Inkontinencia stolice: Ošetrovateľská starostlivosť

Inkontinencia stolice, charakterizovaná zníženou schopnosťou regulácie pohybu čriev a samovoľným únikom stolice, je pomerne častý jav, ktorý postihuje až okolo 20 % populácie vo veku nad 85 rokov. Hoci ide o intímny problém, za ktorý sa mnohí postihnutí hanbia, existuje viacero spôsobov, ako zmierniť jeho dopad na kvalitu života. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o inkontinencii stolice, s dôrazom na ošetrovateľskú starostlivosť, dostupné pomôcky a preventívne opatrenia.

Príčiny a rizikové faktory inkontinencie stolice

Príčiny inkontinencie stolice sú rôznorodé. Častá stolica, ktorá sa vyskytuje vo všetkých vekových kategóriách, môže byť jedným zo stavov, ktoré v určitých prípadoch znamenajú predzvesť nástupu fekálnej inkontinencie, ktorá môže byť dočasná, no vo vyššom veku aj trvalá. Následkom častého nutkania vykonať veľkú potrebu sa môžu oslabiť svaly panvového dna a zvierač konečníka, čo následne vyústi k nárastu rizika vzniku fekálnej inkontinencie. Najčastejšie sú za ňu zodpovedné konkrétne skonzumované potraviny, ktoré buď nepriaznivo vplývajú na pohyb čriev, alebo naopak, na druhej strane obsahujú veľa vlákniny. Ak všeobecne konzumujete málo vlákniny a zrazu jej telu dodáte väčšie množstvo, výsledkom môže byť, že budete mať častú stolicu, prípadne vás rovno „preženie“.

Medzi ďalšie rizikové faktory patria:

  • Vek: S pribúdajúcim vekom dochádza k oslabeniu svalstva panvového dna a zníženiu elasticity čriev.
  • Genetická predispozícia: Dedičnosť môže zohrávať úlohu pri vzniku inkontinencie.
  • Pohlavie: Ženy sú náchylnejšie na inkontinenciu stolice kvôli pôrodom a hormonálnym zmenám.
  • Ochabnutie svalov panvového dna: Oslabené svalstvo panvového dna môže byť spôsobené tehotenstvom, pôrodom, obezitou alebo nedostatkom pohybu.
  • Komplikácie prostaty (u mužov)
  • Onkologické ochorenia a ich liečba: Následky rádioterapií a onkologickej liečby i iných operačných výkonov v malej panve.
  • Diagnózy rozličných druhov skleróz, diabetu

Diagnostika a liečba

Pri podozrení na inkontinenciu stolice je nevyhnutná návšteva lekára a kompletná diagnostika. Veľa ťažkostí s únikom stolice môže byť zlepšených, či dokonca úplne vyliečených. Lekár určí príčinu inkontinencie a navrhne vhodnú liečbu, ktorá môže byť farmakologická alebo chirurgická. Súčasťou liečby sú aj špeciálne režimové opatrenia. Poslednou možnosťou sú chirurgické zákroky, pri ktorých sa opraviť poškodené svaly, v prípade najvážnejších stavov sa pristupuje ku kolostómii.

Ošetrovateľská starostlivosť

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s inkontinenciou stolice je komplexná a zameriava sa na:

Prečítajte si tiež: Inkontinencia 3. stupňa a financie

  • Hygienu: Dôkladná hygiena je kľúčová pre prevenciu kožných problémov a infekcií. Citlivá pokožka v intímnej oblasti, ktorá je vystavená dráždeniu uniknutou stolicou, si vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Inkontinenčnú pomôcku je potrebné vymeniť hneď potom, ako došlo k nehode. Pokožku šetrne umyte, dôkladne osušte a až potom nasaďte novú inkontinenčnú pomôcku. V dnešnej praxi vo väčšine prípadov starostlivosť o plienkovaného pacienta znamená 1 x do týždňa kúpeľ, ak to samozrejme povaha a zručnosti ošetrujúceho dovoľujú a zvyšok tvorí ošetrovanie pacienta handričkami alebo mokrými utierkami.
  • Prevenciu kožných problémov: Moč i stolica obsahujú množstvo enzýmov, ktoré spolu s baktériami vo vhodnom vlhkom prostredí nezvratne poškodzujú pokožku. Aby sme uviedli na správnu mieru na čo slúžia maste - ako zinková či ochranné masti typu Menalind, dovolím si krátke vysvetlenie. Ochranné typy krémov slúžia pri starostlivosti o namáhanú pokožku ležiaceho seniora a ich ochranné podporné látky posilňujú prirodzenú bariéru kože a chránia ju voči tlaku. V žiadnom prípade sa tieto krémy neaplikujú na porušenú kožu a do slabín so stykom s močom, pretože v kombinácii s pôsobiacimi baktériami, rozrušujú kožu a uzamykajú túto nežiaducu vlhkosť, ktorú pri provizórnej hygiene mokrým obrúskom nedokážete adekvátne odstrániť. Základné pravidlo aplikácie ochranného krému znie: Po kúpeli mydlom a vodou sa ochranný krém aplikuje nanajvýš na zadok v tenučkej vrstve rozotretej do stratena max. 2 x týždenne. Čo sa týka propagovanej zinkovej masti, veľmi často opäť využívaná v praxi u inkontinentných seniorov, je potrebné uviesť fakt, že zinková masť s oxidom zinočnatým, ktorý je stavebným kameňom pre výrobu masti, je pomocníkom pri podpore liečby akné. Niektoré druhy a ich zloženie obsahujú okrem oxidu zinočnatého aj oleje - bambucké maslo, alantoin atď, čo v kombinácii s plienkovaným pacientom a prítomným močom spôsobí nepriestrelnú bariéru k dýchaniu pokožky a tvorí ideálne podmienky k vzniku mykóz. Všetky ostatné defekty v slabinách, mokvajúce rany, rozliezajúca sa koža, krvácavé defekty, sú kožné ochorenia mykotického charakteru v súvise s inkontinenciou a pôsobením baktérií, kde je potrebné zahájiť zvýšený hygienický štandard a minimum zaťažujúcich voľnopredajných mastí, ktoré výslednú situáciu zhoršia. Plienková dermatitída je súvislé začervenanie rozptýlené po pokožke seniora v miestach lepenia plienky, prípadne okolo trupu s výraznými červenými bodkami. Súvisí to s materiálom zvolenej plienky, alergiami či epitelom pokožky.
  • Používanie absorpčných pomôcok: Veľkú úľavu pre ľudí trpiacich únikom stolice prináša používanie špeciálnych zdravotníckych pomôcok. Pri menej závažných problémoch sa využívajú inkontinenčné vložky, väčšiu ochranu zase poskytujú plienky, ženské nohavičky a pánske spodky. Nepríjemné problémy s inkontinenciou riešia aj špeciálne plachty a pomôcky, ktoré jednak ochránia matrac, jednak poskytujú počas spánku komfort a pohodlie. Všetky spomínané pomôcky ľuďom pomáhajú s absorpciou stolice, pohltením vlhkosti a neutralizovaním zápachu. V boji s inkontinenciou zohrávajú absorpčné pomôcky, niekedy označované aj ako inkontinenčné, významnú úlohu. Na každý stupeň inkontinencie sú vhodné iné absorpčné pomôcky. Ide predovšetkým o vložky, vkladacie plienky či plienkové nohavičky. Tieto pomôcky nielenže úplne absorbujú tekutinu, ale takisto bezpečne pohlcujú zápach, ktorý je nepríjemným sprievodným znakom inkontinencie.
  • Úpravu stravy: Základom stravy pacienta s fekálnou inkontinenciou by mal byť dostatok vlákniny a tekutín. Obmedziť je potrebné jednoduché cukry a nápoje s obsahom kofeínu. Ak sa s touto situáciou stretnete, dôležité je mať stále po ruke voľné WC. V prípade, že ste si častú stolicu spojenú s hnačkami spôsobili konzumáciou niečoho nevhodného, na mieste je nasadiť diétu (overené sucháre, čierny čaj, varená a nesolená ryža) a prípadne zjesť pár tabliet živočíšneho uhlia.
  • Cvičenie: Podobne, ako pri inkontinencii moču, aj problémy s inkontinenciou stolice môže pomôcť zmierniť špeciálne cvičenie, ktoré posilňuje svalstvo panvového dna.
  • Psychologickú podporu: Inkontinencia stolice predstavuje nepríjemný intímny problém, za ktorý sa môže vaša milovaná osoba hanbiť a zo začiatku jej môže byť nepríjemné o ňom hovoriť. Upokojenie ranenej psychiky vašej milovanej osoby a citlivý prístup k pomoci s hygienou po objavení sa fekálnej inkontinencie, je to najlepšie, čo môžete v tomto momente pre pohodlie vašej milovanej osoby spraviť.

Prevencia dekubitov

Dekubitus, inak povedané preležanina, je defekt kože alebo aj podkožných štruktúr. Toto lokalizované poškodenie najčastejšie vzniká v miestach kostných výbežkov v dôsledku pôsobenia tlaku, v kombinácii s trecou a strihovou silou. Inkontinencia moču a stolice je významný rizikový faktor vzniku preležanín. Moč a stolica kožu macerujú, spôsobujú, že je fragilnejšia, náchylnejšia na poškodenie, a zároveň niekoľko násobne zvyšujú nepriaznivý vplyv tlakovej a trecej sily.

Medzi opatrenia na prevenciu dekubitov patria:

  • Minimalizácia tlaku: Najdôležitejšou súčasťou prevencie dekubitu je minimalizácia tlaku lôžka na kožu. Jeho zníženie dosiahneme polohovaním pacienta, u ležiaceho pacienta je to otáčanie pacienta na bok, minimálne každé dve hodiny. Vhodné je podkladanie miest vystavených tlaku penovými podložkami, výmena klasického matracu za antidekubitárny, ktorý vďaka zmenám tlaku v svojich jednotlivých častiach, znižuje tlak na tkanivo. U pacientov ležiacich na lôžku nie je vhodné polohovanie do sedu. Primeranejšia je poloha pacienta v polosede, kedy nedochádza k negatívnemu vplyvu strihovej sily na arterioly.
  • Starostlivosť o kožu: Rovnako dôležitá je aj starostlivosť o kožu pacienta, správne čistenie, ktoré spočíva v nepoužívaní mydla, ktoré kožu vysušuje a narušuje jej pH, čím je následne fragilnejšia. Vhodnejšie sú umývacie emulzie a peny (MoliCare skin) s obsahom špeciálneho čistiaceho tenzidu, bez potreby oplachovania, vlhčené utierky (MoliCare skin) bez obsahu alkoholu. Následná starostlivosť o pokožku spočíva v použití ochranných krémov alebo peny (MoliCare skin).
  • Výživa: Malnutrícia alebo nedostatočná výživa, vzniká v dôsledku nepomeru medzi energetickými nárokmi organizmu na živiny a ich príjmom. Nepriaznivým vplyvom pre hojenie dekubitu je nízka sérová hladina albumínu /pod 35g/l/, nedostatočný príjem potravy, nízky obsah proteínov v strave a strava s nízkym obsahom vitamínov (najmä vitamín C) a minerálov (zinok).

Typy krytia dekubitov

Úspešná liečba dekubitov pozostáva z vyššie uvedených preventívno- terapeutických opatrení, z debridmentu, čiže odstránenia nekrotického tkaniva na spodine defektu, a zo správne zvoleného typu krytia, na základe štádia dekubitu, jeho lokalizácie na tele, prítomnosti infekcie a pod.

  • Hydrokoloidy (Hydrocoll): Po kontakte s ranou dochádza k zmiešaniu exsudátu rany s polymérrmi hydrokoloidu za vzniku gélu, ktorý vytvára vlhké prostredie v rane, zabraňuje kontaminácii mikroorganizmami, prilieha k rane a prispôsobuje sa jej tvaru.
  • Hydrogélové krytia (Hydrosorb Gel): Udržuje v rane vlhké prostredie a uľahčujú debridment. Je možné ich použiť aj na ošetrenie infikovaných rán, avšak nemajú absorpčné schopnosti, preto sú niekedy kombinované s alginátmi alebo kolagénom.
  • Alginátové krytia (Sorbalgon): V rane tak zabezpečujú vlhké prostredie, majú vysokú absorpčnú schopnosť, prispôsobia sa jej tvaru, majú hemostatický účinok a zabraňujú kontaminácii rany mikroorganizmami. Ich použitie je vhodné u výrazne secernujúcich rán a pri hlbokých ranách.
  • Penové krytia (Permafoam, HydroTac): Dokážu aktívne regulovať stav vlhkosti v rane. Môžu byť použité ako primárne aj sekundárne krytie. Nie sú vhodné na rany kryté escharou.

Stupne inkontinencie

ROZDELENIE PODĽA ZÁVAŽNOSTI, T. J.:

  • Ľahký stupeň inkontinencie postihuje až 20 % žien vo veku okolo 45 rokov a čoraz častejšie sa objavuje aj v mladšom veku. ĽAHKÁ FORMA inkontinencie je celospoločenským problémom - zasahuje obe pohlavia, aj keď mužov v menšej miere. Je charakteristická častým únikom moču - prúdom niekoľkokrát denne.
  • Závažnejšie formy úniku moču postihujú 15 % žien a 8 % mužov vo veku nad 65 rokov.
  • Ťažká inkontinencia je najťažším stupňom inkontinencie. Predstavuje záťaž nielen pre postihnutú osobu, ale aj pre jej najbližšie okolie. Ide o trvalý únik moču spravidla vo veľkom objeme (tzv. ŤAŽKÁ INKONTINENCIA je niekedy sprevádzaná aj ďalšími zdravotnými rizikami. Môže ísť o zlyhávanie adaptačných mechanizmov, dehydratáciu, infekcie, vznik preležanín (tzv. dekubitov), celkové zhoršenie zdravotného stavu a spojenie s inými závažnými ochoreniami. Nezanedbateľné sú takisto sociálne riziká.

Prečítajte si tiež: Život s inkontinenciou

Prečítajte si tiež: Typy, príčiny a liečba inkontinencie

tags: #inkontinencia #stolice #ošetrovateľská #starostlivosť