023 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP). Novela sa týka aj § 48 ods.
Pani Zuzana: Je tehotná a nastupuje na materskú od 4.9.2023. Je nemocensky poistená aj z dohody o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom, ktorá trvá od 1.3.2023 do 31.12.2023. Doba tohto nemocenského poistenia sa pripočíta k dobe nemocenského poistenia z pracovného pomeru a vďaka tomu bude podmienka 270 dní splnená.
Pani Zdenka: Je tehotná a nastupuje na materskú od 4.9.2023. Má živnosť a je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.10.2022. Z povinného nemocenského poistenia SZČO si materskú úmyselne neuplatní, pretože ako SZČO má minimálny vymeriavací základ.
Pani Žaneta: Je tehotná a nastupuje na materskú od 4.9.2023. Materské si uplatňuje z nemocenského poistenia ako zamestnankyňa v pracovnom pomere u zamestnávateľa A už od roku 2020.
Okrem povinného nemocenského poistenia existuje aj možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia. Ide o sociálne poistenie, ktoré zahŕňa nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Môžete si vybrať buď komplexné poistenie (nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti) alebo kombináciu dvoch poistení (dôchodkové a nemocenské), či samostatné dôchodkové poistenie.
Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorým je sudca, prokurátor, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.
Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.
Poistenec môže byť vylúčený z povinnosti platiť poistné, ak by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia. Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské.
Podmienka starostlivosti o dieťa sa v jednotlivých prípadoch posudzuje individuálne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa, Sociálna poisťovňa musí zhodnotiť, či čas výkonu práce umožňuje starať sa o dieťa, t. j. či je reálne, aby sa poistenec popri výkone práce plnohodnotne staral o dieťa. Starostlivosť o dieťa musí byť poskytovaná osobne a celodenne, t. j. je nezastupiteľná inou osobou a osoba sa musí o dieťa starať na každodennej báze. Zároveň Sociálna poisťovňa musí skúmať aj to, či došlo k poklesu príjmu poistenca.
Nárok na nemocenské vzniká aj od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa (§ 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa.