Inšpektorát práce a nárok na dovolenku: Všetko, čo potrebujete vedieť

Každý zamestnanec má právo na oddych a regeneráciu. Dovolenka slúži na načerpanie nových síl a podľa zákona by mala byť naplánovaná tak, aby si ju zamestnanec mohol vyčerpať do konca kalendárneho roka, v ktorom mu vznikol nárok. Otázka dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

Väčšinou si zamestnanci určujú dovolenku sami (podľa svojich potrieb) a zamestnávateľ im ju iba schváli. Zamestnávateľ však môže nariadiť čerpanie dovolenky v súlade so Zákonníkom práce (§ 111 a § 112), ale musí dodržať viaceré pravidlá.

Nariadenie dovolenky zamestnávateľom

Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, avšak musí to oznámiť aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodne so zamestnancom inak. Pri určovaní čerpania dovolenky musí byť zrejmé, že je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov - často sa jej preto hovorí aj „celozávodná“ dovolenka. Neznamená to však, že sa musí týkať úplne všetkých zamestnancov naraz. V každom prípade je žiadúce, aby pri nariadení čerpania dovolenky bral zamestnávateľ ohľad aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Nariadené čerpanie dovolenky nesmie presiahnuť dva týždne, prípadne viac - napríklad v rámci umeleckých súborov to nesmie byť viac ako štyri týždne. Pokiaľ sa zamestnanec nedohodne so zamestnávateľom inak, tak ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť v trvaní najmenej dva týždne.

Zamestnávateľ musí preplatiť nariadenú dovolenku 100% priemerného zárobku z troch predchádzajúcich mesiacov. Zamestnanec v tomto čase však nesmie byť zároveň na PN, materskej (otcovskej) alebo rodičovskej dovolenke.

Ak zamestnávateľ nedodrží lehotu 14 dňového oznámenia vopred, zamestnanec môže odmietnuť čerpať nariadenú dovolenku.

Prečítajte si tiež: Riešenie podnetov na Inšpektoráte práce Košice

Určenie dovolenky zamestnancom

Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby si ju zamestnanec mohol vyčerpať do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť sám.

Čo robiť, ak zamestnávateľ nariadi dovolenku v nevhodnom termíne?

V prvom rade si treba overiť, či zamestnávateľ dodržal zákon a podmienky uvedené vyššie v texte. Ak dovolenka koliduje s tvojimi plánmi alebo povinnosťami, skús sa so zamestnávateľom dohodnúť na zmene termínu. Ak dohoda nie je možná, môžeš zamestnávateľovi poslať písomný nesúhlas, kde uvedieš dôvody (napr. dôležité rodinné udalosti, lekárske vyšetrenia a pod.).

Ak zamestnávateľ porušuje zákon, môžeš podať podnet na inšpektorát práce. Ten preverí, či zamestnávateľ konal zákonne. Ak máte vo firme odbory, môžeš sa obrátiť aj na ne.

Náhrada mzdy počas dovolenky

Keďže počas čerpania dovolenky má zamestnanec nárok na náhradu mzdy, nariadená dovolenka nespôsobí výpadok príjmu. Zamestnanec za ňu dostane 100 % priemerného zárobku vypočítaného z predchádzajúcich troch mesiacov. Tento priemer sa vypočíta zo základnej mzdy a aj z pravidelných príplatkov (napr. za nočné zmeny, víkendové príplatky a pod.). Jeho príjem počas dovolenky môže byť nižší v tom prípade, ak sa jeho mzda skladá aj z variabilnej zložky mzdy (provízie, odmeny).

Hromadná dovolenka

Pri kolektívnom čerpaní dovolenky (hromadnej dovolenke) platia trochu iné pravidlá oproti bežnej individuálnej dovolenke. Dôvody môžu byť vždy iba prevádzkové, napr. odstávka výroby, sezónne uzavretie prevádzky, školské prázdniny, porucha na zariadení a pod. a zamestnávateľ o nariadení čerpať hromadnú dovolenku musí zamestnancov informovať vopred - 14 dní. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Hromadné čerpanie dovolenky nevyhnutné z prevádzkových dôvodov v umeleckých súboroch z povolania nesmie byť určené na viac ako štyri týždne.

Prečítajte si tiež: Návod na žiadosť o splátkový kalendár

Zrušenie už schválenej dovolenky

Áno, zamestnávateľ môže zrušiť aj už predtým schválenú dovolenku, ale iba vo výnimočných prípadoch a musí pritom dodržať určité pravidlá. Stáva sa to najmä vtedy, ak v rámci prevádzky nastane nečakaný výpadok zamestnancov, havária, alebo firma získa dôležitú zákazku, ktorú nemožno odložiť. Zamestnávateľ môže zamestnanca požiadať o zmenu termínu, ale nemôže mu jednostranne prikázať, aby zrušil dovolenku (bez vážneho dôvodu). Náklady, ktoré tým zamestnancovi (bez jeho zavinenia) vzniknú, je povinný zamestnávateľ uhradiť (napr. storno poplatky za zájazd a pod.). Zamestnanec by si mal zakúpiť dovolenku až po tom, ako mu ju zamestnávateľ schváli (v rámci plánu dovoleniek).

Nárok na dovolenku

Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Ak zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa, nemá nárok na dovolenku za kalendárny rok. Počíta sa mu ale dovolenka za odpracované dni, t.j. 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní.

Dĺžka dovolenky

Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Ak ste vo firme nováčik, napr. od 1. júna, máte nárok na pomernú časť dovolenky. Štátni zamestnanci majú základnú výmeru dovolenky dlhšiu - päť týždňov. Dovolenka sa vypočítava pomerne. Ak máte napr. zmluvu na dobu určitú, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Za dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy. Musí sa vyčerpať, a to prednostne pred dovolenkou za kalendárny rok alebo pred dovolenkou za odpracované dni.

Prečítajte si tiež: Činnosť a zmeny Inšpektorátu PZ Piešťany

Plánovanie a určovanie čerpania dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. Zamestnávateľ určuje aspoň štyri týždne dovolenky v roku. Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi jej vyčerpanie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ toto čerpanie neurčí do 30. júna nasledujúceho roka, môže si zamestnanec určiť čerpanie dovolenky sám. Ak zamestnávateľ poskytuje dovolenku v niekoľkých častiach, jedna z týchto častí musí byť minimálne dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Takéto hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak Zákonník práce neustanovuje inak.

Dovolenka a nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas

Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je medzi nimi len v tom, že týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom predstavuje toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň. Je to preto, že zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom môže mať rozvrhnutý pracovný čas tak, že počet pracovných dní v jednotlivých týždňoch bude rozdielny. V jeden týždeň môže mať naplánované 3 pracovné zmeny, v iný týždeň 4 pracovné zmeny.

Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, je potrebné zistiť priemerný počet pracovných zmien, ktoré zamestnanec za týždeň odpracuje. Tento počet sa zistí tak, že počet pracovných zmien, teda príslušný počet pracovných dní, ktoré má zamestnanec odpracovať za obdobie kalendárneho roka, sa vydelí počtom týždňov v kalendárnom roku (cca. 52 týždňov). Výsledok predstavuje, koľko pracovných dní má týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Keď sa tento počet dní vynásobí počtom týždňov dovolenky (4, resp. 5), zistí sa celkový nárok na dovolenku v dňoch.

V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky. Pri prvom z nich sa ročná výmera dovolenky „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov. Naopak, pri druhom spôsobe sa pri určení výmery dovolenky vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“. Bez ohľadu na to, ktorý zo spôsobov zamestnávateľ použije, zamestnanec má v oboch prípadoch nárok na základnú výmeru dovolenky (ktorú ustanovuje Zákonník práce) zachovaný.

Neprepočítaná výmera dovolenky

Pri určení „neprepočítanej“ výmery dovolenky postupuje zamestnávateľ rovnako ako u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Jeden deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovnej zmeny v hodinách pripadajúcu podľa rozvrhu práce na konkrétny deň. Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa však vychádza z počtu pracovných hodín, ktoré pripadajú na konkrétny pracovný deň zamestnanca.

Príklad: Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5 hodinovú pracovnú zmenu. Na akú ročnú výmeru dovolenky má nárok? Aký bude zostatok jeho dovolenky, ak si od začiatku roka čerpal len jeden deň dovolenky? (neodpracoval len jednu pracovnú zmenu)?

Vzhľadom na vek má zamestnanec nárok na ročnú výmeru dovolenky najmenej 4 týždne (20 dní). Dĺžka pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, je pri 5-dňovom pracovnom týždni 7,5 hodiny (37,5 : 5), ale skutočná dĺžka pracovnej zmeny, ktorú zamestnanec z dôvodu čerpania dovolenky neodpracoval, bola 11,5 hodiny. Ak si zamestnanec bude čerpať dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 20 dní sa mu odpočíta 1,53 dňa čerpanej dovolenky (11,50 : 7,5). Zostatok dovolenky bude 18,47 dňa (20 - 1,53). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny.

Prepočítaná výmera dovolenky

Pri určení výmery „prepočítanej“ dovolenky vychádza zamestnávateľ z priemerného počtu pracovných dní pripadajúcich na jeden pracovný týždeň zamestnanca. Zistený priemerný počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca. Celkovú ročnú výmeru dovolenky zistíme tak, že priemerný počet dní pripadajúcich na jeden týždeň sa vynásobí počtom týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce (podľa veku zamestnanca). Zamestnancovi v takomto prípade nevznikne nárok na dovolenku v rozsahu 20, resp. 25 dní, ale menej; nepôjde však ku kráteniu dovolenky - ide len o iný spôsob určenia ročnej výmery dovolenky, pretože zamestnanec nemá na každý týždeň naplánovaný rovnaký počet pracovných dní (pracovných zmien): v jednom týždni má odpracovať 3 pracovné zmeny, v inom týždni 4 pracovné zmeny.

K tomu, aby zamestnávateľ určil, koľko dní dovolenky predstavuje týždeň tohto zamestnanca, musí určiť koľko dní (pracovných zmien) zamestnanec v priemere odpracuje za týždeň. Je totiž rozdiel, ak jeden zamestnanec pravidelne odpracuje päť dní v týždni (jeho týždeň dovolenky má 5 dní, čomu zodpovedá ročná výmera dovolenky 20 dní, príp. 25 dní) a iný zamestnanec odpracuje v priemere 3,5 dňa v týždni (jeho týždeň dovolenky má 3,5 dňa, čomu zodpovedá ročná výmera dovolenky 14 dní, príp. 17,5 dňa).

Príklad: Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5-hodinovú pracovnú zmenu. Na akú ročnú „prepočítanú“ výmeru dovolenky má zamestnanec nárok? Aký bude zostatok dovolenky, ak si od začiatku roka čerpal len jeden deň dovolenky? (neodpracoval len jednu pracovnú zmenu)?

Podľa rozvrhu pracovných zmien má zamestnanec v príslušnom roku odpracovať 171 pracovných zmien.

1. Určíme, koľko dní dovolenky pripadá na jeden pracovný týždeň

Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky, je potrebné zistiť, koľko pracovných dní pripadá podľa rozvrhu pracovných zmien na jeden pracovný týždeň zamestnanca. Priemerný počet pracovných dní (pracovných zmien) vypočítame ako podiel počtu pracovných zmien (bez nadčasov), ktoré má zamestnanec naplánované v kalendárnom roku podľa rozpisu pracovných zmien, a priemerného počtu týždňov pripadajúcich na kalendárny rok, t. j. podľa vzorca:

Z = X : Y

Kde:

• Z = priemerný počet pracovných zmien na jeden týždeň
• X = počet pracovných zmien, ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú v kalendárnom roku (príp. počet pracovných zmien, ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú na časť roka, ak pracovný pomer netrvá celý kalendárny rok)
• Y = počet týždňov v kalendárnom roku; ide o konštantu, ktorá má hodnotu 52,1785 a predstavuje priemerný počet týždňov pripadajúcich na príslušný kalendárny rok; vypočíta sa ako podiel priemerného počtu kalendárnych dní v roku a počtu kalendárnych dní v týždni (365,25 : 7)

Podľa zadania údajov v príklade má zamestnanec podľa rozvrhu pracovných zmien odpracovať v príslušnom roku 171 pracovných zmien. Počet pracovných zmien, ktoré v priemere pripadnú na jeden týždeň sa vypočíta takto: 171 : 52,1785 = 3,277 dňa ~ zamestnanec odpracuje v priemere za týždeň 3,3 pracovnej zmeny (Poznámka: súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodné upraviť zaokrúhľovanie v internom predpise zamestnávateľa).

2. Určíme výmeru „prepočítanej dovolenky“, na ktorú má zamestnanec nárok

Počet dní dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok v príslušnom kalendárnom roku, vypočítame ako súčin priemerného počtu pracovných zmien pripadajúcich na jeden týždeň a počtu týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce, na ktorú má zamestnanec nárok v závislosti od dosiahnutého veku. Počet dní dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok, sa určí podľa vzorca:

N = Z . V

Kde:

• N = počet dní prepočítanej dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok za kalendárny rok
• V = základná výmera dovolenky podľa Zákonníka práce (4, resp. 5 týždňov podľa veku zamestnanca)

Keďže zamestnanec ešte nedosiahol vekovú hranicu 33 rokov a týždeň dovolenky predstavuje 3,3 pracovného dňa, ročná výmera dovolenky sa vypočíta nasledujúco: 3,3 x 4 = 13,2 ~ 13,5 dňa (Poznámka: V príklade bolo uplatnené zaokrúhľovanie nahor, avšak pre úplnosť treba uviesť, že ani v tomto prípade súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodne upraviť tento postup v internom predpise zamestnávateľa).

Keďže zamestnanec si čerpal dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 13,5 dňa sa mu odpočíta 1 deň čerpanej dovolenky. Zostatok dovolenky bude 12,5 dňa (13,5 - 1). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny.

Krátenie dovolenky

Ak zamestnanec splnil podmienku 60 odpracovaných dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a to o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12, ak v danom roku nepracoval napríklad z dôvodu PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.

Dovolenka a prekážky v práci

Zamestnanec, ktorý nemôže vyčerpať dovolenku kvôli PN, materskej alebo rodičovskej dovolenke, uvoľneniu na výkon verejnej alebo odborovej funkcie, si dovolenku vyčerpá až po ukončení prekážok v práci z jeho strany. Zamestnávateľ ho k čerpaniu dovolenky počas spomínaných dní nemôže nútiť. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť, čo ustanovuje § 113 ods.

Inšpektorát práce a ochrana práv zamestnanca

V prípade, že zamestnancovi je odopierané právo čerpať dovolenku, t. j. zamestnávateľ porušuje ustanovenia Zákonníka práce, zamestnanec má možnosť podať podnet na zamestnávateľa na príslušnom inšpektoráte práce, ktorý situáciu preverí. V prípade zistení nariadi odstrániť nedostatky, resp. uloží sankcie.

tags: #inspektorát #práce #nárok #na #dovolenku