
Kúpna zmluva je jednou z najčastejšie uzatváraných zmlúv v hospodárskej praxi. Tento článok sa zaoberá definíciou, charakteristikami a dôležitými aspektmi kúpnej zmluvy, pričom sa zameriava na jej konsenzuálnu povahu a praktické implikácie.
Podnikatelia aj bežní občania vstupujú do právnych vzťahov a uzatvárajú zmluvy denne. Najčastejšou zmluvou, ktorá sa v praxi uzatvára, je kúpna zmluva. Napríklad pri predaji tovaru v obchode vzniká kúpna zmluva medzi zákazníkom a podnikateľom, ktorý prevádzkuje obchod. V podnikateľskej praxi sa často vyskytnú situácie, pri ktorých sa kupuje, predáva, prenajíma, požičiava, vykonáva dielo a cena za takéto služby už nie je zanedbateľná. Tento článok sa venuje forme zmluvy - ústnej a písomnej, popisuje označenie zmluvných strán a definovanie predmetu zmluvy. Ešte na začiatok je potrebné poznamenať, že zmluva je dvojstranný právny úkon.
Kúpna zmluva je záväzok, ktorého návrh vzniká objednávkou kupujúceho. Samotná kúpna zmluva je uzatvorená momentom doručenia záväzného súhlasu kupujúceho i predávajúceho s týmto návrhom - potvrdením objednávky predávajúcim. Od tohto momentu vznikajú medzi kupujúcim a predávajúcim vzájomné práva a povinnosti.
Zmluvy, ako už z úvodu vyplýva je možné uzatvoriť tak v ústnej, ako aj v písomnej forme. Dokonca v niektorých prípadoch zákon priamo vyžaduje písomnú zmluvu. Pokiaľ zákon na platnosť zmluvy nevyžaduje písomnú formu, môžu účastníci zmluvy takúto zmluvu uzavrieť aj ústne. Tento spôsob je veľmi častý a flexibilný, lebo nevyžaduje prípravu zmluvy a jej podpis. Na druhej strane však platí, že uzatvorenie ústnej zmluvy sa veľmi ťažko preukazuje, rovnako ako sa ťažko preukazujú podmienky zmluvy, ktoré si zmluvné strany dohodli.
Osoba A požiada Osobu B o pôžičku vo výške 500,- Eur. Osoba B s pôžičkou súhlasí a odovzdá Osobe A osobne 500,- Eur. Osoba B nemá žiadne potvrdenie o tom, že požičala Osobe A sumu vo výške 500,- Eur a dokonca sa s Osobou A ani nedohodla, kedy Osoba A požičané peňažné prostriedky vráti. V prípade problémov, ak Osoba A bude tvrdiť, že nikdy od Osoby B neprevzala žiadne peňažné prostriedky, Osoba B túto skutočnosť nevie dokázať.
Prečítajte si tiež: Právna prax: Reálne a konsenzuálne zmluvy
Naopak, v prípade písomnej zmluvy je situácia úplne odlišná. Písomná zmluva obsahuje aspoň označenie zmluvných strán, základné zmluvné podmienky a prejav súhlasu s uzatvorením zmluvy, ako aj vlastnoručné podpisy zmluvných strán. Osoba A požiada Osobu B o pôžičku vo výške 500,- Eur. Osoba B s pôžičkou súhlasí, podpíšu si medzi sebou zmluvu o pôžičke a Osoba B odovzdá Osobe A osobne 500,- Eur. Obe osoby majú doklad o tom, že medzi sebou uzatvorili zmluvu o pôžičke, majú identifikačné údaje druhej zmluvnej strany a aj poznajú podmienky, za ktorých sa zmluva uzatvorila. V prípade, ak by Osoba A požičané peňažné prostriedky nevrátila Osobe B, Osoba B sa môže so žalobou obrátiť na súd a žiadať súd, aby Osobe A uložil povinnosť pôžičku vrátiť.
Základnou a podstatnou podmienkou platnej zmluvy je označenie zmluvných strán. Každá zmluvná strana musí byť označená aspoň základnými údajmi, aby ju bolo možné odlíšiť od iných osôb.
Právnická osoba sa označuje názvom spoločnosti, sídlom a identifikačným číslom IČO. Takto označená právnická osoba je jednoznačne nezameniteľná s inou právnickou osobou. Túto nezameniteľnosť zabezpečuje identifikačné číslo IČO, ktoré je pre každú spoločnosť iné.
Pri označení fyzických osôb podnikateľov, tzv. živnostníkov, je potrebné uviesť meno a priezvisko, adresu trvalého bydliska (miesto podnikania) a identifikačné číslo IČO. Opäť ako pri právnických osobách je takto označený živnostník nezameniteľný s iným podnikateľom vďaka identifikačnému číslu IČO.
Pri fyzických osobách, ktoré nie sú podnikateľmi, je situácia obdobná ako pri spoločnostiach alebo živnostníkoch. Presné označenie zmluvných strán, najmä fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, je nevyhnutné aj na podanie prípadnej žaloby. V žalobe je v zmysle Civilného sporového poriadku potrebné fyzickú osobu označiť aj dátumom narodenia alebo iným identifikátorom (rodné číslo, poprípade identifikačné číslo IČO).
Prečítajte si tiež: Kontext reálnych nekonsenzuálnych zmlúv
Ďalšou, nemenej dôležitou obsahovou náležitosťou zmluvy je vymedzenie jej predmetu. Predmet zmluvy je podstata zmluvy - teda to, čo zmluvou chcete dosiahnuť. Napríklad kúpnou zmluvou sa prevádza vlastníctvo k veci z predávajúceho na kupujúceho (vec sa kupuje) za konkrétnu kúpnu cenu. Zmluvou o nájme sa vec prenecháva nájomcovi do dočasného užívania za nájomné. Každá zmluva má svoj vlastný predmet odlišný od iných zmlúv. Z tohto dôvodu je potrebné predmet zmluvy správne určiť, aby nedošlo k nedorozumeniam.
Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy a sú pre kupujúceho záväzné odoslaním objednávky predávajúcemu. Odchylné dojednania v kúpnej zmluve majú prednosť pred znením týchto VOP. Ponuka predávajúceho na predaj tovaru nemá povahu návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy ani inej zmluvy, verejného návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy ani inej zmluvy, obchodnej verejnej súťaže a ani akéhokoľvek iného právneho úkonu s obdobnými alebo podobnými účinkami. Zmluvný vzťah založený kúpnou zmluvou sa spravuje právnym poriadkom platným v Slovenskej republike.
Kúpna zmluva sa uzatvára nasledovným spôsobom: na základe objednávky kupujúceho a na základe potvrdenia objednávky predávajúcim. Objednávka kupujúceho je návrhom kupujúceho na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorý je určený predávajúcemu. Objednávka je pre kupujúceho záväzná. Kupujúci uskutočňuje objednávku výlučne prostredníctvom internetovej stránky predávajúceho, a to formou riadneho a úplného vyplnenia a odoslania formulára, zverejneného na internetovej stránke. V objednávke je kupujúci povinný uviesť najmä:
Kupujúci je povinný vyznačiť v objednávke správne identifikačné údaje, ktoré umožnia predávajúcemu kontaktovať kupujúceho v prípade akýchkoľvek nezrovnalosti či nejasností pri vybavovaní objednávky. Akákoľvek zmena údajov uvedených v už odoslanej objednávke je možná iba so súhlasom predávajúceho.
Predávajúci je povinný vyjadriť sa k objednávke najneskôr do 7 kalendárnych dní odo dňa jej odoslania kupujúcim, ak tieto VOP neustanovujú inak. Predávajúci sa môže vyjadriť k objednávke tak, že:
Prečítajte si tiež: Aspekty kúpnej zmluvy
Potvrdenie objednávky predávajúcim je prijatím návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy za podmienky, že obsahuje rovnaké údaje ako údaje uvedené na odoslanej objednávke, s výnimkou prípadov, ak potvrdenie objednávky obsahuje informácie a údaje vyplývajúce z kúpnej zmluvy, týchto VOP alebo všeobecne záväzných právnych predpisov. Potvrdenie objednávky je pre predávajúceho záväzné. Spolu s úhradou kúpnej ceny je kupujúci povinný zaplatiť náklady na poštovné a balné, a to vo výške, určenej v objednávke. Výška kúpnej ceny za tovar, ako aj výška poštovného a balného je uvedená na internetovej stránke predávajúceho. Kúpna cena za tovar, ako aj výška poštovného a balného, sú konečné.
Kupujúci je oprávnený zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu za tovar prevodom na bankový účet predávajúceho alebo prostredníctvom dobierky kurierskej služby pod správnym variabilným symbolom. Identifikačné údaje k platbe budú uvedené v objednávke. Predávajúci je povinný vyjadriť sa k objednávke až po pripísaní peňažných prostriedkov vo výške kúpnej ceny za tovar a nákladov na poštovné a balné na jeho bankový účet. Požiadavka zákazníka na prednostné dodanie tovaru, alebo dodanie tovaru k určitému dátumu zvyšuje cenu tovaru o určitú sumu. Táto požiadavka musí byť vopred odkomunikovaná s predávajúcim, pričom sa kupujúci a predávajúci dohodnú na termíne objednania tovaru s požiadavkou prednostného vyhotovenia. Ak nebude požiadavka vopred odkomunikovaná a potvrdená zo strany predávajúceho, predávajúci nie je povinný dodať tovar do určitého počtu kalendárnych dní aj v prípade, že bola čiastka za prednostné vybavenie zaplatená.
Tovar bude kupujúcemu dodaný odoslaním alebo doručením tovaru prostredníctvom kuriérskej spoločnosti, na adresu na území Slovenskej republiky prostredníctvom Slovenskej pošty na adresu v zahraničí, určenú kupujúcim v kúpnej zmluve (ak sa vopred vzájomne nedohodnú inak), a to za týchto podmienok:
Ak po uzatvorení kúpnej zmluvy predávajúci zistí, že z objektívnych dôvodov, prípadne z dôvodov, ktoré nemôže ovplyvniť, nie je možné dodať tovaru kupujúcemu v lehote podľa týchto VOP, je predávajúci oprávnený navrhnúť kupujúcemu dohodu o zmene kúpnej zmluvy. Okamih splnenia povinnosti predávajúceho na dodanie tovaru podľa kúpnej zmluvy sa v takom prípade odkladá až do uzatvorenia dohody o zmene kúpnej zmluvy. V prípade, ak k uzatvoreniu dohody o zmene kúpnej zmluvy nedôjde najneskôr do siedmich dní od odoslania návrhu predávajúceho na uzavretie dohody o zmene kúpnej zmluvy, alebo ak kupujúci odmietne návrh predávajúceho na uzatvorenie dohody o zmene kúpnej zmluvy, môžu predávajúci a/alebo kupujúci od kúpnej zmluvy odstúpiť. Na uzatvorenie dohody o zmene kúpnej zmluvy sa primerane vzťahujú ustanovenia týchto VOP o uzatvorení kúpnej zmluvy.
Kupujúci prehlasuje, že pred odoslaním objednávky mu predávajúci oznámil nasledovné informácie:
Kupujúci je oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do určitého počtu dní odo dňa prevzatia tovaru, ak predávajúci včas a riadne poskytol kupujúcemu informácie o práve odstúpiť od kúpnej zmluvy. Tovar sa považuje za prevzatý okamihom, keď kupujúci alebo ním určená osoba s výnimkou dopravcu prevezme všetky časti objednaného tovaru. Ak predávajúci poskytol kupujúcemu informácie dodatočne, lehota na odstúpenie od kúpnej zmluvy uplynie po určitom počte dní odo dňa, keď predávajúci dodatočne splnil informačnú povinnosť. Ak predávajúci neposkytol kupujúcemu informácie o práve odstúpiť od kúpnej zmluvy ani v dodatočnej lehote, lehota na odstúpenie od kúpnej zmluvy uplynie po určitom počte mesiacoch a dňoch odo dňa začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.
Kupujúci je oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy aj pred začatím plynutia lehoty na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Kupujúci môže uplatniť právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy u predávajúceho (na adrese jeho sídla) v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči (t.j. kupujúci použije formulár na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorý sa nachádza na internetovej stránke predávajúceho). Kupujúci je povinný najneskôr do určitého počtu dní odo dňa odstúpenia od kúpnej zmluvy zaslať tovar späť (doporučene a s poistením). Náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu znáša kupujúci. Tovar nesmie byť použitý alebo poškodený. Vrátený tovar musí byť kompletný, vrátane príslušenstva a pod., a musí byť opatrený originálnym štítkom a všetkými ochrannými prvkami nového tovaru. Pri vracaní tovaru je potrebné ho zabaliť tak, aby bol doručený predávajúcemu nepoškodený, schopný ďalšieho predaja. Kupujúci zodpovedá za zníženie hodnoty tovaru, ktoré vzniklo v dôsledku takého zaobchádzania s tovarom, ktoré je nad rámec zaobchádzania potrebného na zistenie vlastností a funkčnosti tovaru.
Predávajúci je povinný čo najskôr od doručenia odstúpenia kupujúceho od kúpnej zmluvy vrátiť kupujúcemu všetky platby, ktoré od neho prijal na základe kúpnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane nákladov na dopravu, dodanie a poštovné, a to bankovým prevodom na účet určený kupujúcim. Predávajúci nie je povinný vrátiť kupujúcemu platby pred tým, ako mu je tovar doručený. Kupujúci je oprávnený od kúpnej zmluvy odstúpiť v prípade omeškania predávajúceho s dodaním tovaru len v prípade, že omeškanie je priamo zapríčinené predávajúcim. Predávajúci nenesie zodpovednosť za omeškanie spôsobené tretimi stranami, ktoré vstupujú do procesu dodania tovaru.
Predávajúci je oprávnený od kúpnej zmluvy odstúpiť v prípade stanovených v týchto VOP, ako aj v prípade, ak (a) je kupujúci v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny, (b) dodaním tovaru predávajúci poruší všeobecne záväzné právne predpisy, (c) z objektívnych dôvodov, resp. z dôvodov, ktoré nemôže ovplyvniť, nemôže dodať tovar kupujúcemu. Ak po uzatvorení kúpnej zmluvy predávajúci zistí, že z objektívnych dôvodov, prípadne z dôvodov, ktoré nemôže ovplyvniť, nie je možné dodať niektorú časť a/alebo niektorý druh tovaru kupujúcemu.
Zmluva o pôžičke je osobitným zmluvným typom, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku. Pri zmluve o pôžičke sa realizuje úžitková hodnota veci detentorom, teda osobou, ktorej bola vec zverená do užívania vlastníkom. Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že na základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Tým, že tieto veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka, zmluva o pôžičke by sa mohla zaradiť i medzi scudzovacie zmluvy. Scudzovacie právne úkony sú také úkony, pri ktorých dochádza k prevodu vlastníckeho práva - napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva. Na rozdiel od vymenovaných zmlúv musí dlžník pri zmluve o pôžičke vrátiť späť vec rovnakého druhu (nemusí ísť o identickú vec).
Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Na platnosť jej uzavretia sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, samotný konsenzus strán nie je postačujúci. Zmluva o pôžičke sa často zamieňa s iným zmluvnými typmi (zmluvou o výpožičke, odplatnou licenčnou zmluvou, zmluvou o poskytnutí know-how, nájomnou zmluvou atď.). Medzi subjekty zmluvy o pôžičke zaraďujeme dlžníka a veriteľa. Občiansky zákonník im nepridpisuje žiadne osobitné pomenovanie. Na oboch stranách zmluvného vzťahu môžu vystupovať fyzické aj právnické osoby.
Manželia, ktorí počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi (rovnako ako iní dlžníci) spoločne a nerozdielne len v prípade, ak to bolo dohodnuté alebo stanovené právnymi predpismi. Ak počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to ani vtedy, ak nejde o bežnú vec.
Pri zmluvách o pôžičke je dôležité upozorniť na plynutie premlčacej doby. Všeobecná premlčacia doba je 3 roky. Uvedené znamená, že po uplynutí tejto doby sa už veriteľ nemôže úspešne domáhať na súde svojho práva, pokiaľ dlžník vzniesol námietku premlčania. Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 OZ povinný splniť dlh v prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z toho treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie zo subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. O plnenie dlhu mohol teda požiadať hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby v tomto prípade nastáva v nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.
V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka rozlišujeme dva druhy pôžičiek, a to pôžičky peňažné a pôžičky nepeňažné. Znamená to, že predmetom pôžičky môžu byť jednak peniaze, ale aj iné veci. Okrem toho môže byť zmluva o pôžičke odplatná alebo bezodplatná. V prípade, ak hovoríme o bezodplatnej zmluve o pôžičke, ide o pôžičku bezúročnú. Odplatný charakter pôžičky musí vyplývať priamo zo zmluvných ustanovení. Odplatou je úrok. Úrok je možné dohodnúť tak pri peňažnej pôžičke, ako aj pri nepeňažnej pôžičke. Úrok sa plní v tom istom druhu ako istina, a to v určitom percente počítanom na určitý čas. Dojednanie úrokov však nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Dohoda o úrokoch môže byť súčasťou samotnej zmluvy o pôžičke, ale aj predmetom osobitnej dohody. Ak vzniknú pochybnosti o tom, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú pôžičku, vychádza súkromné právo z predpokladu, že ide skôr o odplatnú pôžičku.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka neustanovujú dĺžku doby, na ktorú je možné dohodnúť úroky. Takéto dojednanie je ponechané na zmluvnú autonómiu strán. Výšky úrokov sa zväčša určuje percentuálne z istiny, pričom ich maximálna výška nie je žiadnym predpisom upravená, avšak dojednanie zmluvných úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka platí, že ak je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi je absolútne neplatný. Neprimerane vysoký úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov je treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej.
Súčasťou dojednaní ustanovení zmluvy o pôžičke môže byť aj dojednanie o zriadení záložného práva. Zriadenie záložného práva je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku. Záložné právo je upravené v Občianskom zákonníku ako vecné právo cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. V prípade, ak obligačný dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, môže sa záložný veriteľ uspokojiť z predmetu zálohu. Záloh môže byť poskytnutý treťou osobou odlišnou od dlžníka. Záložné právo sa najčastejšie zriaďuje aj na nehnuteľnosti a zapisuje sa do katastra nehnuteľností. Ak má byť záložným právom zabezpečená pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti, je potrebné ju v záložnej zmluve označiť najmä vymedzením predmetu plnenia, osoby veriteľa a osobného dlžníka, prípadne právneho dôvodu, a to natoľko nepochybne, aby bolo zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom zabezpečenia, a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou; budúca pohľadávka musí byť označená nielen podľa titulu, na základe ktorého bude založená, ale predovšetkým tak, v akej podobe podľa neho vznikne (ak má byť napríklad podľa zmluvy účastníkov v budúcnosti uzavretá zmluva o pôžičke, treba zabezpečovanú pohľadávku v záložnej zmluve označiť ako „pôžičku“ a nie ako „záväzok poskytnúť pôžičku“, aj keď v dobe uzatvorenia záložnej zmluvy ešte k pôžičke nedošlo a - vzhľadom na to, že má byť záložným právom zabezpečená budúca pohľadávka - vlastne ani dôjsť nemohlo).
Obchodný zákonník neupravuje zmluvu o pôžičke. Jej úprava sa nachádza výlučne v Občianskom zákonníku. V Obchodnom zákonníku však nájdeme právnu úpravu zmluvy o úvere, a to v ustanoveniach § 497 až § 507. Ide o tzv. absolútnu obchodnú zmluvu, a to aj v prípade, ak by zmluvnými stranami boli osoby, ktoré nie sú podnikateľmi. Ak bola darovacia zmluva uzavretá s cieľom zabezpečenia zmluvy o pôžičke a jej realizáciou malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k bytu ako zálohu na žalovaného ako záložného veriteľa, teda k prepadnutiu zálohu, takéto dojednanie svojimi dôsledkami obchádza kogentnú zákonnú úpravu realizácie záložného práva.
K ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov. Možnosť uzavretia zmluvy o pôžičke medzi manželmi je vylúčená len v prípade zmluvy o pôžičke, ktorou by sa mali požičať jednému z manželov peňažné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ktorou by jeden z manželov mal požičať obom manželom ako bezpodielovým spoluvlastníkom peňažné prostriedky z jeho oddeleného majetku; v iných prípadoch nezakladá samotná skutočnosť, že účastníkmi zmluvy o pôžičke sú manželia, neplatnosť tohto právneho úkonu. Ak si požičiava jeden z manželov od iného občana alebo organizácie peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, a na jej platnosť netreba súhlas druhého manžela, keď sa netýka spoločných vecí (zmluvou o pôžičke, prípadne na základe zmluvy o úvere sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané). Ak za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzavrie zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to ani keď nejde o bežnú vec.
tags: #konsenzualna #kupnopredajna #zmluva #definicia