
Sociálna ekonomika na Slovensku predstavuje relatívne novú oblasť ekonomických aktivít, ktorá sa snaží prepájať ekonomické a sociálne ciele. Jedným z dôležitých nástrojov v tejto oblasti je integračný sociálny podnik. Tento článok sa zameriava na definíciu integračného sociálneho podniku na Slovensku, jeho legislatívny rámec a praktické skúsenosti s jeho fungovaním.
Integračný sociálny podnik je definovaný ako jeden z troch typov sociálnych podnikov, ktoré je možné zriadiť v súlade so zákonom o sociálnej ekonomike. Podľa zákona NR SR č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch je integračný sociálny podnik verejnoprospešný podnik, ktorého hlavným cieľom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb.
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch s účinnosťou od 1. mája 2018 vytvára legislatívny rámec pre sociálne podniky a celý sektor sociálnej ekonomiky. Tento zákon upravuje princípy sociálnej ekonomiky a správu sektora sociálnej ekonomiky.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z. z. musí registrovaný integračný sociálny podnik spĺňať nasledovné podmienky:
Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť. Žiadosť o priznanie štatútu musí byť písomná a musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku podľa § 11, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada.
Prečítajte si tiež: Čo je sociálny podnik?
Prílohou k žiadosti o štatút môžu byť doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. d). Ak žiadateľ splní všetky podmienky, ministerstvo práce prizná štatút registrovaného sociálneho podniku bez časového obmedzenia a doručí mu osvedčenie o priznaní štatútu.
Registrovaný sociálny podnik je povinný:
Integračný sociálny podnik dosahuje pozitívny sociálny vplyv prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Zákon stanovuje minimálny podiel zamestnancov, ktorí patria do tejto kategórie. Pôvodne bol stanovený podiel znevýhodnených a zraniteľných osôb v integračnom podniku na 40 %, neskôr bol znížený na 30 %.
Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrované integračné sociálne podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo môže vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest. V takom prípade sa verejného obstarávania môžu zúčastniť len subjekty, ktoré majú štatút registrovaného sociálneho podniku (podľa druhu: integračný sociálny podnik), priznané postavenie chránenej dielne, chráneného pracoviska, chránených pracovných miest.
Výskumy ukazujú, že zakladatelia registrovaných sociálnych podnikov majú rôzne skúsenosti a motivácie. Medzi najčastejšie dôvody patrí pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím, zvýšenie ich sebavedomia a umožnenie im byť sebestačnými.
Prečítajte si tiež: Sociálne Integračné Podniky na Slovensku
Registrované sociálne podniky majú v porovnaní s bežnými organizáciami určité výhody, ako napríklad prístup k finančnej podpore. Medzi limity patrí náročné hľadanie vhodného personálu so zdravotným znevýhodnením a byrokracia.
Participanti výskumov vnímajú integračné sociálne podnikanie ako výborný nástroj na zníženie nezamestnanosti a vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených ľudí. Navrhujú znížiť byrokraciu a zabezpečiť nediskrimináciu zdravých zamestnancov.
Medzi príklady registrovaných sociálnych podnikov patria Rozvojové služby BBSK, s.r.o. sociálny podnik a Obecná prevádzkareň, s.r.o.
Sociálne podniky čelia rôznym rizikám a výzvam, ktoré sa ešte viac prehĺbili v súvislosti so šírením COVID-19. Medzi ne patrí nedostatok finančných prostriedkov a zdĺhavý proces získavania investičnej pomoci.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
tags: #integračný #sociálny #podnik #definícia #Slovensko