Integrácia telesne postihnutých: Riešenia pre plnohodnotný život

Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím je závažným celospoločenským problémom, ktorý si vyžaduje komplexné riešenia. Ľudia so zdravotným postihnutím sa stretávajú s prekážkami a riešia odlišné problémy týkajúce sa bežného života ako intaktná populácia. Uvedomenie si trvalého zdravotného postihnutia môže viesť k neistote, beznádeji a sociálnemu vylúčeniu. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne aspekty integrácie osôb so zdravotným postihnutím a navrhnúť riešenia na zlepšenie ich kvality života.

Faktory ovplyvňujúce sociálnu integráciu

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím závisí od mnohých faktorov, ako sú:

• Bezbariérovosť: Prístup k stavbám občianskeho vybavenia a doprave.
• Dostupnosť sociálnych služieb: Včasná intervencia, poradenstvo, rehabilitácia a podpora.
• Pomôcky: Kompenzačné pomôcky a technológie.
• Druh zdravotného postihnutia: Mentálne, zrakové, sluchové, telesné alebo kombinované postihnutie.
• Sociálne a rodinné prostredie: Podpora, akceptácia a porozumenie.
• Osobnosť a prístup k životu: Motivácia, sebaúcta a schopnosť prekonávať prekážky.
• Postoje spoločnosti: Odstraňovanie predsudkov a diskriminácie.

Zdravie a choroba: Dve strany života

Zdravie a choroba ovplyvňujú život človeka, jeho konanie, správanie, sociálnu situáciu, vzdelanie a pracovné aktivity. Akútna choroba je spravidla vyliečiteľná, no chronická choroba spojená so zdravotným postihnutím negatívne ovplyvňuje sociálny status, život v rodine a komunite. Prijatie týchto zmien ovplyvňuje rad vnútorných a vonkajších faktorov.

Ak je zdravie narušené, dochádza k odchýlkam od normálneho stavu, ktoré označujeme ako choroba. Osoby so zdravotným postihnutím musia prijať nový status a hľadať spôsoby riešenia z medicínskeho aj sociálneho hľadiska. Aktívne stratégie riešenia problému zahŕňajú hľadanie riešení a dobrovoľné žiadanie sociálneho poradenstva. Ak osoby so zdravotným postihnutím utekajú od riešenia a nepripúšťajú si závažnosť situácie, intervencia zo strany inštitúcií a sociálnej pomoci by mala byť vynútená prostredníctvom blízkeho okolia.

Podľa Křivohlavého (2001) má každá choroba tri dimenzie:

Prečítajte si tiež: Integrácia žiakov so zdravotným postihnutím na Slovensku

1. Objektívna dimenzia: Choroba, organický stav jedinca.
2. Sociálna dimenzia: Práceneschopnosť, problém v spoločnosti, systém sociálno-zdravotníckych služieb.
3. Subjektívna dimenzia: Nepohoda, pOCITY u pacienta, ktoré sa rýchlo menia.

Dôsledky zdravotného postihnutia

Škála sprievodných javov zmeny zdravotného stavu, ktoré sa stáva trvalým, je širokospektrálna. Ide o fyzické, somatické, emočné, psychické, ekonomické a sociálne prejavy stavu. Pre dlhodobo nepriaznivý stav u osôb so zdravotným postihnutím dochádza k problémom ekonomicko-finančnej povahy vyplývajúce najprv z dlhodobej práceneschopnosti (strata príjmu), prechod na invalidný dôchodok, pričom má takáto osoba zvýšené náklady na liečbu. V dôsledku tohto dochádza k zníženiu životného štandardu, čo sa dotýka celej rodiny.

Pri trvalom poškodení zdravia prechádza choroba do stavu zdravotného postihnutia a ďalším závažným problémom, ktorý nastáva po ekonomicky nepriaznivej situácii, je problém sociálnej povahy. Narúšajú sa partnerské a rodinné vzťahy, prichádza tzv. dezorganizácií bežných každodenných činností, sociálna izolácia, absencia sociálnych kontaktov, zmena a zníženie celkového životného štýlu. Takýto stav sa odráža v ohrození všetkých životných situácií a aj v plnení sociálnych rolí (rodiny, zamestnania, partnerského života, voľného času).

Pre potreby rozlíšenia trvalého, dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu vyvolávajúceho prekážky a obmedzenia uplatniť sa v spoločenskom prostredí (rodina, škola, práca) od dočasného zdravotného obmedzenia, ktoré spôsobuje obmedzenia len na určitý čas je v praxi zaužívaný termín zdravotné postihnutie. Tak ako všetky pojmy, aj pojem zdravotné postihnutie stále prechádza svojim vývojom, pričom v súčasnosti najlepšie vystihuje a pojmovo odlišuje vyššie uvedený rozdiel medzi dočasnou a trvalou indispozíciou. Dôsledky zdravotného postihnutia sprevádzajú osobu do konca jej života, čo prináša negatívne dôsledky na kvalitu jej života ale aj kvalitu života osôb, ktoré sú v jej blízkom a bezprostrednom vzťahu.

Kategorizácia zdravotného postihnutia

Na základe všeobecne platných základných rozdelení zdravotného postihnutia - podľa typu (orgánové a funkčné), podľa intenzity (ľahké, stredné, ťažké) a podľa príčin vzniku (vrodené, získané), sa zdravotné postihnutie najčastejšie kategorizuje v zmysle orgánových a funkčných postihnutí, na mentálne postihnutie, zrakové postihnutie, sluchové postihnutie, telesné (somatické) postihnutie a kombinované postihnutie. Šmidová (2013) uvádza aj špecifickejšie druhy postihnutia, a to narušenie komunikačnej schopnosti, poruchy správania a poruchy učenia.

Vychádzajúc z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, „osoba s postihnutím je osoba, ktorá má dlhotrvajúce fyzické, psychické, intelektuálne alebo zmyslové poruchy v interakcii s rôznymi bariérami, ktoré môžu sťažovať plnú účasť v spoločnosti na základe rovnosti s inými.“ (Šmidová, 2013, s. 16).

Prečítajte si tiež: Práva a možnosti ŤZP

Medicínska a sociálna forma riešenia

Medicínska forma rieši vzniknutú chorobu od diagnostiky primárneho ochorenia po ukončenie procesu liečby, rehabilitácie. Z tohto hľadiska je stav uzavretý ako nemenný, trvalý. Obrazne povedané, odchodom z ambulancie sa život človeka nezastaví, život pokračuje ďalej. Súčasne s medicínskou formou, by mala začať aj sociálna forma riešenia novovzniknutej situácie. Presne v tomto bode sa osoby so zdravotným postihnutím stretávajú s prekážkami a problémami, ktoré nedokážu riešiť sami, nevedia aké majú možnosti, kam sa obrátiť o pomoc, uzatvárajú sa do seba a dostávajú sa tak do sociálnej izolácie. Mnohokrát rodina prestáva plniť svoje základné funkcie. Prechod zo zaužívaného spôsobu života, teda práve, medzi „diagnostikou a liečbou“ a „novým, zmeneným spôsobom fungovania v živote“ nachádzame akési „prázdne miesto“, ktoré by malo byť vyplnené sociálnou pomocou - formou sprevádzania.

Stručne sme priblížili situácie do ktorých sa dostávajú osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny, keď dôjde k radikálnej zmene v spôsobe ich života, keď sa navždy zmení ich život a v dôsledku narušenia zdravia sa z chorých ľudí stávajú osoby so zdravotným postihnutím, alebo keď sa do rodiny narodí dieťa so zdravotným postihnutím. Domnievame sa, že práve sprevádzanie (counselling), je priama forma pomoci osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, ktorá vedie k ich sebapoznaniu, pomáha pri prijatí nového spôsobu života, uvedomenia si podstaty bytia v každej, aj nepriaznivej zdravotnej situácii a zároveň je prostriedkom dosiahnutia sociálnej integrácie.

Sprevádzanie (Counselling) ako forma pomoci

Sprevádzanie (counselling) je priama forma pomoci osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám. Vedie k sebapoznaniu, pomáha pri prijatí nového spôsobu života a uvedomenia si podstaty bytia v každej, aj nepriaznivej zdravotnej situácii. Sprevádzanie je prostriedkom dosiahnutia sociálnej integrácie.

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím nie je závislá len od vytvorených podmienok spoločnosti, ale je priamo závislá od ich zdravotného stavu. Ide o náročnú a stresujúcu situáciu, keď postupne dochádza k strate určitých kompetencií v zabehnutom živote. Tieto zmeny sú tak veľké, že ich dôsledky výrazne vplývajú negatívne na osobný, ale aj sociálny život osôb so zdravotným postihnutím, čoho dôsledkom je často sociálna izolácia. Pracovníci counsellingových centier by svojou odbornou, adresnou a konkrétnou pomocou, zameranou na človeka a jeho rodinu, pripravili svojich klientov na nový - zmenený život.

Centrá včasnej intervencie

Od roku 2014 vznikli v Slovenskej republike štyri Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov). Zákon o sociálnych službách (č. zákona 448/2008. Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje ich činnosť ako sociálne služby včasnej intervencie, ktoré sa poskytujú dieťaťu do 7. rokov veku a jeho rodine, ak je ohrozený jeho vývoj z dôvodu zdravotného postihnutia. Ide o poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie a vykonávanie stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím a preventívnu aktivitu. Uvedená sociálna služba sa poskytuje ambulantnou alebo terénnou formou.

Prečítajte si tiež: Telesne postihnutí a spoločnosť

Vznik takejto služby je prínosom a v praxi predovšetkým pomocou pre deti a ich rodiny už od prenatálneho veku. Na škodu je však fakt, že o tejto sociálnej službe sa nedozvedia všetci tí, ktorí to potrebujú a nie je prístupná pre všetkých, ktorí by ju potrebovali. Informácie na internetových stránkach sú skôr strohé, bežným ľuďom toho veľa nepovedia. Informácie o Centrách včasnej intervencie nevisia na stenách u gynekológov, v pôrodniciach, čakárňach u pediatrov a podobne. Z vlastnej skúsenosti viem, že sú lekári, ktorí ani o tejto možnosti nevedia. Služby včasnej intervencie sa neposkytujú starším deťom ako 7 rokov a ich rodinám, a ani rodinám, kde sa osobou so zdravotným postihnutím stane dospelý člen rodiny.

Vznik Centier včasnej intervencie je svetlým bodom v poskytovaní sociálnych služieb na Slovensku a je na začiatku svojej cesty. Len čas ukáže, ako sa bude vyvíjať a aké výsledky bude dosahovať. Už teraz je však zrejmé, že pomáhajú viacerým rodinám a deťom, ktoré to potrebujú.

Komplexná odborná sociálna pomoc

Komplexná odborná sociálna pomoc, prostredníctvom sociálnych pracovníkov, má pre osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny v našej spoločnosti významné miesto. Jej hlavným cieľom je prevencia vzniku sociálnej izolácie osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín. Táto úloha kladie a sociálnych pracovníkov mnohé nároky, ako sú osobnostné predpoklady, špecifický a individuálny prístup, trpezlivosť, podpora, odbornosť, profesijná etika, multidisciplinárny prístup.

Ako uvádza Šmidová (2016), Counselling (sprevádzanie) ako metóda sociálnej práce by sa mala zaradiť medzi metódy špecializovaného sociálneho poradenstva. Pre úspešnú sociálnu integráciu a zabránenie sociálnej izolácie osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín, je nevyhnutné zvýšiť spoločenský záujem v otázkach poskytovania konkrétnej, komplexnej sociálnej pomoci v nepriaznivých životných situáciách osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám. Táto odborná pomoc by mala vychádzať práve z možností, ktoré ponúka sprevádzanie (Counselling) pri riešení nepriaznivých životných situácií, do ktorých sa dostávajú osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny. Sprevádzanie by mohlo nadväzovať na sociálnu pomoc, ktorú poskytujú Centrá včasnej intervencie a zároveň by zastrešil všetkých tých, ktorí by túto pomoc potrebovali a nielen tých, ktorých vývoj je ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia.

Legislatívny rámec a práva osôb so zdravotným postihnutím

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integrácie do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu… alebo iné postavenie. Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva. Uveďme dve najdôležitejšie. Zákon 448/2008 o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní. Rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním. Spomeňme aj Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia. Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010. Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.

Ucelená rehabilitácia: Komplexný prístup k integrácii

Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Ucelená rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti. Ucelená rehabilitácia zahŕňa:

• Liečebnú rehabilitáciu
• Pracovnú rehabilitáciu
• Pedagogickú rehabilitáciu
• Sociálnu rehabilitáciu

Liečebná rehabilitácia

Liečebná rehabilitácia spočíva v lekárskom odstraňovaní postihnutia orgánového alebo funkčného defektu:medikamentóznou terapiou, pri psychických a psychosociálnych narušeniach aj psychoterapiou a psychokorekcioupodpornou liečbou - fyzikálna, vodoliečba, liečebná TV a liečebnou prácou (ergoterapiou). Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu. Liečebná rehabilitácia: je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.

Pracovná rehabilitácia

Pracovná rehabilitácia sa zaoberá rehabilitáciou, odstránením diskriminácie a rovnosťou príležitostí. Medzinárodná organizácia práce (ILO) sa venuje tejto oblasti. Na Slovensku boli základy riešenia zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím položené v roku 1996 Koncepciou politiky zamestnanosti. Liečba prácou je zameraná na rozvoj manuálnych zručností a sociálnych spôsobilostí. Napomáha obnovovať schopnosti, ktoré boli narušené alebo stratené v dôsledku traumy, choroby alebo vrodeného postihnutia, a tak opätovne buduje samostatnosť človeka. Pracovná rehabilitácia: je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.

Pri pracovnej rehabilitácii rozlišujeme:

• Poradenstvo pre voľbu povolania
• Príprava na prácu
• Sprostredkovanie
• Vytváranie vhodných podmienok na výkon zamestnania

Chránené dielne a podporované zamestnávanie: Chránené dielne sú pracoviská zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Výrobný program je prispôsobený zdravotnému stavu zamestnancov. Podporované zamestnávanie má za cieľ pomôcť občanom so zdravotným postihnutím prekonávať prekážky spojené s nástupom do práce a adaptáciou na nové prostredie. Štát zvýhodňuje zamestnávateľov, ktorí prejavia záujem o podporované zamestnávanie. Naopak, ak zamestnávateľ nezamestná povinný podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, odvádza odvod do štátneho rozpočtu.

Pedagogická rehabilitácia

Pedagogická rehabilitácia má pomôcť ľuďom s postihnutím dosiahnuť čo najvyššiu úroveň osobného rozvoja, získať zručnosti potrebné na nezávislý, prípadne samostatný život a pomôcť k nadobudnutiu schopností riešiť každodenné problémy a sociálnu, pracovnú a kultúrnu integráciu postihnutého do spoločnosti. Pedagogická rehabilitácia: je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.

Sociálna rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je jednou z foriem pomoci osobám s telesným a ťažkým telesným postihnutím. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote. Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopností a získavať potrebné pracovné návyky.

Predmetom sociálnej rehabilitácie nie je iba človek s postihnutím, ale aj jeho vzťahy k prostrediu. Jej základné úlohy:

• Zabezpečovať pracovné miesta pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, potrebné úpravy pracoviska, bývania a dopravy do zamestnania.
• Zabezpečovať ich záujmové, kultúrne a športové činnosti, monitorovanie a podpora kvality života.

Princípy sociálnej rehabilitácie:

• Zásada aktivácie:
  • Postupná zmena človeka s postihnutím na subjekt rehabilitácie.
  • Zapájanie ľudí s postihnutím do funkcií kvalifikovaných inštruktorov a expertov.
  • Vytváranie podmienok na autorehabilitáciu.
• Zásada tesnej zomknutosti všetkých zložiek rehabilitácie: liečebnej, sociálnej a pracovnej.
• Zásada uplatnenia reedukačných postupov: požaduje používanie a rozvoj poškodených a náhradných funkcií.
• Zásada rozvíjania technických podmienok rehabilitácie: požaduje úpravu prostredia, odstraňovanie fyzických prekážok, použitie protetiky, pomôcok.
• Zásada skupinového pôsobenia: vyžaduje používanie skupinových foriem sociálnej rehabilitácie a ovplyvňovanie jedinca neformálnou rehabilitačnou skupinou.
• Zásada diferencovaného prístupu a individuálneho pôsobenia: požaduje vyrovnávanie nedostatkov pôsobenia prostredníctvom diferencovaného prístupu rešpektujúcim individuálne zvláštnosti.

Proces a prostriedky sociálnej socioterapie

Socioterapia je zameraná na nápravu alebo usmernenie vzťahov jedinec-komunita a naopak, posilnenie statusu jedinca, rodiny, minoritnej skupiny prostredníctvom prípadovej štúdie. Prostriedky pomoci môžu mať materiálny, informačný, organizačný, pracovný a iný charakter. Techniky majú skôr taktický charakter. Ku kľúčovým prostriedkom radíme pedagogické, psychologické a osvetové prostriedky, ako aj podporné prostriedky pracovnej rehabilitácie a v neposlednom rade depistáže, diagnostiky, kontroly.

Špecifické terapie v sociálnej rehabilitácii:

• Ergoterapia: Liečebný postup vychádzajúci z poznatkov, že poškodený orgán sa lieči cvičením určitých svalových skupín hravou formou. Pre ergoterapiu detí je nevyhnutnou metódou spojenie slova, zrakovej a pohybovej predstavy. Nevyhnutnou metódou učenia je použitie špecifických pomôcok, usmerňovanie a dopomáhanie.
• Muzikoterapia
• Dramatoterapia
• Arteterapia
• Hipoterapia
• Canisterapia

Metódy a techniky sociálnej rehabilitácie

• Metóda reedukácie: Súhrn postupov zameraných na využívanie a rozvoj uchovaných potencií poškodenej funkcie. Teda postupy zacielené na rozvoj, zlepšenie tých funkcií, ktoré sa v dôsledku orgánového poškodenia nerozvinuli. Dôležité je rozvíjať postihnuté funkcie čo najskôr, teda najlepšie už v predškolskom veku alebo čím skôr od vzniku postihnutia alebo narušenia. Dôležité je tiež použitie vhodných techník. U nepočujúcich plní kompenzačné ciele. Patria sem:
  • Technika hovoreného slova: tvorí podstatnú časť persuázie - presvedčovania a vysvetľovania.
  • Technika meditácie
  • Technika pohybového rozvoja a orientácie
  • Technika rehabilitačného pôsobenia pracovnými činnosťami (od sebaobslužných činností cez domáce práce, rôzne záujmy, koníčky až po pracovnú prípravu a pracovné techniky)
  • Techniky rekreácie a rekondície prepojené s technikami situačných hier a aplikáciou humoru + technika súťaživosti formou individuálnou, skupinovou, krátkodobou/dlhodobou, ambulantnou, terénnou, pobytovou, semirezidenciálnou, zážitkovou.

Zariadenia pre osoby so zdravotným postihnutím

Medzi zariadenia pre ľudí odkázaných na pomoc inej osoby a pre ľudí, ktorí dovŕšili dôchodkový vek patrí:

• zariadenie podporovaného bývania
• zariadenie pre seniorov
• zariadenie opatrovateľskej služby
• rehabilitačné stredisko
• domov sociálnych služieb
• špecializované zariadenie
• denný stacionár

Zariadenie podporovaného bývania: Zariadenie podporovaného bývania je určené pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, ak sú odkázaní na dohľad, pod ktorým sú schopní viesť samostatný život. Takýto dohľad predstavujeusmerňovanie a monitorovanie pri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti osvoju domácnosť v rámci zariadenia a základných sociálnych aktivít.

Zariadenie pre seniorov: V zariadení pre seniorov sa:poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva a osobné vybavenie, utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí a zabezpečuje záujmová činnosť.

Zariadenie opatrovateľskej služby: V zariadení opatrovateľskej služby sa na určitý čas poskytuje sociálna služba plnoletej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. V zariadení opatrovateľskej služby sa:poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva a utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí.

Rehabilitačné stredisko: V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje sociálna služba ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, slabozrakým, nepočujúcim a ľuďom, ktorí majú ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť. V reh. stredisku sa poskytuje :sociálna rehabilitácia, sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, ubytovanie, stravovanie, pranie, upratovanie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. Ak sa v rehabilitačnom stredisku poskytuje ambulantná sociálna služba, zariadenie nie je povinné poskytovať stravovanie, ubytovanie, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. rehabilitačnom stredisku poskytuje pobytová sociálna služba, možno ju poskytovať len na určitý čas. Sociálne poradenstvo sa v rehabilitačnom stredisku poskytuje aj rodine alebo inej osobe, ktorá zabezpečuje pomoc osobe odkázanej na pomoc v domácom prostredí, na účel spolupráce pri sociálnej rehabilitácii.

Domov sociálnych služieb: V domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V, alebo osobe, ktorá je nevidiaca alebo praktickynevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III. V DSS sa :poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, osobné vybavenie a vreckové a vecné dary dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, zabezpečuje pracovná terapia a záujmová činnosť a utvárajú podmienky na vzdelávanie a úschovu cenných vecí. Deťom sa v domove sociálnych služieb poskytuje aj výchova. V špecializ. zariadení sa :poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, osobné vybavenie, vreckové a vecné dary dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, zabezpečuje pracovná tera…

tags: #integracia #telesne #postihnutych #riesenia