Incidenčná žaloba v reštrukturalizácii: Podmienky a kontext

Úvod

Incidenčná žaloba predstavuje dôležitý nástroj v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní. Tento článok sa zameriava na podmienky a kontext incidenčnej žaloby, najmä v súvislosti s popretím pohľadávky a s tým súvisiacimi právnymi aspektmi.

Popretie pohľadávky a incidenčný spor

V konkurznom a reštrukturalizačnom konaní je správca konkurznej podstaty jediným subjektom oprávneným na preskúmanie prihlásených pohľadávok. Ak je pohľadávka sporná, správca ju musí v spornom rozsahu poprieť, pričom je povinný dôvod popretia odôvodniť. Ak veriteľ nesúhlasí s popretím svojej prihlásenej pohľadávky, má právo uplatniť svoje právo na súde prostredníctvom žaloby podanej voči správcovi.

Žaloba na určenie popretej pohľadávky sa podáva na okresnom súde, ktorý vedie reštrukturalizačné konanie, v ktorom bola prihlásená pohľadávka popretá. Ide o tzv. incidenčné konanie, ktoré je vyvolané reštrukturalizačným konaním. Predmetom incidenčného konania je preskúmanie opodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo nie. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov, než aké uviedol správca v popieracom prejave.

Právny rámec incidenčnej žaloby

Žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky z dôvodu jej popretia je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.). Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi sa výška tarifnej odmeny jeho advokáta určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Konanie o incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. Z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci.

Prečítajte si tiež: Incidenčná Žaloba a Najvyšší Súd

Judikatúra a súdne rozhodnutia

Krajský súd v B. rozsudkom z 2. decembra 2012 č. k. 44Cbi 21/2002-349 určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 42 078,63 eur je oprávnená čo do dôvodu a výšky ako pohľadávka proti podstate v konkurze na majetok úpadcu M., spol. s. r. o., T., vedenom na Krajskom súde v B. pod č. k. 2 K 257/2000. Ďalšími výrokmi uložil žalovanému v prvom a druhom rade povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania k rukám právnej zástupkyne žalobcu v sume 1963, 93 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako súdny exekútor žalobou doručenou súdu 22. februára 2002 uplatnil proti žalovaným právo na určenie pravosti a výšky pohľadávky vo výške 1 267 661 Sk ako pohľadávky proti podstate s odôvodnením, že na základe poverení vydaných Okresným súdom v T. vykonal exekúcie na majetok úpadcu. Exekučné konania boli vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. prerušené a podľa § 14 ods. 1 písm. e) posledná veta sú trovy týchto exekučných konaní pohľadávkou proti podstate. Žalobca vyúčtoval trovy exekučného konania v žalovanej výške faktúrou z 5. 9 2001 prihláškou z 28. júna 2001 ako pohľadávku proti podstate. Prihlásená pohľadávka bola preskúmaná na prieskumnom pojednávaní 16. januára 2002, na ktorom ju žalovaný v prvom rade ako správca konkurznej podstaty v celom rozsahu poprel. Žalovaný v druhom rade ako konkurzný veriteľ poprel 951 661 Sk čo do výšky a 316 000, Sk čo do pravosti.

Súd uviedol, že žalobca ako súdny exekútor dosiahol v exekúciách vykonaných na majetok úpadcu výťažok, ktorý nebol vydaný oprávneným. Z výťažku vydal čiastku 4 357 983 Sk správcovi konkurznej podstaty po odpočítaní trov exekúcie a na zaplatenie zostatku výťažku vo výške 1 269 501 Sk bol žalobca zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v B. č. k. 44 Cbi 116/2002-74 z 20. mája 2004 v znení rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Obo 270/2004-115 z 30.

Súd prvého stupňa poukázal v rozhodnutí na § 14 ods. 1 písm. d), e), § 29 ods. 5, § 30 ods. 3 písm. a), ods. 5, § 66e ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze o vyrovnaní (ďalej aj "ZKV"), § 57 ods. 3 OSP a § 3 ods. 1 zákona č. 298/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Súd konštatoval, že zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze o vyrovnaní neupravuje beh lehoty pre uplatnenie práva podľa § 29 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb., t. j. lehoty ustanovenej súdom.

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 24. 06. 2015, č. k. 36Cbi/30/2013-171 vyhovel žalobe žalobcu a určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľných pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 48 až č. 57 v konkurze vyhlásenom uznesením okresného súdu Trenčín z 03. 01. 2013, č. k.

Dôležité aspekty a princípy

• Lehota na uplatnenie práva: Zákon o konkurze a vyrovnaní (ZKV) neupravuje beh lehoty pre uplatnenie práva podľa § 29 ods. 5 ZKV, t. j. lehoty ustanovenej súdom.
• Účasť veriteľa v konaní: Popretie prihlásenej pohľadávky neznamená, že by tým končila účasť veriteľa v reštrukturalizačnom konaní a že by v dôsledku toho jeho prihlásená pohľadávka nemohla byť zahrnutá do plánu a neskôr podľa neho uspokojená.

Prečítajte si tiež: Incidenčná žaloba na Slovensku

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

tags: #incidencna #zaloba #restrukturalizacia #podmienky