
Základné imanie je kľúčovým prvkom pri zakladaní a fungovaní spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.). Tento článok poskytuje podrobný pohľad na účtovanie základného imania, jeho zmeny, vklady spoločníkov a daňové aspekty s tým spojené, a to všetko v kontexte predaja s.r.o.
Základné imanie predstavuje počiatočný kapitál obchodnej spoločnosti a je peňažným vyjadrením súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Musí byť vyjadrené v peňažných jednotkách slovenskej meny. Jeho výška sa nemení v závislosti od ekonomického vývoja spoločnosti, ale len na základe rozhodnutia spoločníkov. V spoločnosti s ručením obmedzeným tvorí základné imanie peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov, ku ktorým sa v spoločenskej zmluve zaviazali.
Základné imanie sa povinne vytvára v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti. Je hodnotovým vyjadrením majetku vkladaného do spoločnosti všetkými spoločníkmi, ktorého vlastníctvo prechádza na spoločnosť, čím sa stáva majetkom spoločnosti.
Účtovanie základného imania upravuje § 25 a § 59 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len Postupy účtovania). V účtovnej závierke je základné imanie prezentované ako vlastný zdroj krytia majetku a je súčasťou vlastného imania. Pri vzniku spoločnosti sa základné imanie rovná vlastnému imaniu.
Pri vzniku spoločnosti, ku dňu zápisu do obchodného registra, zostavuje účtovná jednotka podľa § 17 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. otváraciu súvahu. Počas trvania spoločnosti sa na účte 411 - Základné imanie bude účtovať o zvyšovaní alebo znižovaní základného imania ku dňu zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra na základe výpisu z obchodného registra.
Prečítajte si tiež: Ručné šitie pre začiatočníkov
Vklad spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Predmet vkladu sa stáva majetkom spoločnosti a spoločník nemá nárok na jeho vrátenie ani v prípade zániku jeho účasti na spoločnosti. Miera účasti na spoločnosti závisí od pomeru výšky vkladu k základnému imaniu.
Peňažný vklad musí byť splatený v lehote, ktorú Obchodný zákonník stanovuje pre jednotlivé právne formy obchodných spoločností. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30%. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania podľa § 108 ods. 1. Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa zapísať do obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie.
Nepeňažný vklad do spoločnosti s ručením obmedzeným predstavuje peniazmi oceniteľný majetok, ktorého hodnota sa dá určiť. V záujme zabránenia fiktívnym vkladom a tým aj fiktívnemu základnému imaniu sa vyslovene zakazujú vklady spočívajúce v záväzku vykonávať práce alebo poskytnúť služby (§ 59 ods. 2 Obchodného zákonníka). Celý nepeňažný vklad v spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom (§ 59 ods. 3 Obchodný zákonník). ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. To neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu; na podnet a zodpovednosť štatutárneho orgánu tak vykoná nové ocenenie znalec podľa § 59 ods. 3 Obchodného zákonníkaak sa nové ocenenie nevykoná, môže jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania žiadať ocenenie znalcom podľa § 59 ods.
Predmet nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, na ktorú sa nepeňažný vklad započítava, musí byť určený v spoločenskej zmluve, zakladateľskej listine alebo zakladateľskej zmluve. Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku, tzn. Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy.
Spoločnosť s ručením obmedzeným nemožno založiť bez základného imania. Podľa ustanovenia § 108 ods. Základné imanie nie je podľa platnej právnej úpravy potrebné vkladať na účet v banke, ako tomu bolo v minulosti. Vklady spočívajúce v záväzku vykonávať práce alebo poskytnúť služby sú zakázané.
Prečítajte si tiež: Slovenský systém zdravotnej starostlivosti
Počas trvania spoločností (a. s. alebo s. r. o.) sa základné imanie môže zvyšovať alebo znižovať. O zvýšení základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným počas trvania spoločnosti môže rozhodnúť valné zhromaždenie. Zvýšenie ZI peňažnými vkladmi je prípustné, až keď sú predchádzajúce peňažné vklady splatené.
Zvýšenie základného imania môže nastať:
Zvýšenie ZI novými peňažnými vkladmi je prípustné, len ak doterajšie peňažné vklady sú úplne splatené. Ak sa má ZI zvýšiť nepeňažnými vkladmi, valné zhromaždenie schvaľuje nepeňažný vklad a výšku peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započíta za vklad spoločníka. Prednostné právo na prevzatie záväzku na nové vklady majú v pomere doterajších vkladov spoločníci.
O zvýšení ZI z majetku spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie. Nerozdelený zisk spoločnosti (obdobne aj nerozdelený zisk minulých rokov), ktorý sa použije na zvýšenie ZI, nepodlieha v súlade s § 52 ods. l ZDPzrážkovej dani podľa § 36 ods. 2 ZDP, aj keď v dôsledku zvýšenia ZI sa zvýšia podiely spoločníkov na majetku spoločnosti.
O znížení základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným počas trvania spoločnosti môže rozhodnúť valné zhromaždenie. O znížení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie (§ 148 ObchZ). Základné imanie nesmie klesnúť pod hodnotu 200 tis. Sk. Konatelia sú povinní zverejniť zníženie ZI a jeho výšku do 15 dní po rozhodnutí dvakrát po sebe s časovým odstupom 30 dní.
Prečítajte si tiež: Podmienky a možnosti ZUŠ
Problematiku vkladov do obchodnej spoločnosti a následného zvýšenia alebo zníženia základného imania z pohľadu dane z príjmov upravuje zákon č. 366/1999 Z. z.
Vklady do obchodných spoločností a družstiev nie sú výdavkami na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Ak sa mení ocenenie majetku pre účely vecného vkladu do podnikania, je potrebné rozdiel medzi pôvodným ocenením majetku a ocenením pre účely vkladu daňovo vysporiadať. Pri znížení ocenenia vkladaného vecného majetku rozdiel v nadväznosti na platný postup účtovania neovplyvňuje základ dane z príjmov.
Pri znížení základného imania a následnej výplate takto použitého zisku sa zrazí daň podľa sadzby uvedenej v § 36 ods. 2 písm. c) ZDP.
Výdavky na zvýšenie ZI nie sú daňovými výdavkami. V účtovníctve sa tieto výdavky neúčtujú do nákladov. Ak akciová spoločnosť znižuje základné imanie odkúpením určitého množstva svojich akcií, rozdiel medzi menovitou hodnotou a obstarávacou cenou akcií je daňovo neutrálny.
Predaj s.r.o. je v prvom rade spojený s prevodom obchodného podielu. Rozsah pôsobnosti a výška obchodného podielu vychádza z nominálnej výšky vkladu spoločníka. To znamená, že kým vklad spoločníka zostáva majetkom spoločnosti, obchodný podiel neurčuje exaktnú finančnú hodnotu. Podľa výšky vkladu spoločníka do základného imania sa vypočíta a určí aj prislúchajúci obchodný podiel. Čiže obchodný podiel možno previesť na iného spoločníka, pričom nastávajúcemu majiteľovi neprislúcha právo splatenia základného imania. Prevod obchodného podielu môže byť bezodplatný, alebo naopak odplatný. Obchodný podiel v konečnom dôsledku predstavuje súhrn práv a povinností vlastníka, ktoré sú zakotvené v spoločenskej zmluve, ale i Obchodnom zákonníku.
Prevod obchodného podielu s.r.o. upravuje obchodný zákonník, ktorý rozlišuje medzi prevodom obchodného podielu na iného spoločníka alebo tretiu osobu. Najdôležitejšou zmenou pri prevode spoločnosti je prevod obchodného podielu z prechádzajúcich na nastávajúcich vlastníkov. Zmena, resp. prevod obchodného podielu podlieha súhlasu valného zhromaždenia. V zápisnici z valného zhromaždenie musí byť jasné, že dochádza k prevodu obchodného podielu. Okrem zápisnice je potrebná zmluva o prevode obchodného podielu, v ktorej sa uvádzajú identifikačné údaje prevádzajúcich, identifikačné údaje nastávajúcich vlastníkov, v akom pomere sa obchodný podiel prevádza (pri predaji spoločnosti je to 100%) a ako sa rozdeľuje medzi nastávajúcich vlastníkov.
Pri kúpe spoločnosti dochádza k realizácii viacerých zmien, ktoré je nutné podať na obchodný register. Tieto zmeny v obchodnom registri sa vo väčšine prípadov dotýkajú zmeny konateľa a jeho identifikačných údajov a zmeny sídla. Zmena predmetov podnikania je vo väčšine prípadov nevyhnutná, keďže sa málokedy vyskytne situácia, kedy sa nastávajúci konatelia stotožňujú so zapísanými živnosťami prislúchajúcimi kupovanej spoločnosti.
Pri kúpe spoločnosti je dôležité preveriť majetkovú podstatu firmy. Vlastník, resp. vlastníci firmy totiž môžu pri prevode obchodného podielu narobiť pekný neporiadok. Ak prevádzajúci obchodného podielu je v manželskom stave s osobou, ktorá je vo firme tiež spoločníkom, nemusí tento návrh prejsť. Manžel, resp. manželka môže prevod obchodného podielu napadnúť a celý návrh sa tým pádom zruší. V neposlednom rade si overte či spoločnosť, ktorú idete kupovať nemá žiadne platobné záväzky voči veriteľom. Takisto pri kúpe spoločností s históriou je potrebné prezrieť si účtovníctvo firmy a jej vedenie.
Prechod zo živnosti na s. r. o. predstavuje sériu seba nadväzujúcich krokov, a to najčastejšie:
Založenie s.r.o. upravuje zákon č. 513/1991 Zb. predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Ak živnostník prevádza majetok a zmluvné vzťahy zo živnosti na s.r.o., môže využiť zmluvu o predaji podniku. Ide o osobitný zmluvný typ upravený v § 476 Obchodného zákonníka. Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.
Minimálna výška základného imania s.r.o. je stanovená na 5 000 eur. Každý spoločník sa na založení s.r.o. zúčastňuje vkladom, pričom minimálna hodnota vkladu je 750 eur.
Pri prechode na s.r.o. je nevyhnutné prevádzkovanie živnosti úplne zrušiť.