Inštitút pre sociálny výskum Slovensko: História, poslanie a aktivity

Inštitút pre výskum práce a rodiny, ktorý sa pod týmto názvom používa od roku 2006, vznikol zlúčením troch inštitúcií so samostatnou históriou. Tento článok poskytuje prehľad o jeho predchodcoch, zameraní a súčasných aktivitách.

Vznik a transformácia inštitútu

Inštitút pre výskum práce a rodiny bol pôvodne zriadený 1. septembra 2003 príkazom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 7/2003 ako Stredisko pre štúdium práce a rodiny. Vznikol zlúčením:

• Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny
• Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny

Následne bol s účinnosťou od 1. januára 2004 na základe príkazu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 11/2003 do štruktúry strediska začlenený aj Výskumný a vzdelávací ústav bezpečnosti práce. Z novodobej histórie inštitútu je teda zrejmé, že vznikol z troch relatívne autonómne fungujúcich inštitúcií, z ktorých každá má svoju históriu. V krátkosti ju čitateľom sprostredkovávame.

Inštitucionálne zabezpečenie výskumu práce, sociálnych vecí a rodiny

Vývoj inštitucionálneho zabezpečenia výskumu práce, sociálnych vecí a rodiny postupne viedol k vzniku Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny.

• 1920: "Masarykova akadémia práce", Praha. Zriadená zákonom č. 86/1920 Zb. ako samostatný a samosprávny ústav. Mala 6 odborov, vrátane národohospodárskeho a sociálneho odboru. Zriadila si celý rad výskumných a praktických ústavov. (1920 - 1939)
• 1920: "Sociálny ústav ČSR", Praha. Vznikol pri Ministerstve sociálnej starostlivosti. Zameriaval sa na štúdium sociálnych vied, zbieranie sociálno-politického materiálu a výskum v oblasti sociálnej politiky. Jeho činnosť bola v dôsledku 2. svetovej vojny v r. 1939 prerušená. Po jej skončení nebola už obnovená. Jeho agendu prevzal v r. 1947 Československý ústav práce. Riaditeľom bol dr. V. Fišera. (1920 - 1939)
• 1921: "Psychotechnický ústav", Praha. Zriadila ho Masarykova akadémia práce v r. 1921 ako inštitúciu verejnej povahy (svoje účelové zariadenie). Zameranie: psychotechnika. V r. 1931 sa ho akadémia vzdáva. Riaditeľom bol prof. dr. F. Šeracký. (1921 - 1931)
• 1928: "Ústredná poradňa povolaní na Slovensku", Bratislava. Bola založená ako spolok v r. 1928 z iniciatívy niektorých bratislavských inštitúcií a korporácií a ich funkcionárov, najmä Obchodnej a priemyselnej komory, Ústredného združenia slovenského priemyslu, Krajinskej úradovne pre poisťovanie robotníkov a Krajinského úradu práce. Zameriavala sa na uplatnenie psychotechniky. Krátko po svojom vzniku sa zmenila na Psychotechnický ústav pre Slovensko. (1928)
• 1928: "Psychotechnický ústav", Bratislava. Bol zriadený v r. 1928. Zaoberal sa vedeckým skúmaním v oblasti psychológie. Od r. 1939 bol v správe Slovenskej krajiny (uznesením Krajinského zastupiteľstva v júni 1939). 1.1.1940 ho prevzalo do správy Ministerstvo vnútra SR. Stal sa súčasťou odboru Ústredného úradu práce. V r. 1945 prešiel do kompetencie Povereníctva sociálnej starostlivosti. Tento stav trval až do zriadenia Československého ústavu práce v roku 1947. Riaditeľmi boli: dr. J. Stavěl (1928-1939), dr. B. Vančo (1939-1942), prof. dr. A. Jurovský (1942-1947), dr. M. Bažány (1947). (1928 - 1947)
• 1932: "Ústredný psychotechnický ústav", Praha. Vznikol v r. 1932 ako verejno-právna inštitúcia prebudovaním Psychotechnického ústavu Masarykovej akadémie práce. Zameriaval sa na psychotechnický výber a úpravu pracovného prostredia. Riaditeľmi boli: prof. dr. F. Šeracký (1932-1936) a doc. dr. J. Doležal (1936-1939)(1932 - 1939)
• 1939: "Ústav ľudskej práce", Praha. Vznikol po zániku Masarykovej akadémie práce v r. 1939 prebudovaním Ústredného psychotechnického ústavu ako zariadenie Českej akadémie technickej, Praha (podľa čl. 3 vlád. nar. č. 119/1920 Zb.). Zameriaval sa na organizáciu práce, hodnotenie práce a ľudí, pracovnú výchovu a výskum práce. Riaditeľom bol doc. dr. J. Doležal.(1939 - 1947)
• 1947: "Československý ústav práce" (ČSÚP), Praha. Bol zriadený v zmysle zák. č. 129/1947 Zb. Vznikol zlúčením Ústavu ľudskej práce, Ústavu pre pracovné normy pri Ústrednej rade odborov (ÚRO), Sociálno-ekonomického ústavu ÚRO a Psychotechnického ústavu v Bratislave. Prevzal tiež niektoré úlohy Sociálneho ústavu ČSR. Ako výskumná a aplikačná inštitúcia (vedecký ústav) bol poradným a pracovným orgánom najmä Ministerstva sociálnej starostlivosti a ÚRO. Zameranie: výber a poradenstvo, pracovná pedagogika, organizácia práce, výskum práce, dokumentácia a knižnica. V dôsledku zmien v reorganizácii národného hospodárstva a výskumu bol roku 1951 vlád. nar. č. 48/1951 zrušený. Riaditeľom bol dr. V. Fišera.(1947 - 1951)
• 1948: "Oblastný ústav ČSÚP pre Slovensko", Bratislava. Bol zriadený podľa § 1 zák. č. 129/1947 Zb. Základ jeho organizácie tvoril Psychotechnický ústav (Bratislava). Do jeho pôsobnosti patrila aj pobočka v Košiciach. Prioritou bola aplikačná činnosť. Zameranie: výskum práce, politická ekonómia, organizácia práce, hodnotenie práce a ľudí, pracovná pedagogika, priemyselné vzťahy, osobná organizácia, bezpečnosť práce, dokumentácia a knižnica. Riaditeľom bol dr. M. Bažány. Vlád. nariad. č. 48/1941 Zb. bol zrušený aj tento ústav.(1948 - 1951)
• 1957: "Vedeckovýskumné stredisko pri Štátnej mzdovej komisii", Praha. Bolo zriadené uznesením vlády č. 442 z 24. 4. 1957 o niektorých problémoch odmeňovania práce. Predstavovalo čiastočnú náhradu za zrušený ČSÚP. Zameranie: normovanie práce, organizácia práce, ekonomické otázky práce, vedecké informácie a dokumentácia.(1948 - 1951)
• 1964: "Československý výskumný ústav práce", Bratislava. Vznikol na základe uznesenia vlády č. 135 z 11. 3. 1964. Jeho vznikom sa doplnila vtedajšia sieť ekonomických ústavov aj o výskum v oblasti práce (s celoštátnou pôsobnosťou). Po krátkom pôsobení v rámci Slovenskej akadémie vied bol od 1.7. 1965 so súhlasom vlády začlenený do sústavy organizácií Slovenskej národnej rady. Bol rozpočtovou organizáciou podriadenou Slovenskej plánovacej komisii. Od r. 1969 sa stal organizáciou podriadenou Federálnemu ministerstvu práce a sociálnych vecí (FMPSV). Zameranie: výskum práce, vedecké riadenie, racionalizácia a organizácia práce, pracovné právo, dokumentácia, knižnica, edičná činnosť. Riaditeľmi boli: prof. ing. M. Kodaj, CSc. (1964-1965), ing. M. Hronský (1966-1974).(1964 - 1974)
• 1965: „Výskumný ústav životnej úrovne“, Bratislava. Bol zriadený 1.11.1965 ako výskumné pracovisko v Bratislave v rámci organizácií federálnej Štátnej plánovacej komisie. Počet pracovníkov bol cca 100. Výskum bol zameraný na problematiku spotreby, spôsobu života, sociálnej politiky, životného prostredia, analýz a prognóz životnej úrovne. VÚŽÚ vydával výskumné práce, časopis "Životná úroveň" a príležitostné zborníky. Od roku 1984 pracovníci VÚŽÚ, knižnica a archív prešli do novozriadeného Výskumného ústavu sociálneho rozvoja a práce so sídlom v Bratislave. Počas celého obdobia jeho existencie (1965 - 1983) bol riaditeľom Prof.Ing.Filip Hronský, DrSc.(1965 - 1983)
• 1974: "Československý výskumný ústav práce a sociálnych vecí", Bratislava. Rozhodnutím FMPSV zo dňa 20.12.1973 sa zrušil predchádzajúci ústav a Výskumný ústav sociálneho zabezpečenia v Prahe. S účinnosťou od 1.1.1974 sa vytvoril nový ústav so sídlom v Bratislave a s pracoviskom v Prahe (s celoštátnou pôsobnosťou). Vznikol zlúčením zrušených ústavov. Predstavoval vedeckovýskumnú inštitúciu (rozpočtovú organizáciu) podriadenú FMPSV. Zameranie: výskum a vedúce pracovisko VTEI pre oblasť práce, miezd a sociálnych vecí, metodické a školiace centrum, edičná činnosť. Riaditelia: ing. M. Hronský (1975-1977) a ing. M. Derco, CSc. (1978-1983).(1965 - 1983)
• 1984: "Výskumný ústav sociálneho rozvoja a práce", Bratislava. Bol zriadený podľa uznesenia predsedníctva vlády ČSSR č. 112 zo dňa 2. 6. 1983 o skvalitnení práce a zdokonalení jednotného systému riadenia aplikovaného ekonomického výskumu príkazom ministra práce a sociálnych vecí ČSSR zo dňa 29. 12. 1983 č. 10/1983. Jeho zriadením zanikol predchádzajúci ústav a Výskumný ústav životnej úrovne. Bol súčasťou vedeckej, výskumnej a vývojovej základne SR (rozpočtovou organizáciou podriadenou FMPSV). Sídlil v Bratislave a pobočku mal v Prahe. Zameranie: výskum sociálneho rozvoja a formovanie osobnosti, výskum sociálneho zabezpečenia, starostlivosti o pracujúcich, spôsobu života, životnej úrovne a životného prostredia a výskum práce; metodické a školiace pracovisko, dokumentácia, knižnica, edičná činnosť. Od r. 1990 sa preorientoval na oblasť transformácie centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku. Riaditelia: prof. Dr. R. Šíma, DrSc. (1984-1989), ing. F. Vykopal, CSc. (1990).(1984 - 1990)
• 1991: "Výskumný ústav práce a sociálnych vecí", Bratislava. Na prelome rokov 1990/1991 sa ústav premenoval. Aj naďalej zostal rozpočtovou organizáciou podriadenou FMPSV. Sídlo mal v Bratislave, pobočku v Prahe. Mal celoštátnu pôsobnosť. Orientoval sa predovšetkým na sociálne efekty reformných krokov v ekonomike, aktuálne otázky sociálnej politiky. Zameranie: práca (zamestnanosť, mzdy, pracovné vzťahy, profesiové informácie), sociálne vecí. Riaditeľom ústavu bol až do jeho zániku ing. F. Vykopal, CSc.(1991 - 1992)
• 1992: "Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny", Bratislava. Vznikol hneď po zániku predchádzajúceho ústavu dňa 1.10.1992 v rámci prípravy na rozdelenie štátu (ČSFR). Zriadilo ho Ministersvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Mal celoslovenskú pôsobnosť. Zameranie: výskum problematík v oblasti práce, zamestnanosti, miezd, pracovných vzťahov, sociálnej a rodinnej politiky, profesiové informácie, dokumentácia a knižnica. Vydával odborný časopis Práca a sociálna politika. K 31.8.2003 ukončil svoju činnosť. Riaditelia: ing. J. Hanker, CSc. (1992-1995), doc.PhDr. R. Bednárik, CSc. (1996-1998) a ing. M. Danihel (1999 - 2003).

Vývoj Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny

Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny (MSŠR) vzniklo uznesením vlády SR zo 16. júna 1992. Od septembra 1993 fungovalo ako príspevková organizácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Celoživotné vzdelávanie seniorov

Založenie MSŠR bolo vyjadrením záujmu slovenskej vlády o dlhodobé riešenie problematiky rodín v domácom i zahraničnom kontexte, využívajúc poznatky národných i medzinárodných komparatívnych výskumov rodiny a štátnych rodinných politík predovšetkým európskych krajín. Zároveň šlo o konkrétny príspevok Slovenska k Medzinárodnému roku rodiny (1994) ako významnej svetovej udalosti vyhlásenej Organizáciou spojených národov (OSN).

Koncom roku 1996 splnomocnení zástupcovia vlády SR a Sekretariátu OSN podpísali Memorandum o porozumení medzi Vládou Slovenskej republiky a OSN na podporu rodiny prostredníctvom MSŠR. Zmyslom tohoto dokumentu bolo posilniť formovanie MSŠR ako centra výskumných a vzdelávacích aktivít na podporu a propagáciu rodiny v regióne strednej a východnej Európy. Tento dokument výrazne ovplyvňoval smerovanie aktivít MSŠR počas celej jeho existencie (v oblasti výskumnej činnosti, organizovania medzinárodných podujatí, či expertných činností).

MSŠR sa postupne etablovalo predovšetkým ako vedecko-výskumná inštitúcia, ktorá realizovala vlastné výskumné úlohy, riešila a koordinovala medzinárodné projekty v oblasti rodiny, rodinných a sociálnych politík, otázok súvisiacich s možnosťami zosúlaďovania práce a rodinného života, rovnosti príležitostí mužov a žien, implementácie Dohovoru o právach dieťaťa a pod. Významnou súčasťou aktivít MSŠR bolo budovanie databázy národných a medzinárodných údajov o problematike rodiny, organizovanie konferencií, seminárov, workshopov, výcvikových a vzdelávacích kurzov v širokom okruhu rodinnej problematiky, spolupráca s národnými vládnymi i mimovládnymi a medzinárodnými inštitúciami, ako aj všeobecná podpora rodín. Jeho zamestnanci uverejňovali výsledky svojej práce v samostatných knižných publikáciách, pravidelných interných edíciách a reprintoch, aktívne vystupovali na domácich a zahraničných odborných fórach, prispievali do médií, vystupovali ako experti v štátnych, akademických i mimovládnych komisiách a pracovných tímoch. Výsledky práce MSŠR slúžili najmä potrebám zriaďovateľa (MPSVR SR), ale aj ďalším skupinám užívateľov - odbornej a inej zainteresovanej verejnosti.

Nová kapitola histórie Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny sa začala písať 1. septembra 2003. Týmto dňom sa organizácia zlúčila s Výskumným ústavom práce, sociálnych vecí a rodiny a vzniklo Inštitút pre výskum práce a rodiny.

Vývoj Výskumného a vzdelávacieho ústavu bezpečnosti práce

VVÚBP zriadila v roku 1954 Ústredná rada odborov ako účelové zariadenie Slovenskej odborovej rady pod názvom Oblastný ústav bezpečnosti práce, ktorého názov sa neskôr upravil na Výskumný ústav bezpečnosti práce. Svoju činnosť začínal organizovaním výchovno-vzdelávacích akcií (seminárov, odborných prednášok) a popularizovaním problematiky bezpečnosti práce. V súčinnosti s vydavateľstvom a nakladateľstvom Práca tvoril náučné filmy, diafilmy, gramoplatne, plagáty a informačné brožúry. Už v roku svojho vzniku začalo svoju činnosť dokumentačné stredisko, ktoré sa sústredilo na tvorbu informačného fondu a organizovanie toku informácií. Od začiatku svojej existencie ústav rozvíjal výskum bezpečnosti práce, ktorý sa najskôr orientoval najmä na riešenie aktuálnych problémov bezpečnosti práce v stavebníctve, poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, kožiarskom a drevospracujúcom priemysle.

Prečítajte si tiež: Vývoj dôchodkov na Slovensku

Prijatím zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce bol ústav začlenený do sústavy Slovenského úradu bezpečnosti práce a tým sa stal vedecko-výskumnou, informačnou a propagačnou základňou štátneho systému starostlivosti o bezpečnosť práce.

Od roku 1969 sa datujú počiatky výskumu osobných ochranných pracovných prostriedkov. V roku 1970 bol ústav poverený výkonom štátneho skušobníctva prostriedkov individuálnej ochrany. Pre tento účel bol ústav konštituovaný ako Štátna autorizovaná skúšobňa č. 236. V tomto roku ústav začal s vydávaním odborného periodika „Bezpečná práca“, dvojmesačníka pre teóriu a prax bezpečnosti práce.

Vychádzajúc z dosiahnutej odbornej spôsobilosti bol ústav v roku 1974 zaradený do „vedecko-výskumnej základne štátu“ čo si vyžiadalo úpravu koncepcie výskumnej činnosti. Rozšíril sa výskum bezpečnosti technických zariadení, sociálno-psychologický výskum a začalo sa s tvorbou technicko-ekonomických koncepcií bezpečnosti práce. V roku 1976 sa ústav stal súčasťou štátneho systému „vedecko-technických a ekonomických informácií“a v roku 1979 bol poverený funkciou „vedúceho pracoviska vedecko-technického rozvoja“ vo vymedzenej oblasti bezpečnosti práce.

V roku 1992 ústav bol konštituovaný ako Národné informačné stredisko Medzinárodnej organizácie práce. V tomto roku sa bývalý Inštitút výchovy bezpečnosti práce zlúčil s ústavom a jeho vzdelávacie aktivity boli začlenené do programovej náplne ústavu. Týmto opatrením sa na ústave obnovila činnosť, s ktorou ústav v roku 1954 začínal, čo sa zdôraznilo aj v zmene názvu na Výskumný a vzdelávací ústav bezpečnosti práce. Ústav bol na území SR jedinou špecializovanou inštitúciou, ktorej poslaním bolo vykonávať výskum základnej špecifickej problematiky bezpečnosti práce, bezpečnosti technických zariadení, technológií a objektov, pracovného prostredia a ergonómie.

Inštitút sociálnej politiky (ISP)

Inštitút sociálnej politiky (ISP) vznikol ako hlavný analytický útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2017. Jeho poslaním je zlepšovať verejné politiky a stratégie týkajúce sa práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom analytických nástrojov, dát a dôkazov. ISP priebežne hľadá posily do svojho tímu a ponúka ISP Traineeship/Fellowship Programme pre študentov a čerstvých absolventov.

Prečítajte si tiež: Aktuálne trendy v opatrovaní

Aktivity a výskumy Inštitútu sociálnej politiky

ISP sa aktívne venuje výskumnej činnosti a analýzam v oblasti sociálnej politiky. Medzi jeho aktivity patrí:

• Analýza dopadov verejných politík: ISP sa zaoberá posudzovaním sociálnych vplyvov a vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je gestorom metodiky za oblasť sociálnych vplyvov a vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
• Štatistické zisťovania: ISP spolupracuje so Štatistickým úradom Slovenskej republiky pri zostavovaní štatistík v súlade so zákonom č. 540/2001 Z. z. a Kódexom postupov pre európsku štatistiku.
• Národné projekty: ISP participuje na národných projektoch zameraných na budovanie a rozvoj kapacít analytických útvarov na vybraných ústredných orgánoch štátnej správy. Cieľom týchto projektov je posilnenie a zlepšenie analytických útvarov a vybudovanie analytických útvarov na vybraných ústredných orgánoch štátnej správy, ktoré takéto útvary zatiaľ nemajú zriadené.
• Vzdelávanie a stáže: ISP umožňuje zamestnancom účasť na krátkych kurzoch a stážach organizovaných najlepšími inštitúciami v zahraničí. Kritériom pre výber inštitúcie je umiestnenie na popredných miestach v rebríčkoch Shanghai Academic Ranking of World Universities a RePEc - ekonomické inštitúcie alebo inštitúcia ponúka kvalitné vzdelávanie v oblasti analýz.
• Spolupráca s Inštitútom vzdelávacej politiky: ISP spolupracuje s Inštitútom vzdelávacej politiky na spoločných iniciatívach, ktorých cieľom je zlepšiť informovanosť odbornej a laickej verejnosti. Príkladom je interaktívna aplikácia, ktorá vizualizuje údaje o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce.
• Výskum sociálnej kohézie: DEKK ako výskumný inštitút participuje na rôznych výskumoch, od dizajnu dotazníkov na čo najlepšie zmapovanie rôznych spoločenských fenoménov až po terénne výskumy moderných „kmeňov” v tribalizovanej spoločnosti. S tou má veľká časť európskych krajín problém. V mnohých dlhodobo stagnuje alebo dokonca klesá. Ide o vážny problém, keďže ľudské spoločnosti s nízkou kohéziou fungujú výrazne horšie a majú väčšie množstvo nežiaducich javov ako spoločnosti so zdravou kohéziou.

Príklady výskumných štúdií a prieskumov

Inštitút pre výskum práce a rodiny a jeho predchodcovia realizovali množstvo výskumných štúdií a prieskumov v oblasti práce, sociálnych vecí a rodiny. Medzi príklady patria:

• **Bednárik, Rastislav: Stav sociálnej ochrany na Slovensku (Situácia k 1.
• Zavádzanie podmienok kvality sociálnych služieb - prieskum stavu implementácie u poskytovateľov sociálnych služieb (Kvetoslava Repková, 2019)
• Prieskum aktivít, prekážok a záujmu o prácu u starších uchádzačov o zamestnanie (Rastislav Bednárik, 2019)
• Prieskum nájomného bývania a mestských ubytovní v okresných mestách SR (Milan Fico, Darina Ondrušová, Daniel Škobla, 2019)
• Prieskum socio-ekonomickej situácie seniorov na Slovensku (Rastislav Bednárik, 2019)
• Odstraňovanie bariér a zvyšovanie úrovne BOZP u zahraničných pracovníkov. I. etapa. Správa z výskumnej úlohy (Miroslava Kordošová, 2019)
• Možnosť zavedenia poistenia v odkázanosti na pomoc inej osoby - analytické východiská (Kvetoslava Repková, 2019)
• Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030, analytická časť (Kvetoslava Repková, ed., 2020)
• Kvalita služieb zamestnanosti. Individualizované služby zamestnanosti a vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie (Daniela Kešelová, Darina Ondrušová, Jana Urdziková, 2018)
• Kvalita sociálnych služieb a jej hodnotenie - metodologický a analytický rámec pre projektovú činnosť (Kvetoslava Repková, 2018)
• Rozvoj spolupráce agentúr podporovaného zamestnávania so zamestnávateľmi a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny pri poskytovaní služieb podporovaného zamestnávania (Darina Ondrušová, Daniela Kešelová, Kvetoslava Repková, 2018)
• Aktuálne výsledky výskumu o živote a adaptácii ľudí z Ukrajiny, ktorí po začiatku vojny v roku 2022 našli útočisko na Slovensku.

Kalkulačky a mapy

ISP poskytuje rôzne nástroje pre verejnosť, ako napríklad:

• Kalkulačka na výpočet peňažného príspevku na opatrovanie: Pomocou tejto kalkulačky je možné si informatívne overiť, či má opatrovateľ starajúci sa o blízku osobu s ŤZP nárok na priznanie peňažného príspevku vrátane jeho predpokladanej výšky.
• Mapa poskytovateľov sociálnych služieb: Mapa má informatívny charakter: slúži na aktívne vyhľadávanie poskytovateľov sociálnych služieb na celom Slovensku a uvádza dostupné informácie o poskytovateľoch.

tags: #inštitút #pre #sociálny #výskum #Slovensko