
Táto informačná brožúra je určená pre ľudí so zrakovým postihnutím, ich rodiny a všetkých, ktorí sa im snažia pomáhať. Jej cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o dostupných službách, inštitúciách a riešeniach, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života a pomôcť pri prekonávaní problémov vyplývajúcich zo zhoršeného videnia. Brožúra prezentuje služby a poskytuje informácie o riešeniach problémov vyplývajúcich zo zhoršeného videnia.
Brožúra je dostupná v rôznych formátoch, aby bola prístupná čo najširšiemu okruhu ľudí:
Na Slovensku existuje množstvo organizácií a inštitúcií, ktoré sa venujú pomoci ľuďom so zrakovým postihnutím. Táto časť brožúry predstavuje niektoré z nich:
Spojená škola internátna ponúka komplexnú starostlivosť a vzdelávanie pre deti a žiakov so zrakovým postihnutím. Ich cieľom je poskytnúť citlivý a individuálny prístup pre variabilitu znevýhodnení a špeciálnych edukačných potrieb žiakov, ktorí sa u nás vzdelávajú. Súčasťou školy sú:
Adresa Spojenej školy internátnej je Námestie Š.
Prečítajte si tiež: Všetko o informačnej karte pre cudzincov z EÚ
Poslaním spoločnosti Tyflocomp, s. r. o. je zlepšiť kvalitu života ľudí so zrakovým postihnutím prostredníctvom inovatívnych technológií a služieb.
Raná starostlivosť, n. o. poskytuje Službu včasnej intervencie (sociálna služba). Poskytujú ju bezplatne rodinám, ktoré majú dieťa do 7 rokov a jeho vývin je ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia (podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách). S klientskymi rodinami sa stretávame doma v rodine alebo ambulantne u nás v centre. Rodina spolu s našim tímom si stanoví ciele spolupráce podľa svojich potrieb, ktoré zapracujeme do individuálneho plánu. V centre pracuje tím odborníkov z rôznych oblastí. Rodina dostane kľúčového poradcu, s ktorým sa pravidelne stretáva.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (SKN) je špecializovaná knižnica, ktorá poskytuje služby nevidiacim a slabozrakým občanom na celom Slovensku. Deťom ponúkame množstvo krásnych príbehov vo zvuku i braili, žiakom a študentom prístup k učebniciam a vzdelaniu, dospelým zase literatúru všetkých žánrov a formátov na rozširovanie vzdelania i na voľný čas.
Bezbariérové centrum Technickej univerzity v Košiciach je špeciálnym pedagogickým pracoviskom s celoškolskou pôsobnosťou, ktoré bolo zriadené rektorom Technickej univerzity v Košiciach s účinnosťou od 1.7. 2000.
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska sa už viac ako 30 rokov venuje zlepšovaniu podmienok pre ľudí so zrakovým postihnutím. Vo svojej činnosti poskytujeme podporu žiakom a študentom so zrakovým postihnutím pri adaptácií na obmedzenia vyplývajúce zo zrakového postihnutia. Učíme ich efektívne využívať zvyšky zraku ale aj iné zmysly akonáhradu zrakového vnímania. Snažíme sa rozvíjať ich zručnosti pri používaní rôznych techník, kompenzačných pomôcok a asistenčných technológií, ktoré dokážu v rôznej miere posilniť zvyšky zraku, alebo nahradiť zrakové vnímanie. Poskytujeme podporu rodičom ale aj pedagógom a školským kolektívom pri adaptácií na komunikáciu so zrakovo postihnutým človekom a rôzne ďalšie aktivity. V roku 2023 sme realizovali projekt Možnosti podpory žiakov so zrakovým postihnutím pri štúdiu asistenčnými technológiami. Snažili sme sa vytvoriť materiál, ktorý na jednom mieste poskytuje informácie o možnostiach kompenzácie výpadku zrakového vnímania rôznymi kompenzačnými pomôckami, asistenčnými technológiami a používaním iných zmyslových kanálov pre príjem informácií. Popis využitia Braillovho písma a reliéfnej grafiky. Materiál prináša akúsi prvú pomoc pri kontakte so zrakovo postihnutým žiakom. Popisuje obmedzenia vyplývajúce so zrakového postihnutia ako aj možnosti jeho kompenzácie. Projekt zahŕňal aj vytvorenie krátkych videí na danú problematiku. V druhej polovici roka 2023 boli realizované tri semináre - Žilina, Košice, Bratislava, a dva webináre predstavujúce problematiku. Na stretnutiach sa zúčastnilo približne 70 záujemcov o danú problematiku. Predstavili sme výstupy projektu a prediskutovali aktuálne situácie, s ktorými sa pedagógovia stretávajú vo svojej praxi.
Prečítajte si tiež: Technológie pre zrakovo postihnutých
Štát poskytuje rôzne formy finančnej pomoci a podpory pre občanov so zdravotným postihnutím, vrátane zrakového postihnutia.
Každý občan so zdravotným postihnutím má možnosť požiadať o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Tento preukaz je dôležitý pre preukázanie nároku na služby, ktoré tieto inštitúcie poskytujú. V niektorých prípadoch je možné zdravotné postihnutie a jeho rozsah preukázať potvrdením od lekára. V každom prípade je však vhodné o preukaz požiadať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Na ÚPSVaR je potrebné sa obrátiť aj v prípade, že potrebujete finančnú podporu na zakúpenie pomôcky (kompenzačnej pomôcky).
Na ÚPSVaR môžete požiadať aj o vydanie parkovacieho preukazu pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Dôležitou formou pomoci pre zrakovo znevýhodnených občanov je možnosť požiadať o príspevok na osobnú asistenciu, vďaka ktorému môžu viesť podstatne nezávislejší život. Viac informácií o podpore zo strany ÚPSVaR nájdete na stránke ÚPSVaR - občan so zdravotným postihnutím.
Prečítajte si tiež: Pomoc pre zrakovo postihnutých
Pre žiakov a žiačky so zdravotným postihnutím školy poskytujú rôzne formy pomoci v podobe podporných opatrení. V rámci týchto opatrení môžu žiaci a žiačky, resp. ÚPSVaR poskytuje občanom so zdravotným postihnutím aj rôzne formy pomoci pri vykonávaní zamestnania alebo pri uplatňovaní sa v zamestnaní.
Ľuďom so zrakovým postihnutím je k dispozícii široká škála pomôcok a technológií, ktoré im uľahčujú každodenný život a umožňujú im plnohodnotne sa zapájať do spoločnosti. Patria sem:
Mnohé kultúrne inštitúcie a organizácie sa snažia sprístupniť svoje aktivity a expozície aj pre ľudí so zrakovým postihnutím.
Múzeum Tatranského národného parku (TANAP) v Tatranskej Lomnici má v pláne informačnú debarierizáciu. Cieľom je sprístupniť výstavy pre nepočujúcich a ľudí s mentálnym postihnutím, rovnako aj pre nevidiacich a slabozrakých. Projekt Informačná debarierizácia ráta s využitím videí a virtuálnych sprievodcov s tlmočníkom v posunkovom jazyku, ale aj infotabuľami a materiálmi v Braillovom písme. V pláne je tiež zaviesť virtuálneho sprievodcu, ktorý by obsahoval 27 videí v posunkovom jazyku aj s titulkami. Súčasťou má byť tiež zážitková mapa piktogramov či s modelmi živočíchov, biotopov a neživej prírody. Pre nevidiacich alebo slabozrakých má múzeum v pláne inštaláciu reliéfnej mapy, ktorá bude popisovať rozmiestnenie expozícií. Doplnená bude aj o audio komentár a pomôcť by mal aj upravený dokumentárny film s posunkovým tlmočením pre nepočujúcich.
Poskytujeme možnosť nahliadnuť do sveta aplikovaných športov pre zrakovo znevýhodnených.
Braillovo písmo je systém písania a čítania pre nevidiacich a slabozrakých, ktorý umožňuje vnímať text hmatom. Je založené na šesťbodovom systéme, kde každá kombinácia bodov reprezentuje písmeno, číslo alebo iný znak.
Abecedidlo je kniha básní pre deti, ktorej autorkou je korektorka Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči Želmíra Zemčáková (ŽZ). Autorka v roku 2019 debutovala zbierkou básní Mám za sklom Lennonovu fotku, Abecedidlo je jej druhým autorským počinom. S nápadom napísať knihu, vďaka ktorej môžu vidiace deti lepšie spoznať Braillovo písmo a zároveň sa učiť abecedu, prišiel Michal Tkáčik (MT), hlavný koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo. Knihu pre deti ilustrovala levočská pedagogička a ilustrátorka Renáta Milčáková.
MT: Táto knižka vznikla ako projekt Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, pracoviska Slovenskej autority pre Braillovo písmo. Chceli sme, aby sa Braillovo písmo dostalo o čosi viac do povedomia v rámci bežného vyučovania. Veľa nevidiacich detí študuje inkluzívne, teda v bežnej škole, a tu by sa tiež mali učiť Braillovo písmo. Pre nevidiaceho to totiž znamená gramotnosť. Je to dotyk s textom, reálne čítanie, ktoré sa nedá porovnávať s počúvaním audioknihy alebo syntézy. Naším cieľom je upozorniť na túto potrebu v bežnom vzdelávaní, kde sa vidiace deti môžu stretnúť s nevidiacim spolužiakom. Vďaka Abecedidlu môžu spoznávať Braillovo písmo hravou formou, básničkami pre deti.
MT: Knihu sme najprv vydali v Braillovom písme, formátovo väčšiu. Sú tam rovnaké básničky, no iné obrázky. Brailovú knihu nemožno ilustrovať ako tú, ktorú máme pred sebou.
ŽZ: Michal to vymyslel tak, že mojou úlohou bude napísať na každé písmeno abecedy báseň. Premyslel si, že v knihe bude každé písmeno znázornené v tlačenej aj písanej podobe, spolu s bodmi v braili v rámci tzv. Zdalo sa mi, že knižiek s básňami na písmená abecedy vychádza v súčasnosti „milión“. „No jasné, denne vymýšľam básničky pre deti! To bude malina,“ pomyslela som si. Ale skúsila som. Pred detskou tvorbou mám rešpekt. Autori píšuci pre deti stále hovoria, že je to ťažké. Nemám deti ani výraznejší vzťah k deťom, neviem, čo súčasné deti zaujíma, ako veci vnímajú. No dieťaťom som bola a snažila som sa to práve počas Vianoc prebudiť. Vytvoriť 43 básničiek na všetky písmenká bolo najdlhšie z celého procesu. Potom sme to predniesli v práci, pán riaditeľ nás podporil. Ján Petrík, redaktor a vydavateľ, náš projekt zredigoval a pomáhal s ďalšími úkonmi.
ŽZ: Hmatové obrázky musia byť veľmi jednoduché. Ak bol v básni škrečok, nakreslili sme ho.
MT: Lepšie sa ani stať nemohlo. Som veľmi rád, že sme do toho pani Milčákovej vôbec nezasahovali.
ŽZ: Čiernotlačovú verziu pre vidiace deti sme mali hotovú v auguste. Veľmi by sme sa chceli poďakovať pani Milčákovej, že sa toho tak zhostila. Jej otec bol riaditeľom v základnej škole pre nevidiacich, keď som ju ako dieťa navštevovala. Bol mojím najobľúbenejším učiteľom. Veľmi podporoval akúkoľvek detskú tvorivosť. Vymýšľala som vtedy všelijaké hlúpučké veršíky, ktoré som mu nosila na prečítanie. Podporoval ma v tom a teraz nám jeho dcéra ilustrovala knihu.
ŽZ: Chceli sme, aby bolo na prvý pohľad zrejmé, že pôjde o abecedu. Pohrávala som sa s názvami, mám veľmi rada slovné hračky, v ktorých sa prelínajú dve slová… Abecedár, abecedník… Cedník je po česky, v slovenčine máme sito, cedidlo… Ak sa niečo končí na -idlo, znie to tak huncútsky.
Renáta Milčáková ukrýva do ilustrácie Levoču. ŽZ: Možno v nakreslených budovách, domoch. V jednej z ilustrácií ukryla aj môjho milovaného Johna Lennona. Každý, kto si knihu prelistuje, nám vždy povie o obrázkoch niečo nové. Je celkom zábavné vnímať obrázky takto sprostredkovane, sledovať, kto si aké detaily všíma a ako ich opisuje. Snažili sme sa nevtieravo do týchto básní zahrnúť aj témy zo života nevidiacich. Napríklad „B“ je o Braillovom písme, „V“ je o videní a nevidení. Aby sme potešili aj mladšieho čitateľa, sú v knihe rýmovačky o zvieratkách, nájdu sa tam hrochy, ježe, korytnačky. Snažila som sa, aby v 8 veršíkoch bol ukrytý nejaký príbeh.
ŽZ: Presne tak. Napríklad „Í“. Chcela som tam mať niečo o Írsku, no všetko zo školy som už zabudla, tak som si čosi prečítala.
MT: Do každej bežnej školy a triedy môže prísť nevidiaci žiak, a to je situácia, ktorú treba vedieť správne uchopiť. Samozrejme, spolupracujeme so všetkými inštitúciami, ktoré sú určené pre ľudí so špecifickými potrebami, ale toto je trošku iný počin. Touto knihou chceme osloviť skôr bežnú populáciu. Mojou prácou je nielen vytvárať štandardy pre Braillovo písmo a pravidlá jeho zápisu, ale predovšetkým ho propagovať, hovoriť o ňom, prinášať ho do pozornosti nielen vidiacim, ale aj širokej verejnosti. Prinášať ho na miesta, kde môže pomôcť a bude fungovať ako informačná debarierizácia.
MT: Práve teraz ho meníme. Meníme pravidlá zápisu Braillovho písma tak, že rešpektujeme, čo tu už bolo, zároveň však vzniká potreba nových ekvivalentov pre niektoré nové symboly súčasnosti, ktoré svoj proťajšok v Braillovom písme doposiaľ nemali.
ŽZ: Braillovo písmo sa v súčasnosti nachádza v dosť ťažkej pozícii. Mnoho rokov ľudia verili, že ho nahradili iné technológie a iné možnosti. Ukazuje sa však, že to vôbec nie je pravda. Musíme o tom presviedčať samotných nevidiacich, aj ľudí, ktorí by mohli produkovať viac Braillovho písma pre nevidiacich, napríklad na nejakých výrobkoch.
MT: Nevidiaci, ktorí sa ho naučili v škole a vedia ho použiť, keď ho potrebujú, nedokážu sa vžiť do situácie „Ak by som ho neovládal.“ Deti, ktoré sa učia teraz, sa často k Braillovmu písmu nedostanú vôbec alebo sa k nemu nedostanú v dostatočnej miere.
tags: #informacna #brozura #pre #zrakovo #postihnutych