Inštitút finančnej politiky: Dôchodky a ich vývoj v kontexte aktuálnych ekonomických trendov

Úvod

Inštitút finančnej politiky (IFP) sa zaoberá analýzou a prognózovaním vývoja v oblasti dôchodkov a ich vplyvu na verejné financie. Tento článok sumarizuje kľúčové zistenia a trendy, ktoré IFP identifikoval v súvislosti s dôchodkovým systémom na Slovensku, s dôrazom na rok 2024 a prognózy do budúcich rokov. Analyzuje dopady legislatívnych zmien, demografických trendov a ekonomického vývoja na výdavky spojené s dôchodkami a inými sociálnymi dávkami.

Aktuálny stav a prognózy výdavkov na dôchodky

Rok 2024 sa vyznačuje silným medziročným rastom príjmov aj výdavkov. Rast výdavkov je ťahaný najmä dvojcifernou valorizáciou dôchodkov a legislatívou zavádzajúcou nárok na predčasný starobný dôchodok (PSD) po 40 odpracovaných rokoch. Po dynamickom vývoji v posledných dvoch rokoch sa od roku 2025 rast výdavkov stabilizuje na nižších úrovniach.

V prvej polovici roka 2025 sa očakáva dodatočná vlna novopriznaných PSD po 40 odpracovaných rokoch, pretože priaznivé podmienky pre žiadateľov pretrvávajú. Zmeny v rodičovskom dôchodku naopak tlmia rast výdavkov. V roku 2026 už dôchodky porastú výraznejšie kvôli vyššej očakávanej inflácii.

Skutočné výdavky na dôchodky boli o 1 138 miliónov EUR (9,9%) vyššie v porovnaní s predpokladmi rozpočtu najmä v dôsledku novej legislatívy iniciovanej na konci roka 2023. Najvýraznejšou položkou legislatívy bolo navýšenie a včlenenie 13. dôchodku do okruhu dávok Sociálnej poisťovne vo výške 823 mil. EUR. K vyššiemu ako odhadovanému čerpaniu dôchodkových dávok prispel aj bezprecedentný nárast počtu odchodov do predčasného starobného dôchodku, ktorý navýšil výdavky o 154 mil. EUR v porovnaní s očakávaniami. Tretím faktorom vysvetľujúcim odchýlku boli vyššie výdavky súvisiace s dôchodkami priznanými v roku 2023.

Vplyv legislatívnych zmien a demografických trendov

Rozhodujúcim faktorom prognózy IFP je zapracovanie vplyvu konsolidačného balíčka v objeme 2,4 mld. eur. Odozvu ekonomiky na vplyv konsolidácie cítiť väčšmi až od roku 2026. S odhadom vplyvov konsolidácie je spojených viacero neistôt na celom horizonte prognózy.

Prečítajte si tiež: Celoživotné vzdelávanie seniorov

Analytický útvar Ministerstva financií SR tvrdí, že pracovná sila je dnes staršia, vzdelanejšia a chuť pracovať rastie u mužov aj u žien. Nepretržité zvyšovanie miery participácie je viditeľné najmä u starších ročníkov nad 55 rokov. Hlavným dôvodom je naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života. V najstaršej vekovej skupine nad 60 rokov však oproti priemeru EÚ stále zaostávame, čo je okrem iného dané aj nižším počtom rokov zdravého dožitia.

Predčasný starobný dôchodok (PSD)

Výrazný záujem o predčasný dôchodok bol motivovaný priaznivými parametrami, na základe ktorých sa určovala výška priznaného dôchodku a legislatívnou zmenou, ktorá umožnila odchod do predčasného dôchodku všetkým, ktorí získali 40 odpracovaných rokov.

Súčasťou reformy I. piliera bolo aj zavedenie možnosti odchodu do predčasného dôchodku po odpracovaní 40 rokov. Podmienka aktuárne neutrálnej dávky predpokladá, že suma celoživotne vyplateného dôchodku bude rovnaká bez ohľadu na to, kedy daný jednotlivec odíde do dôchodku. Dávka poberaná skôr, ako pri dosiahnutí dôchodkového veku tak musí byť adekvátne krátená. Pri zavedení reformy bolo krátenie stanovené na 0,3 % za každý začatý mesiac pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom neskôr bolo zvýšené na 0,5 %.

Rodičovský dôchodok

Na dlhom horizonte výdavky penzijného systému vzrástli vplyvom iných opatrení reformy, primárne zavedením rodičovského dôchodku.

V rámci konsolidácie verejných financií vláda schválila nový mechanizmus fungovania rodičovského dôchodku. Ten sa pôvodne odvíjal od výšky zaplatených odvodov dieťaťa. Nový mechanizmus zavádza možnosť poukázania 2 % zo zaplatenej dane pre každého rodiča dôchodcu, nad rámec súčasnej asignácie. Zmena nastavenia dodatočne zlepšuje dlhodobú udržateľnosť o približne 0,2 p,b.

Prečítajte si tiež: Aktivity Inštitútu pre sociálny výskum

Analýza odchýlok od prognóz

Vybrané výdavky prekročili v roku 2024 odhad Výboru pre daňové prognózy o 1 058 mil. EUR (8,2% odhadovaných vybraných výdavkov). Veľká časť odchýlky, na úrovni 823 mil. EUR, vyplývala z účtovného zaznamenania výdavkov na 13. dôchodok mimo výdavkov Sociálnej poisťovne v Rozpočte verejnej správy na roky 2024 až 2026 (RVS). Zvyšná časť podhodnotenia v dôchodkových dávkach súvisela najmä s väčším ako očakávaným počtom novopriznaných predčasných dôchodkov v roku 2024 a vyšším ako odhadovaným celoročným vplyvom dôchodkov priznaných v roku 2023.

Prognóza výdavkov na nemocenské dávky bola v porovnaní so skutočnosťou nižšia o 104 mil. EUR (približne 8,9 %). Nominálne najväčšie rozdiely boli v dávkach nemocenské (49 mil. EUR) a materské (45 mil. EUR). Za predpokladmi rozpočtu opätovne najviac zaostali počty dávok materského a tehotenského.

Faktory ovplyvňujúce odchýlky

• Nová legislatíva: Navýšenie a včlenenie 13. dôchodku do okruhu dávok Sociálnej poisťovne.
• Predčasné dôchodky: Bezprecedentný nárast počtu odchodov do predčasného starobného dôchodku.
• Valorizácia a nové dôchodky: Vyššie výdavky súvisiace s dôchodkami priznanými v roku 2023.
• Nemocenské dávky: Pomalší rast priemernej dávky nemocenského.

Porovnanie prognóz IFP s ostatnými inštitúciami

Väčšina členov Výboru pre daňové prognózy sa plne stotožnila s odhadom IFP (ČSOB, SLSP, TB, UniCredit, Infostat, VUB). Vlastnú prognózu mali dvaja členovia Výboru - KRRZ a NBS. Prognóza KRRZ aj NBS sa, podobne ako prognóza Výboru, ukázala ako podhodnotená, najmä z dôvodu výdavkov na 13. dôchodok, ktorý v čase tvorby rozpočtu bol iba v začiatkoch legislatívneho procesu. Pri prognóze dávok v nezamestnanosti došlo v odhadoch všetkých členov k podhodnoteniu výdavkov.

Reforma dôchodkového systému a jej dopady

V októbri 2024 Európska komisia definitívne schválila v poradí 4. platbu pre Slovensko z Plánu obnovy a odolnosti (POO) v celkovej hodnote 923 miliónov eur. V rámci schvaľovania 4. platby bolo hodnotené aj úspešné naplnenie cieľov penzijnej reformy, ktorá bola jedným zo záväzkov POO a ktorú Slovensko prijalo v roku 2022. Kľúčovým opatrením bolo naviazanie dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života od roku 2030. Jeho pozitívny vplyv sa však prejavuje až na dlhom horizonte. Na dlhom horizonte reforma ako celok zlepšila dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 1,7 p.b. HDP (indikátor S2). V priebehu hodnotenia žiadosti o štvrtú platbu došlo k prijatiu dodatočných opatrení v dôchodkovom systéme, ktoré boli do dopadovej štúdie dodatočne zapracované. Ich vplyv z pohľadu dlhodobej udržateľnosti bol približne neutrálny, keďže spolu so zvýšením 13. dôchodku došlo aj k úprave valorizačného mechanizmu.

Trh práce a dôchodky

Nezamestnanosť na Slovensku dosahuje rekordne nízke čísla. Trh práce je v najlepšej kondícii za posledných 20 rokov. Napriek zvýšeným odchodom do predčasného starobného dôchodku miera participácie u produktívnej populácie nikdy nebola vyššia ako práve teraz. Podľa nich kým participácia ľudí v najproduktívnejšom veku od 25 do 55 rokov je relatívne stabilná, najväčšie posuny v čase sú viditeľné najmä u najmladších a najstarších ročníkov.

Prečítajte si tiež: Aktuálne trendy v opatrovaní

tags: #inštitút #finančnej #politiky #dôchodky