Základné imanie v spoločnostiach: Definícia, funkcie a účtovné aspekty

Pre lepšie pochopenie pojmu vlastného imania, jeho zložiek a spôsobov, ako predchádzať nepriaznivým situáciám v podnikaní v súlade s legislatívou, je nevyhnutné preskúmať niekoľko aspektov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na základné imanie, jeho definíciu, význam pre rôzne typy spoločností, ako aj účtovné aspekty súvisiace s jeho tvorbou, zmenami a nakladaním s ním.

Definícia a význam základného imania

Základné imanie je kľúčovým prvkom pri zakladaní a fungovaní obchodných spoločností. Predstavuje súhrn vkladov spoločníkov, ktoré tvoria majetkový základ pre podnikanie. Obchodný zákonník definuje vlastné imanie v úvodných ustanoveniach, a to konkrétne v § 6 ods. 4, podľa ktorého vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa myslí zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z.

Adjektívum „základný“ v slovnom spojení základné imanie nie je náhodné. Základné imanie totiž predstavuje vklad do spoločnosti, bez ktorého by nemohla spoločnosť vzniknúť. Pod základným imaním si treba predstaviť súhrn peňažných ako aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti, ktorými sa podieľajú na výsledku podnikania spoločnosti. Základné imanie je v zákone č. 513/1991 Zb. spoločnosti“. Základným imaním sú teda vklady spoločníkov do spoločnosti.

V účtovnej závierke je základné imanie prezentované ako vlastný zdroj krytia majetku, je súčasťou vlastného imania. Pri vzniku spoločnosti sa základné imanie rovná vlastnému imaniu. Vlastné imanie je položka súvahy účtovnej závierky obchodnej spoločnosti. Vlastné imanie prestavuje vlastný zdroj financovania majetku obchodnej spoločnosti a je predmetom právnych úprav Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje princípy tvorby vkladov a príspevkov vlastníkov, a to či už do základného imania, kapitálového fondu z príspevkov, alebo povinnosti v oblasti tvorby rezervného fondu. Zároveň vymedzuje podmienky pre zníženie vlastného imania.

Povinnosť vytvárať základné imanie

Základné imanie zákon prikazuje povinne vytvárať v spoločnosti s ručením obmedzením, akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Jeho konečnú výšku určujú spoločníci a výška základného imania sa zapisuje do obchodného registra. Vklady do obchodných spoločností a družstiev nie sú výdavkami na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Ide o ekonomický princíp, podľa ktorého sa investuje majetok po zdanení, tzv.

Prečítajte si tiež: Sprievodca účtovaním základného imania

Pre názorné zobrazenie zjednodušenej súvahy uvádzame obrázok č. Štruktúra súvahy pre mikro účtovné jednotky je zjednodušená. Účtovné jednotky musia dodržiavať legislatívne upravenú štruktúru Účtovnej závierky v časti súvaha a v časti výkazu ziskov a strát a nesmú sa meniť, vynechať nevyhovujúce položky alebo naopak dopĺňať nové položky.

Základné imanie v rôznych typoch spoločností

Výška základného imania sa líši v závislosti od právnej formy spoločnosti.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Pre spoločnosť s ručením obmedzeným obchodný zákonník stanovuje minimálnu výšku základného imania 5000 EUR. Základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov, pričom minimálna hodnota vkladu jedného spoločníka je 750 EUR.

Základné imanie v s. r. o. tvorí peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov, ku ktorým sa v spoločenskej zmluve zaviazali.

Akciová spoločnosť (a.s.)

Pri akciovej spoločnosti je stanovená minimálna výška základného imania 25 000 EUR. S pojmom základné imanie sa stretávame najmä pri spoločnostiach s ručením obmedzeným. Akciových spoločností je na Slovensku ďaleko menej ako sro. Táto charakteristika je takmer totožná so spoločnosťou s ručením obmedzeným. Rozdiel je v štruktúre vlastníkov. V akciovej spoločnosti je základné imanie rozvrhnuté na určitý počet akcií s menovitou hodnotou. Akcia oprávňuje jej majiteľa na podiel na zisku spoločnosti. Pri zakladaní akciovej spoločnosti sa určí zákl. imanie a jeho rozdelenie na vopred známy počet akcií. Následne dochádza k upisovaniu týchto akcií - teda k ich predaju investorom. Pokiaľ sa spoločnosti nepodarí pripísať všetky akcie, celý proces sa ruší a je nutné ho opakovať. Do dňa vzniku musí byť upísané celé základné imanie a splatených minimálne 30 percent. Pri vzniku musí mať a.s. navyše vytvorený rezervný fond vo výške 10 percent zákl.

Prečítajte si tiež: Upísané vlastné imanie

Poznáme dva druhy akciových spoločností - verejné a súkromné. Verejné akciové spoločnosti sú také, keď k upisovaniu akcií dochádza napríklad na burzách. Akciové spoločnosti vydávajú viacero druhov akcií. Akcie rovnakej menovitej hodnoty sa môžu líšiť napríklad hlasovacími právami. Zákon č. 513/1991 Zb. (obchodný zákonník) okrem iných skutočností určuje aj minimálnu výšku základného imania. Tá je momentálne na úrovni 25 tisíc eur. Imanie nemusia akcionári splácať iba v hotovosti. Splácať ho môžu aj nepeňažnými vkladmi. V drvivej väčšine prípadov však dochádza k splácaniu peňažnými vkladmi, keďže je to ďaleko jednoduchšie. Dôležitým aspektom akciovej spoločnosti je, že akcionár nie je zodpovedný za konanie spoločnosti. Kým pri sro spoločník ručí do výšky nesplateného základného imania, pri akciovej spoločnosti akcionár neručí ničím. Ak akciová spoločnosť, do ktorej investoval, skrachuje, príde akurát o svoju investíciu.

Komanditná spoločnosť (k.s.)

Z ustanovení zákona o komanditnej spoločnosti, komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad aspoň 250 EUR.

Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.)

Pre verejnú obchodnú spoločnosť obchodný zákonník nepredpisuje povinnosť vytvoriť základné imanie. Zároveň to ani nezakazuje.

Jednoduchá spoločnosť na akcie (j.s.a.)

Jednoduchá spoločnosť na akcie má stanovenú povinnosť vytvorenia základného imania vo výške 1 EURO. Aj keď táto výška znie pomerne úsmevne, v skutočnosti sa hodnota základného imania v jednoduchej spoločnosti na akcie môže vyšplhať do násobne vyššej úrovne než v iných typoch spoločností. Vytvorenie konceptu tohto pomerne mladého typu spoločnosti bol reakciou na vznikajúci trend vytvárania startupov, ktorý mal umožniť ľuďom presadiť zaujímavý podnikateľský nápad a inováciu v podnikateľskom prostredí.

Zmena výšky základného imania

Ak má spoločnosť z rôznych dôvodov potrebu alebo záujem na zmene výšky základného imania, môže tak spraviť len spolu so zmenou spoločenskej, resp. zakladajúcej listiny. Základné imanie je možné zvýšiť aj znížiť - aké sú obmedzenia?Zákon č. 513/1991 Zb. neskorších predpisov ustanovuje pre s. r. o., a. s., j. s. a. len minimálnu výšku základného imania. nesmie klesnúť. výška. družstva. zisku alebo z iných vlastných zdrojov. rozhodnúť o jeho znížení. osobitné podmienky.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Základné imanie a predaj s.r.o.

Zvyšovanie základného imania

O zvýšení základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným počas trvania spoločnosti môže rozhodnúť valné zhromaždenie. Zvýšenie ZI peňažnými vkladmi je prípustné, až keď sú predchádzajúce peňažné vklady splatené.

• novými peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi, tzv. Zvýšenie ZI novými peňažnými vkladmi je prípustné, len ak doterajšie peňažné vklady sú úplne splatené. Ak sa má ZI zvýšiť nepeňažnými vkladmi, valné zhromaždenie schvaľuje nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta za vklad spoločníka. Prednostné právo na prevzatie záväzku na nové vklady majú v pomere doterajších vkladov spoločníci.
• O zvýšení ZI z majetku spoločnosti, napr.

Znižovanie základného imania

O znížení základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným počas trvania spoločnosti môže rozhodnúť valné zhromaždenie. O znížení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie (§ 148 ObchZ). Základné imanie nesmie klesnúť pod hodnotu 200 tis. Sk. Konatelia sú povinní zverejniť zníženie ZI a jeho výšku do 15 dní po rozhodnutí dvakrát po sebe s časovým odstupom 30 dní. Obchodný zákonník zníženie ZI v s. r. o.

Nepeňažné vklady do základného imania

Pri nepeňažnom vklade tvoriaci základné imanie sú najdôležitejšie dve otázky. Zákonná definícia nepeňažného vkladu je pomerne strohá. V zmysle obchodného zákonníka to môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Príkladom, čo môže byť nepeňažným vkladom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, podnik, jeho časť, pohľadávky, ale aj rôzne práva a iné majetkové hodnoty (know-how), cenné papiere a pod. Jasnejšiu predstavu môžeme získať aj z ustanovení o tom, čo nemôže tvoriť nepeňažný vklad základného imania. Základné imanie predstavuje vždy peňažné vyjadrenie súhrnu vkladov. Preto po určení predmetu nepeňažného vkladu je následne potrebné zistiť jeho hodnotu. Okrem informácie, aký podiel bude tento nepeňažný vklad tvoriť podiel na celkovom základnom imaní má určenie peňažnej sumy, v akom sa nepeňažný vklad započítava na vklad konkrétneho spoločníka význam z hľadiska postavenia spoločníka v spoločnosti.

Vzhľadom k faktu, že hodnota vecí sa môže plynutím času, jej opotrebením alebo z iného dôvodu meniť, pre určenie hodnoty nepeňažného vkladu základného imania je nutný znalecký posudok. Povinnosť ohodnotenia znaleckým posudkom bola ustanovená novelou obchodného zákonníka ešte v roku 2001. Jej prínos spočíval v tomto období v požiadavke na reálne vytvorenie základného imania a ochranu veriteľov.

Obchodný zákonník ďalej pre účely vytvorenia základného imania stanovuje, že predmet nepeňažného vkladu a určená peňažná suma v akej sa tento vklad započítava musí byť uvedený v zakladateľských dokumentoch. Suma nepeňažného vkladu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom však nemusí byť zhodná so sumou v akej sa nepeňažný vklad započíta ako časť základného imania. V podstate môžeme povedať, že suma stanovená znaleckým posudkom predstavuje maximálnu výšku, v ktorej sa nepeňažný vklad môže podieľať na tvorbe základného imania.

Možnosti a spôsob splácania nepeňažných vkladov rieši ObchZ v § 59. Pri splácaní vkladu prevodom pohľadávky sa primerane použijú ustanovenia o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť pohľadávku, ručí za jej vymožiteľnosť do výšky hodnoty svojho vkladu. ObchZ v platnom znení od 1. 1. 2002, novelizovaný zákon č. 500/2001 Z. z., upravuje v § 59 ods. 5 aj možnosť vkladu pohľadávky voči spoločnosti samotnej. V takomto prípade pôjde z pohľadu spoločníka - vkladateľa o kapitalizáciu pohľadávky a z pohľadu spoločnosti o kapitalizáciu záväzku.

Splácanie základného imania

Tak peňažné ako aj nepeňažné vklady tvoriace základné imanie vkladajú obchodníci do spoločnosti. Táto aktivita je neoddeliteľne spätá so vznikom spoločnosti. Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach určuje, aká výška vkladov základného imania musí byť splatená ešte pred samotným vznikom spoločnosti - okolnosťou, kedy obchodná spoločnosť nadobudne právnu subjektivitu a môže vystupovať ako plnohodnotný právny subjekt v právnych vzťahoch. Vzhľadom k tomu, že v čase splácania zákonom stanovenej výšky ešte k vzniku spoločnosti neprišlo, bolo potrebné pre tento účel určiť subjekt poverený dočasnou správou vkladov. Správcom vkladu môže byť buď jeden zo zakladateľov spoločnosti s.r.o., alebo túto pozíciu môže prevziať banka. Úloha správcu vkladov, ktoré majú slúžiť ako základné imanie, je dočasná a de facto zaniká okamihom vzniku spoločnosti - zápisom do obchodného registra. Správca vkladov spravuje vklady na účel vytvorenia základného imania, ktoré boli splatené v čase medzi založením a vznikom spoločnosti. Jeho úloha spočíva v prijatí a prevzatí vkladov a zabezpečenia ich uloženia a opatrovania.

Pre potrebu vytvorenia základného imania z jednotlivých vkladov spoločníkov nie je potrebné zriaďovať osobitný účet v banke. Táto povinnosť chvíľu existovala, bola zavedená novelou Obchodného zákonníka č. 357/2013, kedy sa zloženie vkladu alebo jeho časti tvoriaceho základné imanie preukazovala výpisom z predmetného účtu. Jej účelom bolo predchádzanie fiktívneho vytvárania základného imania, kedy správca vkladu len vydal potvrdenie o jeho splatení, ale k reálnemu splateniu neprišlo. Uvedená novela však priniesla veľkú vlnu kritiky na zavedenie vyššej administratívnej záťaže, ako aj jej neopodstatnenosti ako celku nakoľko uvedené finančné prostriedky, ktoré mali byť zložené na účely vytvorenia základného imania, mohli byť aj hneď po vzniku spoločnosti z účtu vybraté. To otvorilo diskusie zmyslu a účelu vytvárania základného imania ako aj jeho údajnej garančnej funkcie.

Vlastnícke právo k vkladom

Základné imanie je tvorené všetkými vkladmi spoločníkov, prípadne ich časťami pred vznikom spoločnosti. Spoločníci tieto svoje vklady vkladajú do obchodnej spoločnosti. Ich vlastníkom sa preto má stať spoločnosť. Preto je dôležitý časový okamih, kedy spoločnosť vlastnícke právo ku vkladom nadobudne. V súvislosti s ustanovením § 60 ods. 1 Obchodný zákonník určuje, že vlastnícke právo ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že týmto okamihom obchodná spoločnosť nadobúda právnu subjektivitu. Akonáhle dôjde k vzniku spoločnosti je správca vkladov povinný ich odovzdať spoločnosti, a to bez zbytočného odkladu.

Mierne osobitný režim vkladom, ktoré taktiež majú slúžiť ako základné imanie spoločnosti majú nehnuteľnosti a nepeňažné vklady, ktoré, pri ktorých je potrebný na nadobudnutie vlastníckeho práva potrebný zápis do osobitého registra. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam spoločnosť nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností.

Účtovné aspekty základného imania

Účtovanie základného imania je upravené v § 25 a § 59 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len Postupy účtovania). V účtovnej závierke je základné imanie prezentované ako vlastný zdroj krytia majetku, je súčasťou vlastného imania. Pri vzniku spoločnosti sa základné imanie rovná vlastnému imaniu.

• 411 - Základné imanie, na ktorom sa účtuje základné imanie a jeho zmeny. Pri vzniku spoločnosti, ku dňu zápisu do obchodného registra, zostavuje účtovná jednotka podľa § 17 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. Otváracia súvaha spoločnosti s ručením obmedzeným bude obdobná, s výnimkou emisného ážia. Pri ostatných obchodných spoločnostiach (k. s., v. o. s.) bude otváracia súvaha obsahovať položky majetku a zdrojov krytia v závislosti od toho, čo bolo ku dňu vzniku do spoločnosti vložené. Počas trvania spoločnosti sa na účte 411 - Základné imanie bude účtovať o zvyšovaní alebo znižovaní základného imania ku dňu zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra na základe výpisu z obchodného registra.
• 419 - Zmeny základného imania, na ktorom sa účtujú zmeny základného imania pred zápisom do obchodného registra.

Účtovanie pri zvyšovaní základného imania

Pri zvyšovaní základného imania vzniká deň uskutočnenia účtovného prípadu na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Pri zvyšovaní základného imania novými vkladmi spoločníkov sa zvyšuje celková hodnota vlastného imania. Presun položky vlastného imania do základného imania skôr potvrdzuje stabilitu vlastného imania.

Emisné ážioÚčtuje sa tu rozdiel medzi menovitou hodnotu a vyššou predajnou cenou akcií, prípadne vkladov pri zvyšovaní základného imania upísaním nových akcií, prípadne vkladov. Emisné ážio predstavuje cenu, ktorú platia noví akcionári alebo spoločníci za prístup k jestvujúcim ostatným fondom spoločnosti, ak podiel akcie na vlastnom imaní (účtovná hodnota akcie) je vyšší ako jej nominálna hodnota.

Účtovanie pri znižovaní základného imania

Obchodná spoločnosť pri znižovaní niektorej položky vlastného imania musí preukázať, z akých zdrojov bola znižovaná položka vytvorená. V účtovníctve si pomáhame tvorbou analytického účtu, ktorý identifikuje rok a zdroj, z ktorého bola položka vlastného imania tvorená. Pri vypracovaní interného účtovného dokladu, na základe ktorého sa realizuje zápis v účtovných knihách, dbáme na identifikáciu zápisnice z valného zhromaždenia, na ktorom bola odsúhlasená účtovaná skutočnosť. Tvorba, zmena a znižovanie vlastného imania podlieha schváleniu valného zhromaždenia.

Ocenenie cenných papierov a podielov

Zásady pre členenie cenných papierov a ich účtovanie sú v PÚP samostatne upravené v § 14. Účtujú sa podľa vecného obsahu na vyčlenených účtoch v účtovej osnove. Cenné papiere a podiely sa musia sledovať aj na analytických účtoch podľa druhu cenných papierov emitentov a mien, na ktoré cenné papiere a podiely znejú.

Základné imanie a materská spoločnosť

Materská spoločnosť je spoločnosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na inú spoločnosť (dcérsku spoločnosť). Tento vplyv môže byť priamy, prostredníctvom vlastníctva väčšiny hlasovacích práv, alebo nepriamy, prostredníctvom kontroly nad riadiacimi orgánmi dcérskej spoločnosti.

Základné imanie materskej spoločnosti má významný vplyv na jej schopnosť investovať do dcérskych spoločností a podporovať ich rozvoj. Silné základné imanie umožňuje materskej spoločnosti poskytovať dcérskym spoločnostiam finančné prostriedky na ich činnosť, expanziu a prekonávanie prípadných finančných ťažkostí.

Nakladanie so základným imaním a zodpovednosť

Mnoho ľudí si pod základným imaním predstavuje určitý finančný obnos, ktorý spoločnosť zloží k jej vzniku a následne na tieto peňažné prostriedky už nikto nesiaha a spoločnosť ich má neustále k dispozícii. To napomáha k vytváraniu mylného dojmu o možnosti zabezpečenia prípadných záväzkov, ku ktorým sa spoločnosť zaviaže. V skutočnosti však firma môže so sumou tvoriacou základné imanie nakladať v rámci svojej obchodnej činnosti. Táto, v minulosti často diskutovaná téma, má preto jediný záver. Názor, podľa ktorého základné imanie predstavuje mieru, do ktorej spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky je nesprávny. Odpoveď nájdeme v ustanoveniach Obchodného zákonníka o zodpovednosti jednotlivých spoločností.

Dôležitým aspektom akciovej spoločnosti je, že akcionár nie je zodpovedný za konanie spoločnosti. Kým pri sro spoločník ručí do výšky nesplateného základného imania, pri akciovej spoločnosti akcionár neručí ničím. Ak akciová spoločnosť, do ktorej investoval, skrachuje, príde akurát o svoju investíciu.

tags: #imanie #upisane #spolocnost #definicia