
Tento článok sa zameriava na komplexnú analýzu majetkového vydierania, jeho definíciu a právne aspekty v slovenskom právnom systéme. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto problematiku, s dôrazom na zrozumiteľnosť a praktickosť informácií.
Majetkové vydieranie je trestný čin, ktorý spočíva v neoprávnenom získavaní majetkového prospechu prostredníctvom nátlaku, hrozby alebo iného donucovacieho prostriedku. Podstatou je, že páchateľ sa snaží obohatiť na úkor obete, pričom využíva jej strach, zraniteľnosť alebo inú slabosť.
Trestný zákon Slovenskej republiky upravuje trestné činy, medzi ktoré patrí aj majetkové vydieranie. Dôležité je poznať, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Podľa § 2 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase jeho spáchania. Ak sa medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku zmení zákon, použije sa ten, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa § 3 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje podľa slovenského práva, ak bol spáchaný na území Slovenskej republiky. Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ dopustil konania aspoň sčasti na jej území, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo jej územia, alebo ak sa páchateľ dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký následok. Zákon sa vzťahuje aj na činy spáchané na palube lode alebo lietadla registrovaného na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Posúdenie ťažkej slabozrakosti
Podľa § 4 Trestného zákona sa zákon uplatňuje aj na trestné činy spáchané v zahraničí občanom Slovenskej republiky alebo cudzincom s trvalým pobytom na Slovensku. Podľa § 5 sa zákon uplatňuje aj na obzvlášť závažné zločiny spáchané mimo územia Slovenskej republiky proti občanovi Slovenskej republiky, ak je čin trestný aj v mieste spáchania alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci.
Podľa § 5a sa Trestný zákon uplatňuje aj na špecifické trestné činy, ako napríklad nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, falšovanie peňazí, terorizmus, ohrozenie mieru a genocída, aj keď ich spáchal cudzinec bez trvalého pobytu na Slovensku.
Podľa § 7 sa trestnosť činu posudzuje podľa slovenského práva aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov upravuje práva a povinnosti obetí trestných činov, ako aj subjekty, ktoré im poskytujú pomoc. Obeť má právo na prístup k informáciám, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je obeťou. Orgány činné v trestnom konaní, súdy a subjekty poskytujúce pomoc obetiam sú povinné informovať obeť o jej právach jednoduchým a pre ňu zrozumiteľným spôsobom.
Obeť má v rozsahu ustanovenom zákonom právo na prístup k informáciám, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je obeťou. To zahŕňa poskytnutie a náležité vysvetlenie informácií podľa § 4 ods. 1.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok na depresiu
Subjekt poskytujúci pomoc obetiam je povinný poskytnúť obeti na požiadanie všeobecnú odbornú pomoc bez zbytočného odkladu. Táto pomoc je poskytovaná bezplatne alebo za poplatok. Ak subjekt získal dotáciu alebo finančné plnenie, poskytuje všeobecnú odbornú pomoc obetiam po dobu 90 dní bezplatne, ak to odôvodňuje závažnosť spáchaného trestného činu, a to bez ohľadu na podanie trestného oznámenia alebo jej aktívnu účasť v trestnom konaní.
Obzvlášť zraniteľnej obeti sa poskytuje špecializovaná odborná pomoc po dobu 90 dní, a to bez ohľadu na podanie trestného oznámenia alebo jej aktívnu účasť v trestnom konaní.
Orgán činný v trestnom konaní, súd a subjekt poskytujúci pomoc obetiam postupuje tak, aby jeho činnosť nespôsobovala obeti a rodinným príslušníkom obete druhotnú viktimizáciu a prijíma účinné opatrenia, ktoré majú zabrániť opakovanej viktimizácii.
Obeť násilného trestného činu má právo na odškodnenie za ujmu na zdraví. O odškodnenie môže požiadať obeť násilného trestného činu, ktorá je občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu, alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt, alebo cudzí štátny príslušník za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou.
Nárok na odškodnenie vzniká aj vtedy, ak dôjde k prerušeniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 228 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až e) Trestného poriadku, k zastaveniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 215 ods. 1 písm. c) až f) a h) Trestného poriadku alebo z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, prípadne k odloženiu veci z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku. Podmienkou vzniku nároku na odškodnenie je uplatnenie si nároku na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví zo strany obete násilného trestného činu, v trestnom konaní.
Prečítajte si tiež: Stredne ťažká astma: Nárok na invalidný dôchodok?
Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.
Žiadosť sa podáva orgánu podľa odseku 1 najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2. Ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť sa podáva do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo konaní pred iným orgánom. Obeť násilného trestného činu môže žiadosť v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3 podať aj opakovane, ak to odôvodňujú okolnosti výpočtu a poskytnutia odškodnenia.
Žiadosť podľa § 15 ods. 1 obsahuje meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a rodné číslo obete násilného trestného činu, ak jej bolo pridelené. V žiadosti je potrebné uviesť požadovanú výšku odškodnenia, rozsah, v akom už bola ujma na zdraví uhradená alebo sumu, ktorú už obeť násilného trestného činu dostala ako náhradu ujmy na zdraví, údaje o opatreniach, ktoré obeť násilného trestného činu prijala, aby získala odškodnenie od páchateľa násilného trestného činu a je potrebné pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie podmienok na priznanie odškodnenia podľa tohto zákona.
Ministerstvo spravodlivosti je povinné rozhodnúť o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ministerstvo spravodlivosti môže zrušiť pôvodné rozhodnutie a vydať nové rozhodnutie vo veci, ktorým obeti násilného trestného činu uloží povinnosť vrátiť už poskytnuté odškodnenie alebo jeho časť, ak dodatočne vyjdú najavo nové skutočnosti, pre ktoré neboli splnené podmienky pre poskytnutie odškodnenia alebo podmienky pre jeho poskytnutie v priznanej výške, najmä ak obeť násilného trestného činu v žiadosti uviedla nepravdivé skutočnosti, nesplnila informačnú povinnosť podľa odseku 4 alebo ak jej bolo priznané odškodnenie podľa § 11 ods. 3 a neskôr v trestnom konaní bolo vydané právoplatné rozhodnutie, pri ktorom nevzniká nárok na odškodnenie podľa § 11 ods. 1.
Akreditácia programu podpory obetí je štátne overenie spôsobilosti subjektu poskytujúceho pomoc obetiam poskytovať odbornú pomoc podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 4. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a to aj vtedy, ak mu bolo odsúdenie za trestný čin zahladené, alebo sa na neho hľadí, akoby nebol za taký čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov. Za odborne spôsobilú na poskytovanie odbornej pomoci sa považuje osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, psychológia alebo sociálna práca alebo v príbuznom odbore a vykonávala prax najmenej počas troch rokov v príslušnom odbore.
Žiadosť o udelenie akreditácie obsahuje údaje o žiadateľovi, projekt podpory obetí, životopisy a doklady o odbornej spôsobilosti osôb, ktoré budú odbornú pomoc poskytovať. Rozhodnutie o udelení akreditácie sa vydáva na čas, ktorý subjekt poskytujúci pomoc obetiam uvedie v žiadosti o udelenie akreditácie, najviac na päť rokov. Ministerstvo spravodlivosti rozhoduje o udelení akreditácie, predĺžení jej platnosti a o zrušení akreditácie na návrh hodnotiacej komisie, ktorá má aspoň troch členov.
Akreditovaný subjekt poskytujúci špecializovanú odbornú pomoc obetiam trestného činu domáceho násilia môže pôsobiť ako intervenčné centrum, ktoré poskytuje krízovú intervenciu a odbornú pomoc v rozsahu udelenej akreditácie na území kraja alebo území uvedenom v rozhodnutí o udelení akreditácie, ak na území jedného kraja pôsobí viac ako jedno intervenčné centrum.
Ministerstvo spravodlivosti vykonáva kontrolu plnenia štandardov kvality poskytovanej odbornej pomoci u akreditovaných subjektov. Po udelení akreditácie zapíše subjekt poskytujúci pomoc obetiam do registra.
Trestný zákon definuje trestný čin ako protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Trestné činy sa delia na prečiny a zločiny. Prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
Páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Tresty možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac trestov popri sebe. Ak zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie.
Pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby.
Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 a 4 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Ak bola prečinom spôsobená škoda alebo získaný prospech, od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) možno upustiť, iba ak páchateľ vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo o spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo o inom odškodnení.
Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov.
Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu, spoločného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.
Ak sú splnené podmienky uvedené v § 42 ods. 1 Trestného zákona, súd môže uložiť trest odňatia slobody na doživotie páchateľovi, ktorý bol už dvakrát odsúdený za závažné trestné činy uvedené v tomto ustanovení.
Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil.
Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas.
Pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa.
Súd môže trest prepadnutia majetku uložiť iba v prípade, ak uloženie tohto trestu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, pomery páchateľa a mieru vplyvu tohto trestu na rodinu páchateľa a jeho blízke osoby považuje za primerané.